referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marcela
Sobota, 15. augusta 2020
Systém správnych deliktov
Dátum pridania: 24.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jano84
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 647
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 17.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 30s
Pomalé čítanie: 42m 45s
 

V niektorých prípadoch je však deliktuálna spôsobilosť podnikateľov sporná.

Zodpovednosť za správny delikt podnikateľa alebo vykonávateľa kvalifikovanej činnosti sa uplatňuje za podmienok zásadne zhodných s podmienkami pre právnické osoby. Týka sa to nielen už spomenutých subjektívnych predpokladov, ale zväčša aj výšky pokút ukladaných fyzickým a právnickým osobám, zhodne ustanovených lehôt, v ktorých možno postih uplatniť. Zhodnosť je aj v subjektoch (správnych orgánoch) vyvodzujúcich zodpovednosť, ako aj v postupe prejednania správaných deliktov na
základe správneho poriadku. Odlišovaním znakom je len subjekt správneho deliktu a jednotiaci charakter vykonávanej Činnosti i rovnaká možnosť ohrozenia verejného záujmu. (Bližšie preto pozri predchádzajúci bod: správne delikty právnických osôb.)

SPRÁVNE DISCIPLINÁRNE DELIKTY

Priestupky a správne disc. delikty sú v pojmových znakoch veľmi podobné. Odlišnosti spočívajú najmä v tom, že
  • objektívnou stránkou ako znakom skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby;
  • subjektom sú fyzické osoby, ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni, s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (zamestnanci verejnej správy, napríklad v ozbrojených zložkách,
    ďalej prokurátori, lekári, audítori, súdni exekútori, advokáti, komerční právnici a pod.; máme na mysli napríklad vzťah zubného lekára -  stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov, advokáta a Slovenskej advokátskej komory). Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty potiaľ, pokiaľ o nich rozhoduje subjekt alebo vykonávateľ verejnej správy, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. Slovenská komora audítorov vo vzťahu k audítorom);
  • objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína (u Štátnych zamestnancov štátna disciplína), t. j. vnútorná disciplína a poriadok. Ide teda o riadne fungovanie, disciplínu a
    poriadok vnútri konkrétnej organizácie, prípadne aj o jej dobrú povesť. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje tu do popredia profesijná etika;
  • subjektívna stránka je založená na zavinení.

Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. Disciplinárna zodpovednosť' sa uplatňuje v rôznych právnych vzťahoch, napríklad v pracovnoprávnych.

V odbornej literatúre sa poukazuje na to, že sa nesprávne usudzuje, Že ide o správne delikty disciplinárnej povahy vždy, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré majú zamestnanci na niektorých úsekoch činnosti právnických osôb. Nie je to tak vždy z toho dôvodu, Že zodpovednosť za správny disciplinárny delikt nemá typickú vnútroorganizačnú povahu, t.j. neuplatňuje sa vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti v rámci právnickej osoby.

Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna reglementácia Je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Ak sa teda výslovne v osobitnom zákone neustanovuje inak, nevzťahuje
sa na prejednávanie správnych disciplinárnych deliktov správny poriadok (z úvodných ustanovení správneho poriadku vyplýva, že sa tento zákon nevzťahuje na rozhodovanie o pracovných pomeroch vo vzťahoch služobnej nadradenosti a podriadenosti).

V teórii  i v praxi vznikajú nejasnosti, pokiaľ ide o vzťah správnych disciplinárnych deliktov, disciplinárnych deliktov vôbec a správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia. Podľa niektorých autorov  pre postih správnych disciplinárnych deliktov je naopak charakteristické, že má vnútroorganizačný charakter, lebo sa ním zabezpečuje dodržiavanie právne záväzných pravidiel vnútri organizačných celkov. Títo autori zdôrazňujú potrebu odlišovať postih za porušenie povinností, ktoré nie sú právne záväzné, napríklad povinností vyplývajúcich z pomeru k určitému občianskemu združeniu, politickej strane,
politickému hnutiu a pod. Stotožňujeme sa s názorom, že povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne (verejné) disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev, politických strán alebo občianskych združení) a že verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby, prípadne služby v ozbrojených silách, konanej na základe brannej povinnosti.

Vzhľadom na neexistenciu všeobecnej právnej úpravy štátnej služby v slovenskom právnom poriadku sú disciplinárne delikty obmedzené zatiaľ len na tých zamestnancov statnej správy, pre ktorých platia špecifické služobnoprávne úpravy (napr. zákon NR SR o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru). Disciplinárne delikty sú upravené vždy v kontexte úpravy služobného pomeru.

Pokiaľ ide o správne disciplinárne delikty v oblasti verejnej záujmovej samosprávy, ide o delikty členov profesijných komôr, ktoré sú verejnoprávnymi korporáciami, a teda majú právnu subjektivitu. Na prejednanie disciplinárnych deliktov zriaďujú profesijné komory zo zákona osobitné disciplinárne organy kolegiálneho typu. Skutkové podstaty disciplinárnych deliktov sú zakotvené vo všetkých zákonoch o profesijných komorách.

Ojedinele sa v odbornej literatúre zaraďujú do skupiny správnych disciplinárnych deliktov delikty páchané v Špecifických vnútorných vzťahoch nejakej organizácie, pričom nejde o právne vzťahy zamestnanecké alebo členské. Patria sem delikty
odsúdených vo výkone trestu, zverencov v ústavnej výchove, Študentov alebo žiakov škôl, poistencov v oblasti všeobecného zdravotného poistenia. Okruh sankcií sa v jednotlivých okruhoch deliktov značne odlišuje, napríklad u odsúdených až zostrené obmedzenie osobnej slobody.

Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov Národnej radý SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov, hoci nepochybné majú verejnoprávny charakter.

Ak zo zákona nevyplýva niečo iné, môže dôjsť k situácii, že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku, jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. Sme toho názoru, že v tomto prípade neplatí zásada ne bis m idem, a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhý deliktov, pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. Na podporu tohto tvrdenia uvádzame § 66 ods. 2 písm. d) a § 76 ods. 1 písm. ch) zákona o priestupkoch, ktorý rieši kolíziu priestupku a iného, disciplinárneho správneho deliktu tak, že nevylučuje postih za oba delikty.

Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od správnych deliktov fyzických osôb (iných než priestupkov) tým, že objektom deliktov uvedených na druhom mieste nie je disciplína vo vnútorných vzťahoch určitej organizácie. Am v tomto prípade nemožno teda vylúčiť dvojitý postih za ten istý čin.

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.