Systém správnych deliktov

Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi:

• najmä subjektom v porovnaní so správnymi deliktmi právnických osôb,
• najmä subjektívnou stránkou v porovnaní so správnymi deliktmi podnikateľov a vykonávateľov kvalifikovaných činností,
• objektívnou stránkou v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi (od poriadkových deliktov sa líši tiež subjektívnymi predpokladmi), — najmä však od priestupkov; dôvody, pre ktoré sú tieto správne delikty fyzických osôb vynímané v právnych úpravách spod režimu priestupkového práva, nie sú pritom dostatočne jasné. Správnym deliktom fyzickej osoby postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch, za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone, ak nejde o trestný čin.

Teória správneho práva neutvorila sama koncepciu postihu fyzických osôb za správne delikty v tej podobe, aká v súčasnosti vyplýva z platného právneho stavu. Naopak, čoraz častejšie sa v odbornej literatúre vyskytujú názory v prospech koncepčného doriešenia existencie a právnej úpravy iných správnych deliktov fyzických osôb, než priestupkov. Terajšia právna úprava vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti za tieto správne delikty je totiž nejednotná, komplikovaná a rozptýlená v mnohých právnych predpisoch.

Správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich právne vzťahy pri výkone jednotlivých úsekov verejnej správy. Na rozdiel od priestupkov neexistuje ani len čiastočná kodifikácia správnych deliktov tohto druhu, vrátane sankcií ukladaných za ne. Rozptýlenosť a nejednotnosť pretrváva aj pri riešení základných otázok týkajúcich sa podmienok zodpovednosti za tieto správne delikty. Príslušnosť správneho orgánu vyvodzujúceho postih zakladá zákon, ktorý vecne rieši relatívne komplexné okruhy otázok týkajúcich sa verejnej správy, pričom
len z náhodného prehľadu týchto zákonov vyplýva, že okruh správnych orgánov oprávnených postihovať iné správne delikty fyzických osôb na základe zavinenia je oveľa širší, než je to pri priestupkoch.

Pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih spomenutých deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch (pozri text:...„ ak nejde o
iný správny delikt, jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach (s vyššie uvedenými nedostatkami) súčasné riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne organy v správnom
konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.

Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť dve základné skupiny správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia:

Prvou z nich je relatívne homogénna skupina deliktov, ktorých subjektom je pracovník (vedúci pracovník, funkcionár alebo zamestnanec) právnickej osoby v prípade porušenia povinnosti, ktorú má na niektorom úseku činnosti právnickej
osoby. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. Predovšetkým v oboch prípadoch ide o zavinené protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, ak nejde o trestný čin, V súlade so zásadou ne bis in idem sa vzťah medzi priestupkom a iným správnym deliktom fyzickej osoby postihovanej na základe zavinenia rieši subsidiaritou priestupkového postihu. To znamená, že v prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov.

Základný rozdiel medzi priestupkom a iným spomenutým deliktom je v subjekte, ktorý je pri inom správnom delikte fyzickej osoby, postihovanom na základe zavinenia, špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k právnickej osobe, ktorej predmetu
sa porušená povinnosť týka. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. Priestupcom môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ak má deliktuálnu spôsobilosť. Ostatné rozdiely nemajú síce kriteriálny význam, ale treba ich uviesť, pretože Často práve nimi sa argumentuje potreba odlišnej právnej úpravy v porovnaní s priestupkami. Ide najmä o druh a výšku sankcie, lehoty na zánik trestnosti (sankcionovateľnosti) deliktu, okruh správnych orgánov oprávnených delikt prejednať, o odlišný procesný režim postihu.

Ako postrehli niektorí autori 9, vznik a rozšírenie správneho deliktu pracovníka právnickej osoby najmä od šesťdesiatych rokov úzko nadväzuje na správne (administratívne) trestanie právnických osôb. Jeho účelom bolo zvýrazniť zodpovednosť zamestnancov a vedúcich pracovníkov organizácie, ak porušia povinnosti, ktoré majú na jednotlivých úsekoch činnosti organizácie.

