referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Pondelok, 30. novembra 2020
Systém správnych deliktov
Dátum pridania: 24.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jano84
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 647
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 17.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 30s
Pomalé čítanie: 42m 45s
 

Subjektom správneho deliktu je tu právnická osoba (slovenská i zahraničná), ak je deliktuálne spôsobilá. Deliktuálna spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie) sa spája s jej existenciou. K tomu pozri všeobecné údaje o správnych deliktoch uvedené vpredu. Realizácia deliktuálnej spôsobilosti je možná len tak, že právnu povinnosť poruší štatutárny orgán právnickej osoby alebo iní zamestnanci alebo členovia a pod., a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Pojem právnická osoba náš
právny poriadok nedefinuje. Občiansky zákonník obsahuje len ich neúplný výpočet : združenie fyzických alebo právnických osôb,
účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanoví zákon.

K subjektívnej stránke správneho deliktu právnickej osoby: u právnickej osoby nemožno, okrem výnimiek, hovoriť o zavlnení v tom istom zmysle ako u fyzickej osoby, pretože zavinenie je stav vedomia a vôle, ktorý môže mať len fyzická osoba. Pracovne tu teda možno uvažovať o stave, keď právnická osoba nevynaložila všetko úsilie na to, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti, ktorú od nej možno požadovať a vynucovať. Nepožaduje sa teda preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu.

Pri správnych deliktoch, pri ktorých nezáleží na zavinení znaku skutkovej podstaty, sa v teórii (i slovenskej) vyslovujú požiadavky formulovať tzv. liberačné dôvody, ktorých existenciu preukazuje zodpovedná osoba. V slovenskom práve
sú liberačné dôvody pri správnych deliktoch právnických osôb legislatívne vyjadrené celkom ojedinele. Ak však uvážime, že môžu nastať situácie, ktoré nemôžu byť' ovplyvnené vôľovým pôsobením zodpovednej osoby a napriek tomu hrozia značné vysoké sankcie, spojené ešte aj so spoločenským odsúdením, mohlo by spojenie možnosti uložiť takúto sankciu len pri naplnení objektívnych predpokladov byť v rozpore s požiadavkou spravodlivého a primeraného postihu.

Zmysel konštrukcie zodpovednosti bez zavinenia teoreticky i prakticky. V praxi napríklad sa tým sleduje cieľ zjednodušiť postavenie správnych orgánov pri ukladaní sankcií právnickým osobám. Ako argument sa uvádza skutočnosť, že zisťovanie a dokazovanie zavinenia v situácii, keď porušenie povinnosti právnickou osobou je často výsledkom činnosti celého radu jednotlivcov, ktorých zloženie sa navyše časom mení, je veľmi ťažké a problematická je potom aj otázka podielu jednotlivcov na protiprávnom konaní, najmä vo vzťahu vedúcich a podriadených zamestnancov. Mnohí teoretici sa kritický stavajú k tomu, že
správny orgán ukladá sankcie právnickej osobe už po zistení, že došlo k porušeniu alebo neplneniu právnej povinnosti bez toho, aby skúmal, Či toto porušenie právnická osoba zavinila.

Správny orgán sa takto odvoláva len na zistený závadný stav a škodlivý následok, pričom dostatočne nepreukazuje príčiny a okolnosti, ktoré k tomu viedli, nezisťuje opatrenia právnickej osoby,
ktoré tomu predchádzali. Kritika je, podľa nášho názoru, oprávnená, hoci ide o stav de lege lata. Vyplýva totiž logický aj z účelu a funkcie správneho (administratívneho) postihu právnických osôb, pretože uplatnenie tohto zodpovednostného vzťahu s cieľom potrestať, sa má uplatniť, len ak ostatné prostriedky slúžiace na dosiahnutie žiaduceho správania nevedú k cieľu. A okrem
toho uložená sankcia je nepriaznivým dôsledkom postihujúcim právnickú osobu za nesplnenie alebo porušenie povinností, ktorých plnenie musí spoločnosť v záujme svojej existencie bezpodmienečné vyžadovať. Z možných liberačných dôvodov sa
autori zhodujú napríklad na vyššej moci, napríklad ak ide o prírodnú pohromu, vojnové udalosti, nákazlivú chorobu, teda len takú udalosť všeobecnejšieho a rozsiahlejšieho, živelného alebo sociálneho charakteru, ktorá je neodvrátiteľná. Nejde teda napríklad o nedostatok úradného povolenia ale o iné  subjektívne neodvrátiteľné okolnosti.

