Forma je prejavom podstaty a obsahu v materiálnom, reálnom svete. Formy verejnej správy sa s formami správneho práva prelínajú vo formách spoluúčasti verejne jsprávy na zákonodarnej Činnosti. Ak pojem formy vzťahujeme na verejnú správu,
môžeme ich chápať v troch zmysloch a vymedziť potom tri druhý foriem verejnej správy.

1./ ŠTRUKTURÁLNE formy: - sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. Verejná správa predstavuje cieľavedomé aktivity konkrétnych subjektov tvoriacich spravujúci podsystém. Každý z jeho prvkov plní vymedzené funkcie. Aby ich subjekt mohol plniť, musí byť určitým spôsobom sformulovaný. Tu môžeme hovoriť o formách organizačných, formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. Tieto formy sú pre činnosť subjektov podstatné. Okrem iného od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt, rozsah i obsah kompetencie a právomoci. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálno-technického, personálneho vybavenia a riadenia vzťahov.

2./ PROCEDURÁLNE formy: - sa chápu v tom zmysle, že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje
postupnosťou skutkov, Činov, úkonov v určitom poriadku, ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. V tejto súvislosti sa v teórii hovorí tiež o štádiách, fázach. Možno ich nazvať procedurálne formy činnosti verejnej správy.

3./ FINÁLNE formy: - sú výsledným prejavom, efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt.

Takto sa obsah verejnej správy prejavuje vo vydávaní aktov verejnej správy, uzatvorení správnych dohôd, vykonaní
spoločensko-organizačných opatrení a vo vykonaní materiálno-technických operácií. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov činov, skutkov. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkov organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov, uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správnych orgánov. Procedurálne a finálne formy verejnej správy je možné označiť ako formy Činnosti verejnej správy. Vzťahujú sa na aktivity na plnenie hlavných úloh verejnej správy, zameraných navonok k FO a PO i k aktivitám potrebným na zabezpečenie plnenia hlavných úloh, inak povedané k vnútorným správnym Činnostiam. Vzťah subjekt - objekt správy môže byť realizovaný v podsystéme spravujúcich subjektov i v pôsobení navonok.

Formy činnosti správneho práva sa v teórii správneho práva niekedy členia na dva základné druhý a to právne a neprávne. K právnym sa pričleňujú normatívne správne a individuálne správne akty, interné správne akty, individuálne služobné akty, správne dohody, a faktické úkony s priamymi právnymi dôsledkami. K neprávnym potom operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. Napriek rôznorodosti jednotlivých skupín právnych aktov sa všeobecne vymedzujú spoločné a zároveň špecifické znaky.

Spoločné pre správne akty je najmä to: 

• že sú prejavom vôle spravujúcich subjektov,
• prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy,
• sú verejnomocenskými aktmi,
• sú vydané v rámci výkonu verejnej správy,
• sú aktami výkonu a výrazom nariad'ovacej činnosti verejnej správy,
• sú právnymi aktami, sú vydávané na základe zákona,
• sú tak odvodenými, derivátnymi právne záväznými aktami,
• musia byť rešpektované, zaväzujúce adresáta i subjekt, ktorý ich vydal,
• sú zabezpečené verejnomocenským donútením, majú právne účinky,
• sú autoritatívnymi aktami c môžu byť vydané iba kompetentnými orgánmi a oprávnenými pracovníkmi verejnej správy,
  ktorí majú postavenie administratívnoprávnej nadradenosti voči spravovaným subjektom, alebo organizačnej nadriadenosti
• sú jednostranným prejavom vôle,
• sú jedným z predpokladov vzniku správnoprávnych vzťahov, eventuálne i iných právnych vzťahov,
• majú špecifiká oproti aktom orgánov súdov a prokuratúry,
• sú finálnymi aktami, završujú určitý druh činnosti verejnej správy,
• musia byť' v súlade s právnymi predpismi, normami hmotného i procesného práva, vecne správne a
• musia mať predpísané obsahové i formálne náležitosti.

Absencia týchto požiadaviek sa označuje ako vady správnych aktov, ktoré môžu viesť k ich napadnutiu právom ustanoveným spôsobom a k Ich oprave, zmene alebo zrušeniu.

Na základe postavenia adresáta správneho aktu bývajú často členené na externé a interné.

Externé smerujú navonok k FO alebo PO. 

Interné sú adresované subjektu, orgánu alebo pracovníkovi, ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu.

Základná klasifikácia formy činnosti verejnej správy je na:

• normotvorné,
• na právnorealizačné,
• správne dohody
• na spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia,
• na technické operácie.

Kritériom je charakter výsledného efektu vyčlenených druhov aktivít, povaha finálnej formy.