Vzťah správnych deliktov právnických osôb a správnych deliktov ich zamestnancov vyjadrujú právne predpisy spravidla tak, že príslušné orgány ukladajú, resp. môžu ukladať pokuty aj zodpovedným zamestnancom. Výnimočne sa tento vzťah bližšie špecifikoval v právnej úprave v prospech obligatórneho kumulatívneho postihu oboch subjektov. Ako ďalší dôvod vzniku tohto správneho deliktu sa uvádza snaha kontrolných a inšpekčných orgánov disponovať bezprostredne sankciami za porušovanie právnych predpisov. Oficiálne sa uvádzali aj tieto dôvody: potreba zvýšiť účinnosť postihu vzhľadom na vtedajšiu malú citeľnosť
nízkych pokút v predchádzajúcom priestupkovom zákone, ktorý platil takmer 30 rokov, do roku 1990.

Prikláňame sa ku kritickým výhradám voči zavedeniu a ďalšiemu zotrvávaniu správneho deliktu spomenutého druhu v systéme správnych deliktov z dôvodov najmä neodôvodnenej disparity v postavení občanov pred zákonom a správnym orgánom
(porovnaj čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd), ako aj preto, že ak zákon umožňuje zároveň postihnúť právnickú osobu i jej zamestnanca (funkcionára alebo inak označenú osobu činnú v rámci predmetu činnosti právnickej osoby), nevylučuje sa zodpovednosť zamestnanca za náhradu škody spôsobenej zaplatením pokuty právnickou osobou. Zastrešením časti týchto
deliktov priestupkovým právom, ako aj vypustením celého radu terajších správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia, by sa značne zjednodušila aj sprehľadnila v záujme právnej istoty občana jeho právna situácia a odpadli by pre aplikačnú prax Často veľmi zložité otázky spojené s kvalifikáciou protiprávnych konaní, otázky interpretácie a aplikácie ustanovení o vzťahu správnych deliktov oboch druhov.

Situáciu zneprehľadňuje aj platné ustanovenie § 6 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz. Nieje celkom jasné, na ktorých zamestnancov sa režim toho-ktorého zákona
vzťahuje.

Druhú, pomerne nehomogénnu skupinu správnych deliktov fyzických osôb postihovaných za zavinenie tvoria správne delikty fyzických osôb, ktoré nie sú konštruované s dôrazom na charakter vykonávanej Činnosti, a ich vyňatie spod režimu priestupkového práva je teoretický nevysvetliteľné. Táto druhá skupina deliktov nemá ani taký jednotiaci znak, ako má predchádzajúca skupina. Aj na túto skupinu sa vzťahujú výhrady z vyššie uvedených dôvodov.

SPRÁVNE DELIKTY PRÁVNICKÝCH OSÔB

Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú týmto zákonom.

Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie teda fyzické osoby - jej zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná.

Pojmové vymedzenie, ktoré sme uviedli, nie je zákonnou definíciou. Neexistuje čo len čiastočná kodifikácia právnej úpravy správnych deliktov právnických osôb, na rozdiel napr. od priestupkového práva. Chýba všeobecná právna úprava základov
ich zodpovednosti, systému sankcií a pravidiel ich ukladala, ako aj špecifiká postihu deliktov tohto druhu. Prameňom právnej úpravy sú desiatky osobitných zákonov, ktoré upravujú rôzne odvetvia a úseky verejnej správy a v nadväznosti na vecnú problematiku obsahujú úpravu postihu právnických osôb a fyzických osôb za nedodržanie alebo porušenie ustanovených povinností. Ide napr. o colný zákon, stavebný zákon, zákon o obecnom zriadení, katastrálny zákon, zákon na ochranu spotrebiteľa, živnostenský zákon, zákon o cenných papieroch, zákon o požiarnej ochrane a pod. Sankčné ustanovenia spomenutých a iných zákonov sa obmedzujú na výpočet skutkových podstát, na sankcie, lehoty na ich ukladanie a
na určenie orgánu, ktorý o nich rozhoduje.

Subjektom správneho deliktu je tu právnická osoba (slovenská i zahraničná), ak je deliktuálne spôsobilá. Deliktuálna spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie) sa spája s jej existenciou. K tomu pozri všeobecné údaje o správnych deliktoch uvedené vpredu. Realizácia deliktuálnej spôsobilosti je možná len tak, že právnu povinnosť poruší štatutárny orgán právnickej osoby alebo iní zamestnanci alebo členovia a pod., a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Pojem právnická osoba náš
právny poriadok nedefinuje. Občiansky zákonník obsahuje len ich neúplný výpočet : združenie fyzických alebo právnických osôb,
účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanoví zákon.