Niektoré teórie odmietajú právnu zodpovednosť za správny delikt právnickej osoby práve preto, že považujú subjektívne predpoklady zodpovednosti konštruované bez ohľadu na zavinenie za scestné a v mnohých európskych krajinách je samostatný
postih právnických osôb neznámy. 12 Za porušenie právnych povinností uložených právnickým osobám zodpovedá v týchto krajinách fyzická osoba, ktorá zastupuje právnickú osobu navonok, a to s týmito modifikáciami:

  • právnická osoba ručí so svojím zástupcom za uložený trest (sankciu) rukou spoločnou a nerozdielnou, alebo
  • postihuje sa fyzická osoba a na základe toho istého právneho predpisu sa umožňuje v tom istom konaní a rozhodnutí zároveň uložiť sankciu právnickej osobe a v prípade faktickej nemožnosti uloženia trestu (sankcie) fyzickej osobe
    dokonca i samostatne

Z objektívnych predpokladov zodpovednosti za správne delikty právnických osôb sa treba zmieniť najmä o protiprávnom konaní a jeho následkoch ako o znakoch, ktorými sa tieto druhý správaných deliktov najviac od seba odlišujú-

Normatívne vyjadrenie protiprávneho konania v administratívnoprávnej norme má rôzne podoby, napríklad

  • bližšie sa vymedzuje spôsob konania, napríklad neoprávnená výroba určitého tovaru alebo
  • odkazuje sa na porušenie určitých predpisov alebo
  • ustanoví sa len následok, napr. zamorenie pitnej vody, bez toho aby sa podrobnejšie špecifikovalo protiprávne aktívne konanie alebo opomenutie povinnosti; následok sa môže určiť aj v podobe čo len ohrozenia kvality pitnej vody.

Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa teda tiež vyžaduje, aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania, existencia zodpovednej osoby, trestnosť ustanovená zákonom), jednak znaky
charakterizujúce objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku deliktu.

Sankciou za správny delikt tohto druhu je spravidla pokuta, len výnimočné aj iná sankcia. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie, spravidla pevnou hornou hranicou, napríklad pokuta do 500 tis. Sk.

0 správnych deliktoch právnických osôb rozhodujú v správnom konaní (ak osobitné zákony neustanovia odchýlky) správne organy pričom platí zásada oficiality, pokiaľ ide o začatie konania.

SPRÁVNE DELIKTY FYZICKÝCH OSÔB POSTIHOVANÉ ZÁSADNE BEZ OHĽADU NA ZAVINENIE

Ide o protiprávne konanie fyzickej osoby oprávnenej na výkon činností, ktorého znaky sú stanovené zákonom, za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú týmto zákonom. Zodpovednosti podliehajú fyzické osoby vystupujúce
ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností, s ktorých výkonom sa spája celý rad povinností, odlišných od všeobecných povinností fyzickej osoby ako občana.

Kým subjektom iných správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia sú vzhľadom na súčasnú právnu úpravu zamestnanci (vedúci pracovníci, funkcionári, zamestnanci a podobne označované subjekty) alebo fyzické osoby
ktorých postih je Často z nie celkom presvedčivých dôvodov vyňatý z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch, subjekt správnych deliktov fyzických osôb postihovaných bez ohľadu na zavinenie je Špecifický tým, že sa kladie dôraz na charakter vykonávanej Činnosti - podnikanie alebo iná kvalifikovaná činnosť. Ide teda o výnimku zo zásady, podľa ktorej fyzické osoby zodpovedajú za protiprávne konanie na základe zavinenia. Primárny dôraz na charakter vykonávanej činnosti bez ohľadu na postavenie a právnu povahu osoby spája tento druh správnych deliktov so správnymi deliktmi právnických osôb, u ktorých takéto zavinenie nieje subjektívnym predpokladom zodpovednosti. Z tohto dôvodu aj legislatíva rieši
otázky správnych deliktov podnikateľov, vykonávateľov kvalifikovaných činností a právnických osôb, najmä posledné roky zásadne spoločne, a to vo viacerých zákonoch;
niektoré z nich sme už spomenuli.

V Českej republike niektorí autori označujú správne delikty fyzických osôb — podnikateľov alebo vykonávateľov kvalifikovaných Činností ako správne delikty zmiešanej povahy. 14 Povinnosti vyplývajúce zo spomenutých činností musí splniť každá osoba, fyzická aj právnická, a porušenie sa sankcionuje tiež bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo o právnickú osobu.

Najčastejším deliktom tohto druhu sú správne delikty podnikateľov, t. j. osôb oprávnených podnikať. Pojem podnikanie sa definuje v Obchodnom zákonníku. Deliktuálna spôsobilosť podnikateľa však vyplýva z Občianskeho zákonníka. Treba
pritom prihliadnuť aj na živnostenský zákon a na ustanovenia Zákonníka práce (k
spôsobilostí fyzickej osoby - zamestnávateľa).

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.