Org. štátnej správy môže byť len taký organ, ktorého prevažná časť aktivity (činnosti) má charakter štátnej správy.
Orgány štátnej správy charakterizujú tieto črty:
1) Črty vlastné všetkým štátnym orgánom:
- vykonávajú svoju činnosť v mene štátu,
- ich kompetencia je stanovená pravom,
- ich organizačná štruktúra je regulovaná právom,
- vyznačujú sa materiálnym a personálnym substrátom.
2) črty vlastné len orgánom štátnej správy:
- majú výkonný a nariaďovací charakter,
- sú podriadené orgánom statnej moci,
- ich činnosť možno v rámci práva determinovať inštrukciami nadriadených orgánov štátnej správy. )
KOMPETENCIA ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
Kompetencia (pôsobnosť) - je okruh štátnych vecí v ktorých má byť organ činný. Je to právom stanovená aktivita orgánu štátnej správy v rámci jemu vymedzenom okruhu statných veci.
Právomoc - Je súm štátnomocenských oprávnení, ktorými ten-ktorý orgán reguluje spoločenské vzťahy.
Presun kompetencie - prípady jej zmeniteľnosti:
Devolúcia - prechod kompetencie na najbližší nadriadený orgán (odvolanie)
Delegácia - prechod kompetencie z nadriadeného organu na najbližší nižší podriadený orgán ŠS. Môže sa uskutočniť len vtedy, ak to právne predpisy výslovne dovoľujú
Zverenie - presun časti kompetencie na vykonanie určitého úkonu, vo veci rozhoduje kompetenčný orgán Prorogácia -
zmena kompetencie na základe dohody orgánov ŠS a len vtedy, ak to zákon pripúšťa
Avokácia - jeden orgán ŠS odníme inému orgánu kompetenciu konať v určitom prípade (zaujatosť)
Riešenie kompetenčných konfliktov výkonu spoločne nadriadený orgán štátnej správy:
a) pozitívny - viac orgánov si prisvojuje kompetenciu
b) negatívny - žiaden orgán nechce konať
Druhý orgánov štátnej správy.
1. na právnom základe vzniku orgánu ŠS:
- ústavou (vláda)
- zákonom (ÚOŠS, MOŠS)
2. podľa kompetencie orgánu ŠS:
a) vecná pôsobnosť
- so všeobecnou pôsobnosťou (vláda, okresné úrady)
- so špeciálnou pôsobnosťou (ministerstvá)
b) územná pôsobnosť
- ÚOŠS (vláda, ministerstvá)
- MOŠS (okresné úrady, colnice)
3. podľa spôsobu rozhodovania orgánu ŠS:
- kolegiálne (vláda)
- monokratické (minister)
4. podľa postavenia orgánu v sústave orgánov ŠS:
- najvyššie orgány štátnej správy (vláda)
- ÚOŠS (ministerstvá)
- MOŠS (obvodné úrady)
5. Vzťahy medzi orgánmi :
a) nadriadenosti- podriadenosti
- vertikálne
- horizontálne
b) kooperácie
Sú podmienené deľbou práce a špecializáciou vo vnútri a navonok medzi orgánmi ŠS. Diagonálne vzťahy - majú informačný a konzultačný charakter.
TECHNICKO-ORGANIZAČNÉ PRINCÍPY BUDOVANIA ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
Sú to určité zásady a organizačné možnosti, ktoré využívame pri budovaní jednotlivých organov ŠS. Účelom je vybudovanie efektívneho fungovania ŠS ako po línií vertikálnej tak aj horizontálnej.
Delenie technicko- organizačných princípov:
- a)územný - určenie pôsobnosti a právomoci len na určité územie, čo najviac priblížiť výkon ŠS občanom, odvetvový - vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS (Ministerstvo vnútra), funkčný - budovanie prierezových orgánov ŠS na zabezpečovanie väzieb medzi rôznymi odvetviami ŠS (Ministerstvo financií),
- b) kolegiálny - vláda, monokratický - s Jedným zodpovedným vedúcim (ministerstvo),
- c) volebný - v územných samosprávnych orgánoch, menovací - v ÚOŠS (menovanie ministra),
- d) centralizácie - budovanie Jedného orgánu ŠS v sústave centrálnej ŠS,
decentralizácie - jeden centrálny orgán a viac organov na nižších stupňoch ŠS,
dekoncentrácie - vecné rozdelenie ŠS do viacerých nepodriadených orgánov, prejavuje sa v špecializovaných
územných orgánoch ŠS (colnice, úrady práce),
koncentrácie - sústredenie správnej činnosti v jednom organe ŠS bez ďalšieho horizontálneho a vertikálneho členenia.