K subjektívnej stránke správneho deliktu právnickej osoby: u právnickej osoby nemožno, okrem výnimiek, hovoriť o zavlnení v tom istom zmysle ako u fyzickej osoby, pretože zavinenie je stav vedomia a vôle, ktorý môže mať len fyzická osoba. Pracovne tu teda možno uvažovať o stave, keď právnická osoba nevynaložila všetko úsilie na to, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti, ktorú od nej možno požadovať a vynucovať. Nepožaduje sa teda preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu.

Pri správnych deliktoch, pri ktorých nezáleží na zavinení znaku skutkovej podstaty, sa v teórii (i slovenskej) vyslovujú požiadavky formulovať tzv. liberačné dôvody, ktorých existenciu preukazuje zodpovedná osoba. V slovenskom práve
sú liberačné dôvody pri správnych deliktoch právnických osôb legislatívne vyjadrené celkom ojedinele. Ak však uvážime, že môžu nastať situácie, ktoré nemôžu byť' ovplyvnené vôľovým pôsobením zodpovednej osoby a napriek tomu hrozia značné vysoké sankcie, spojené ešte aj so spoločenským odsúdením, mohlo by spojenie možnosti uložiť takúto sankciu len pri naplnení objektívnych predpokladov byť v rozpore s požiadavkou spravodlivého a primeraného postihu.

Zmysel konštrukcie zodpovednosti bez zavinenia teoreticky i prakticky. V praxi napríklad sa tým sleduje cieľ zjednodušiť postavenie správnych orgánov pri ukladaní sankcií právnickým osobám. Ako argument sa uvádza skutočnosť, že zisťovanie a dokazovanie zavinenia v situácii, keď porušenie povinnosti právnickou osobou je často výsledkom činnosti celého radu jednotlivcov, ktorých zloženie sa navyše časom mení, je veľmi ťažké a problematická je potom aj otázka podielu jednotlivcov na protiprávnom konaní, najmä vo vzťahu vedúcich a podriadených zamestnancov. Mnohí teoretici sa kritický stavajú k tomu, že
správny orgán ukladá sankcie právnickej osobe už po zistení, že došlo k porušeniu alebo neplneniu právnej povinnosti bez toho, aby skúmal, Či toto porušenie právnická osoba zavinila.

Správny orgán sa takto odvoláva len na zistený závadný stav a škodlivý následok, pričom dostatočne nepreukazuje príčiny a okolnosti, ktoré k tomu viedli, nezisťuje opatrenia právnickej osoby,
ktoré tomu predchádzali. Kritika je, podľa nášho názoru, oprávnená, hoci ide o stav de lege lata. Vyplýva totiž logický aj z účelu a funkcie správneho (administratívneho) postihu právnických osôb, pretože uplatnenie tohto zodpovednostného vzťahu s cieľom potrestať, sa má uplatniť, len ak ostatné prostriedky slúžiace na dosiahnutie žiaduceho správania nevedú k cieľu. A okrem
toho uložená sankcia je nepriaznivým dôsledkom postihujúcim právnickú osobu za nesplnenie alebo porušenie povinností, ktorých plnenie musí spoločnosť v záujme svojej existencie bezpodmienečné vyžadovať. Z možných liberačných dôvodov sa
autori zhodujú napríklad na vyššej moci, napríklad ak ide o prírodnú pohromu, vojnové udalosti, nákazlivú chorobu, teda len takú udalosť všeobecnejšieho a rozsiahlejšieho, živelného alebo sociálneho charakteru, ktorá je neodvrátiteľná. Nejde teda napríklad o nedostatok úradného povolenia ale o iné  subjektívne neodvrátiteľné okolnosti.

