SPRÁVNE PORIADKOVÉ DELIKTY

Na rozdiel od predchádzajúcich správnych deliktov je správny poriadkový delikt procesným deliktom. S poriadkovými deliktmi sa možno stretnúť aj v iných odvetviach práva než v správnom práve, napríklad v Trestnom poriadku, Občianskom súdnom poriadku.

Objektom správneho poriadkového deliktu je priebeh konkrétneho právneho rozhodovacieho procesu v oblasti verejnej správy.

Objektívna stránka spočíva v marení alebo v sťažovaní priebehu spomenutého procesu, prípadne jeho účelu, tým že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone. Subjektom môže byť len fyzická osoba.

Subjektívna stránka, t. j. zavinenie, sa pri poriadkovom delikte neskúma. Na zodpovednosť stačí sám fakt porušenia povinnosti. Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. Uloženie sankcie za správny poriadkový delikt je totiž právom, a nie povinnosťou správneho orgánu, ktorý koná.

Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu, v rámci ktorého sa uplatňuje. Funkcia trestu v klasickej podobe tu ustupuje do úzadia v takej miere, že sa v odbornej literatúre vyskytujú názory v prospech nezaradenia správnych poriadkových deliktov do systému správnych deliktov.

Pri ukladaní poriadkovej pokuty, ktorá je najčastejšou poriadkovou sankciou, neplatí zásada ne bis in idem. Ak nie je odstránená príčina, pre ktorú sa takáto pokuta uložila, môže ju správny orgán, príslušný vykonať proces zabezpečený poriadkovou pokutou, uložiť aj opakovane, pričom sa ustanovuje maximálna hranica sankcie. Ide tu o zvláštnosť, ktorá odzrkadľuje osobitosti právneho poriadkového deliktu, ktorého konštrukciou sa sleduje presadenie porušených alebo nesplnených právnych povinností. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou uloženú poriadkovú sankciou odpustiť alebo znížiť. Ďalším špecifikom je to, že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie.

Postih poriadkovými sankciami je charakteristický pre porušenie procesných povinností uložených napríklad podľa správneho poriadku alebo v kontrolných procesoch. Ide napríklad o marenie, narušovanie, sťažovanie postupu príslušných orgánov, neposkytnutie potrebnej súčinnosti, spravidla nedostavenie sa pred správny forgán, poskytnutie nepravdivých informácií alebo nevydanie veci dôležitej pre konanie. V niektorých prípadoch sa uvedeným konaním môže naplniť tiež skutková podstata priestupku alebo iného hmotnoprávneho správneho deliktu, prípadne trestného činu. Často môže ísť zároveň o povinnosť, ktorej splnenie možno vymáhať exekučne. Uvedená prípadná konkurencia deliktov nebráni v podstate prejednať poriadkový delikt podľa správneho poriadku, ak spomenuté okolnosti vznikli v rámci toho-ktorého správneho konania.

Správny poriadok pozná poriadkovú pokutu ako jednu z foriem poriadkových opatrení, ktoré zákon upravuje v rámci taxatívne vymedzených prostriedkov na zabezpečenie priebehu a účelu konania. Druhým poriadkovým opatrením je vykázanie z miesta
ústneho pojednávania, o ktorom sa však nevydáva rozhodnutie, a stačí len záznam v spise. Horná hranica poriadkovej pokuty je 200 Sk. Táto suma zodpovedá obdobiu, v ktorom bol prijatý zákon o správnom konaní (1967). V rámci v súčasnosti pripravovanej novely tohto zákona sa má horná hranica poriadkovej pokuty zvýšiť na 1000 Sk.

Poriadkové pokuty ukladané za nesplnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly sú podstatne vyššie a rátajú sa na desaťtisíce s tým, že rovnako ako pri poriadkovej pokute uloženej v správnom konaní sa ustanovuje ich maximálna hranica.

Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov, napríklad správneho poriadku, zákona o kontrole, zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcii a
pod.


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že koncepcia správnych poriadkových deliktov, ich legislatívna úprava i aplikačná prax sú bezproblémové. Nie vždy je to tak. Ako na to poukazujú niektorí autori 19, dochádza k praktickým pochybeniam v prípadoch, keď správne konanie nadväzuje na výkon správneho dozoru (najmä vtedy, ak sa zisťovacie štádium dozoru a Štádium reakcie na výsledky zistenia časovo prelínajú). Pochybenie spočíva v snahe nahradiť neefektívne poriadkové pokuty podľa zákona o štátnej kontrole i v rámci správneho konania o ukladanie nápravných prostriedkov alebo sankcií. Stotožňujeme sa s požiadavkou, že vždy treba dôsledne odlišovať, o zabezpečenie ktorého procesu konkrétne ide, ako aj to, Či správny poriadkový delikt je oprávnený prejednať správny orgán činný v správnom konaní, alebo iný správny orgán s pôsobnosťou v oblasti kontrolne],
dozornej, inšpekčnej a pod.

Marenie výkonu správneho pozoruje v niektorých prípadoch, napríklad podľa stavebného zákona, hmotnoprávnym správnym deliktom, a to priestupkom alebo správnym deliktom zmiešanej povahy. Zmiešanú povahu má (lebo zasahuje aj do procesných
povinností) porušenie nepeňažných povinností podľa právnej úpravy správy daní a poplatkov.

Pokiaľ ide o exekučnú pokutu, má poriadkový charakter v širšom zmysle slova. Ide o jeden z prostriedkov výkonu rozhodnutia na nepeňažné plnenie. V pripravovanej novele správneho poriadku sa počíta so značným zvýšením jej hornej hranice pre
fyzické i pre právnické osoby. Uloženie exekučnej pokuty však nemá sankčný aspekt  a jej uplatnenie nemožno, podľa
nášho názoru, považovať za uplatnenie administratívnej zodpovednosti. Vyskytujú sa však právne úpravy, ktoré nesplnením povinnosti uloženej zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným na jeho základe, zakladajú zodpovednosť za
hmotnoprávny správny delikt.

Koncepcia poriadkového postihu v našom právnom poriadku, v porovnaní so zahraničnými právnymi úpravami, nevykazuje výraznejšie zmeny.