Niektoré teórie odmietajú právnu zodpovednosť za správny delikt právnickej osoby práve preto, že považujú subjektívne predpoklady zodpovednosti konštruované bez ohľadu na zavinenie za scestné a v mnohých európskych krajinách je samostatný
postih právnických osôb neznámy. 12 Za porušenie právnych povinností uložených právnickým osobám zodpovedá v týchto krajinách fyzická osoba, ktorá zastupuje právnickú osobu navonok, a to s týmito modifikáciami:

• právnická osoba ručí so svojím zástupcom za uložený trest (sankciu) rukou spoločnou a nerozdielnou, alebo
• postihuje sa fyzická osoba a na základe toho istého právneho predpisu sa umožňuje v tom istom konaní a rozhodnutí zároveň uložiť sankciu právnickej osobe a v prípade faktickej nemožnosti uloženia trestu (sankcie) fyzickej osobe
  dokonca i samostatne

Z objektívnych predpokladov zodpovednosti za správne delikty právnických osôb sa treba zmieniť najmä o protiprávnom konaní a jeho následkoch ako o znakoch, ktorými sa tieto druhý správaných deliktov najviac od seba odlišujú-

Normatívne vyjadrenie protiprávneho konania v administratívnoprávnej norme má rôzne podoby, napríklad

• bližšie sa vymedzuje spôsob konania, napríklad neoprávnená výroba určitého tovaru alebo
• odkazuje sa na porušenie určitých predpisov alebo
• ustanoví sa len následok, napr. zamorenie pitnej vody, bez toho aby sa podrobnejšie špecifikovalo protiprávne aktívne konanie alebo opomenutie povinnosti; následok sa môže určiť aj v podobe čo len ohrozenia kvality pitnej vody.

Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa teda tiež vyžaduje, aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania, existencia zodpovednej osoby, trestnosť ustanovená zákonom), jednak znaky
charakterizujúce objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku deliktu.

Sankciou za správny delikt tohto druhu je spravidla pokuta, len výnimočné aj iná sankcia. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie, spravidla pevnou hornou hranicou, napríklad pokuta do 500 tis. Sk.

0 správnych deliktoch právnických osôb rozhodujú v správnom konaní (ak osobitné zákony neustanovia odchýlky) správne organy pričom platí zásada oficiality, pokiaľ ide o začatie konania.

SPRÁVNE DELIKTY FYZICKÝCH OSÔB POSTIHOVANÉ ZÁSADNE BEZ OHĽADU NA ZAVINENIE

Ide o protiprávne konanie fyzickej osoby oprávnenej na výkon činností, ktorého znaky sú stanovené zákonom, za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú týmto zákonom. Zodpovednosti podliehajú fyzické osoby vystupujúce
ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností, s ktorých výkonom sa spája celý rad povinností, odlišných od všeobecných povinností fyzickej osoby ako občana.

Kým subjektom iných správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia sú vzhľadom na súčasnú právnu úpravu zamestnanci (vedúci pracovníci, funkcionári, zamestnanci a podobne označované subjekty) alebo fyzické osoby
ktorých postih je Často z nie celkom presvedčivých dôvodov vyňatý z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch, subjekt správnych deliktov fyzických osôb postihovaných bez ohľadu na zavinenie je Špecifický tým, že sa kladie dôraz na charakter vykonávanej Činnosti - podnikanie alebo iná kvalifikovaná činnosť. Ide teda o výnimku zo zásady, podľa ktorej fyzické osoby zodpovedajú za protiprávne konanie na základe zavinenia. Primárny dôraz na charakter vykonávanej činnosti bez ohľadu na postavenie a právnu povahu osoby spája tento druh správnych deliktov so správnymi deliktmi právnických osôb, u ktorých takéto zavinenie nieje subjektívnym predpokladom zodpovednosti. Z tohto dôvodu aj legislatíva rieši
otázky správnych deliktov podnikateľov, vykonávateľov kvalifikovaných činností a právnických osôb, najmä posledné roky zásadne spoločne, a to vo viacerých zákonoch; niektoré z nich sme už spomenuli.

V Českej republike niektorí autori označujú správne delikty fyzických osôb — podnikateľov alebo vykonávateľov kvalifikovaných Činností ako správne delikty zmiešanej povahy. 14 Povinnosti vyplývajúce zo spomenutých činností musí splniť každá osoba, fyzická aj právnická, a porušenie sa sankcionuje tiež bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo o právnickú osobu.

Najčastejším deliktom tohto druhu sú správne delikty podnikateľov, t. j. osôb oprávnených podnikať. Pojem podnikanie sa definuje v Obchodnom zákonníku. Deliktuálna spôsobilosť podnikateľa však vyplýva z Občianskeho zákonníka. Treba
pritom prihliadnuť aj na živnostenský zákon a na ustanovenia Zákonníka práce (k
spôsobilostí fyzickej osoby - zamestnávateľa).

V niektorých prípadoch je však deliktuálna spôsobilosť podnikateľov sporná.

Zodpovednosť za správny delikt podnikateľa alebo vykonávateľa kvalifikovanej činnosti sa uplatňuje za podmienok zásadne zhodných s podmienkami pre právnické osoby. Týka sa to nielen už spomenutých subjektívnych predpokladov, ale zväčša aj výšky pokút ukladaných fyzickým a právnickým osobám, zhodne ustanovených lehôt, v ktorých možno postih uplatniť. Zhodnosť je aj v subjektoch (správnych orgánoch) vyvodzujúcich zodpovednosť, ako aj v postupe prejednania správaných deliktov na
základe správneho poriadku. Odlišovaním znakom je len subjekt správneho deliktu a jednotiaci charakter vykonávanej Činnosti i rovnaká možnosť ohrozenia verejného záujmu. (Bližšie preto pozri predchádzajúci bod: správne delikty právnických osôb.)

SPRÁVNE DISCIPLINÁRNE DELIKTY

Priestupky a správne disc. delikty sú v pojmových znakoch veľmi podobné. Odlišnosti spočívajú najmä v tom, že

• objektívnou stránkou ako znakom skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby;
• subjektom sú fyzické osoby, ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni, s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (zamestnanci verejnej správy, napríklad v ozbrojených zložkách,
  ďalej prokurátori, lekári, audítori, súdni exekútori, advokáti, komerční právnici a pod.; máme na mysli napríklad vzťah zubného lekára -  stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov, advokáta a Slovenskej advokátskej komory). Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty potiaľ, pokiaľ o nich rozhoduje subjekt alebo vykonávateľ verejnej správy, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. Slovenská komora audítorov vo vzťahu k audítorom);
• objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína (u Štátnych zamestnancov štátna disciplína), t. j. vnútorná disciplína a poriadok. Ide teda o riadne fungovanie, disciplínu a
  poriadok vnútri konkrétnej organizácie, prípadne aj o jej dobrú povesť. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje tu do popredia profesijná etika;
• subjektívna stránka je založená na zavinení.

Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. Disciplinárna zodpovednosť' sa uplatňuje v rôznych právnych vzťahoch, napríklad v pracovnoprávnych.

V odbornej literatúre sa poukazuje na to, že sa nesprávne usudzuje, Že ide o správne delikty disciplinárnej povahy vždy, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré majú zamestnanci na niektorých úsekoch činnosti právnických osôb. Nie je to tak vždy z toho dôvodu, Že zodpovednosť za správny disciplinárny delikt nemá typickú vnútroorganizačnú povahu, t.j. neuplatňuje sa vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti v rámci právnickej osoby.

Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna reglementácia Je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Ak sa teda výslovne v osobitnom zákone neustanovuje inak, nevzťahuje
sa na prejednávanie správnych disciplinárnych deliktov správny poriadok (z úvodných ustanovení správneho poriadku vyplýva, že sa tento zákon nevzťahuje na rozhodovanie o pracovných pomeroch vo vzťahoch služobnej nadradenosti a podriadenosti).

V teórii  i v praxi vznikajú nejasnosti, pokiaľ ide o vzťah správnych disciplinárnych deliktov, disciplinárnych deliktov vôbec a správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia. Podľa niektorých autorov  pre postih správnych disciplinárnych deliktov je naopak charakteristické, že má vnútroorganizačný charakter, lebo sa ním zabezpečuje dodržiavanie právne záväzných pravidiel vnútri organizačných celkov. Títo autori zdôrazňujú potrebu odlišovať postih za porušenie povinností, ktoré nie sú právne záväzné, napríklad povinností vyplývajúcich z pomeru k určitému občianskemu združeniu, politickej strane,
politickému hnutiu a pod. Stotožňujeme sa s názorom, že povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne (verejné) disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev, politických strán alebo občianskych združení) a že verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby, prípadne služby v ozbrojených silách, konanej na základe brannej povinnosti.

Vzhľadom na neexistenciu všeobecnej právnej úpravy štátnej služby v slovenskom právnom poriadku sú disciplinárne delikty obmedzené zatiaľ len na tých zamestnancov statnej správy, pre ktorých platia špecifické služobnoprávne úpravy (napr. zákon NR SR o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru). Disciplinárne delikty sú upravené vždy v kontexte úpravy služobného pomeru.

Pokiaľ ide o správne disciplinárne delikty v oblasti verejnej záujmovej samosprávy, ide o delikty členov profesijných komôr, ktoré sú verejnoprávnymi korporáciami, a teda majú právnu subjektivitu. Na prejednanie disciplinárnych deliktov zriaďujú profesijné komory zo zákona osobitné disciplinárne organy kolegiálneho typu. Skutkové podstaty disciplinárnych deliktov sú zakotvené vo všetkých zákonoch o profesijných komorách.

Ojedinele sa v odbornej literatúre zaraďujú do skupiny správnych disciplinárnych deliktov delikty páchané v Špecifických vnútorných vzťahoch nejakej organizácie, pričom nejde o právne vzťahy zamestnanecké alebo členské. Patria sem delikty
odsúdených vo výkone trestu, zverencov v ústavnej výchove, Študentov alebo žiakov škôl, poistencov v oblasti všeobecného zdravotného poistenia. Okruh sankcií sa v jednotlivých okruhoch deliktov značne odlišuje, napríklad u odsúdených až zostrené obmedzenie osobnej slobody.

Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov Národnej radý SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov, hoci nepochybné majú verejnoprávny charakter.

Ak zo zákona nevyplýva niečo iné, môže dôjsť k situácii, že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku, jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. Sme toho názoru, že v tomto prípade neplatí zásada ne bis m idem, a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhý deliktov, pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. Na podporu tohto tvrdenia uvádzame § 66 ods. 2 písm. d) a § 76 ods. 1 písm. ch) zákona o priestupkoch, ktorý rieši kolíziu priestupku a iného, disciplinárneho správneho deliktu tak, že nevylučuje postih za oba delikty.

Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od správnych deliktov fyzických osôb (iných než priestupkov) tým, že objektom deliktov uvedených na druhom mieste nie je disciplína vo vnútorných vzťahoch určitej organizácie. Am v tomto prípade nemožno teda vylúčiť dvojitý postih za ten istý čin.

SPRÁVNE PORIADKOVÉ DELIKTY

Na rozdiel od predchádzajúcich správnych deliktov je správny poriadkový delikt procesným deliktom. S poriadkovými deliktmi sa možno stretnúť aj v iných odvetviach práva než v správnom práve, napríklad v Trestnom poriadku, Občianskom súdnom poriadku.

Objektom správneho poriadkového deliktu je priebeh konkrétneho právneho rozhodovacieho procesu v oblasti verejnej správy.

Objektívna stránka spočíva v marení alebo v sťažovaní priebehu spomenutého procesu, prípadne jeho účelu, tým že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone. Subjektom môže byť len fyzická osoba.

Subjektívna stránka, t. j. zavinenie, sa pri poriadkovom delikte neskúma. Na zodpovednosť stačí sám fakt porušenia povinnosti. Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. Uloženie sankcie za správny poriadkový delikt je totiž právom, a nie povinnosťou správneho orgánu, ktorý koná.

Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu, v rámci ktorého sa uplatňuje. Funkcia trestu v klasickej podobe tu ustupuje do úzadia v takej miere, že sa v odbornej literatúre vyskytujú názory v prospech nezaradenia správnych poriadkových deliktov do systému správnych deliktov.

Pri ukladaní poriadkovej pokuty, ktorá je najčastejšou poriadkovou sankciou, neplatí zásada ne bis in idem. Ak nie je odstránená príčina, pre ktorú sa takáto pokuta uložila, môže ju správny orgán, príslušný vykonať proces zabezpečený poriadkovou pokutou, uložiť aj opakovane, pričom sa ustanovuje maximálna hranica sankcie. Ide tu o zvláštnosť, ktorá odzrkadľuje osobitosti právneho poriadkového deliktu, ktorého konštrukciou sa sleduje presadenie porušených alebo nesplnených právnych povinností. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou uloženú poriadkovú sankciou odpustiť alebo znížiť. Ďalším špecifikom je to, že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie.

Postih poriadkovými sankciami je charakteristický pre porušenie procesných povinností uložených napríklad podľa správneho poriadku alebo v kontrolných procesoch. Ide napríklad o marenie, narušovanie, sťažovanie postupu príslušných orgánov, neposkytnutie potrebnej súčinnosti, spravidla nedostavenie sa pred správny forgán, poskytnutie nepravdivých informácií alebo nevydanie veci dôležitej pre konanie. V niektorých prípadoch sa uvedeným konaním môže naplniť tiež skutková podstata priestupku alebo iného hmotnoprávneho správneho deliktu, prípadne trestného činu. Často môže ísť zároveň o povinnosť, ktorej splnenie možno vymáhať exekučne. Uvedená prípadná konkurencia deliktov nebráni v podstate prejednať poriadkový delikt podľa správneho poriadku, ak spomenuté okolnosti vznikli v rámci toho-ktorého správneho konania.

Správny poriadok pozná poriadkovú pokutu ako jednu z foriem poriadkových opatrení, ktoré zákon upravuje v rámci taxatívne vymedzených prostriedkov na zabezpečenie priebehu a účelu konania. Druhým poriadkovým opatrením je vykázanie z miesta
ústneho pojednávania, o ktorom sa však nevydáva rozhodnutie, a stačí len záznam v spise. Horná hranica poriadkovej pokuty je 200 Sk. Táto suma zodpovedá obdobiu, v ktorom bol prijatý zákon o správnom konaní (1967). V rámci v súčasnosti pripravovanej novely tohto zákona sa má horná hranica poriadkovej pokuty zvýšiť na 1000 Sk.

Poriadkové pokuty ukladané za nesplnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly sú podstatne vyššie a rátajú sa na desaťtisíce s tým, že rovnako ako pri poriadkovej pokute uloženej v správnom konaní sa ustanovuje ich maximálna hranica.

Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov, napríklad správneho poriadku, zákona o kontrole, zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcii a
pod.


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že koncepcia správnych poriadkových deliktov, ich legislatívna úprava i aplikačná prax sú bezproblémové. Nie vždy je to tak. Ako na to poukazujú niektorí autori 19, dochádza k praktickým pochybeniam v prípadoch, keď správne konanie nadväzuje na výkon správneho dozoru (najmä vtedy, ak sa zisťovacie štádium dozoru a Štádium reakcie na výsledky zistenia časovo prelínajú). Pochybenie spočíva v snahe nahradiť neefektívne poriadkové pokuty podľa zákona o štátnej kontrole i v rámci správneho konania o ukladanie nápravných prostriedkov alebo sankcií. Stotožňujeme sa s požiadavkou, že vždy treba dôsledne odlišovať, o zabezpečenie ktorého procesu konkrétne ide, ako aj to, Či správny poriadkový delikt je oprávnený prejednať správny orgán činný v správnom konaní, alebo iný správny orgán s pôsobnosťou v oblasti kontrolne],
dozornej, inšpekčnej a pod.

Marenie výkonu správneho pozoruje v niektorých prípadoch, napríklad podľa stavebného zákona, hmotnoprávnym správnym deliktom, a to priestupkom alebo správnym deliktom zmiešanej povahy. Zmiešanú povahu má (lebo zasahuje aj do procesných
povinností) porušenie nepeňažných povinností podľa právnej úpravy správy daní a poplatkov.

Pokiaľ ide o exekučnú pokutu, má poriadkový charakter v širšom zmysle slova. Ide o jeden z prostriedkov výkonu rozhodnutia na nepeňažné plnenie. V pripravovanej novele správneho poriadku sa počíta so značným zvýšením jej hornej hranice pre
fyzické i pre právnické osoby. Uloženie exekučnej pokuty však nemá sankčný aspekt  a jej uplatnenie nemožno, podľa
nášho názoru, považovať za uplatnenie administratívnej zodpovednosti. Vyskytujú sa však právne úpravy, ktoré nesplnením povinnosti uloženej zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným na jeho základe, zakladajú zodpovednosť za
hmotnoprávny správny delikt.

Koncepcia poriadkového postihu v našom právnom poriadku, v porovnaní so zahraničnými právnymi úpravami, nevykazuje výraznejšie zmeny.