Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi:

• najmä subjektom v porovnaní so správnymi deliktmi právnických osôb,
• najmä subjektívnou stránkou v porovnaní so správnymi deliktmi podnikateľov a vykonávateľov kvalifikovaných činností,
• objektívnou stránkou v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi (od poriadkových deliktov sa líši tiež subjektívnymi predpokladmi), — najmä však od priestupkov; dôvody, pre ktoré sú tieto správne delikty fyzických osôb vynímané v právnych úpravách spod režimu priestupkového práva, nie sú pritom dostatočne jasné. Správnym deliktom fyzickej osoby postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch, za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone, ak nejde o trestný čin.

Teória správneho práva neutvorila sama koncepciu postihu fyzických osôb za správne delikty v tej podobe, aká v súčasnosti vyplýva z platného právneho stavu. Naopak, čoraz častejšie sa v odbornej literatúre vyskytujú názory v prospech koncepčného doriešenia existencie a právnej úpravy iných správnych deliktov fyzických osôb, než priestupkov. Terajšia právna úprava vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti za tieto správne delikty je totiž nejednotná, komplikovaná a rozptýlená v mnohých právnych predpisoch.

Správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich právne vzťahy pri výkone jednotlivých úsekov verejnej správy. Na rozdiel od priestupkov neexistuje ani len čiastočná kodifikácia správnych deliktov tohto druhu, vrátane sankcií ukladaných za ne. Rozptýlenosť a nejednotnosť pretrváva aj pri riešení základných otázok týkajúcich sa podmienok zodpovednosti za tieto správne delikty. Príslušnosť správneho orgánu vyvodzujúceho postih zakladá zákon, ktorý vecne rieši relatívne komplexné okruhy otázok týkajúcich sa verejnej správy, pričom
len z náhodného prehľadu týchto zákonov vyplýva, že okruh správnych orgánov oprávnených postihovať iné správne delikty fyzických osôb na základe zavinenia je oveľa širší, než je to pri priestupkoch.

Pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih spomenutých deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch (pozri text:...„ ak nejde o
iný správny delikt, jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach (s vyššie uvedenými nedostatkami) súčasné riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne organy v správnom
konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.

Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť dve základné skupiny správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia:

Prvou z nich je relatívne homogénna skupina deliktov, ktorých subjektom je pracovník (vedúci pracovník, funkcionár alebo zamestnanec) právnickej osoby v prípade porušenia povinnosti, ktorú má na niektorom úseku činnosti právnickej
osoby. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. Predovšetkým v oboch prípadoch ide o zavinené protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, ak nejde o trestný čin, V súlade so zásadou ne bis in idem sa vzťah medzi priestupkom a iným správnym deliktom fyzickej osoby postihovanej na základe zavinenia rieši subsidiaritou priestupkového postihu. To znamená, že v prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov.

Základný rozdiel medzi priestupkom a iným spomenutým deliktom je v subjekte, ktorý je pri inom správnom delikte fyzickej osoby, postihovanom na základe zavinenia, špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k právnickej osobe, ktorej predmetu
sa porušená povinnosť týka. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. Priestupcom môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ak má deliktuálnu spôsobilosť. Ostatné rozdiely nemajú síce kriteriálny význam, ale treba ich uviesť, pretože Často práve nimi sa argumentuje potreba odlišnej právnej úpravy v porovnaní s priestupkami. Ide najmä o druh a výšku sankcie, lehoty na zánik trestnosti (sankcionovateľnosti) deliktu, okruh správnych orgánov oprávnených delikt prejednať, o odlišný procesný režim postihu.

Ako postrehli niektorí autori 9, vznik a rozšírenie správneho deliktu pracovníka právnickej osoby najmä od šesťdesiatych rokov úzko nadväzuje na správne (administratívne) trestanie právnických osôb. Jeho účelom bolo zvýrazniť zodpovednosť zamestnancov a vedúcich pracovníkov organizácie, ak porušia povinnosti, ktoré majú na jednotlivých úsekoch činnosti organizácie.

Vzťah správnych deliktov právnických osôb a správnych deliktov ich zamestnancov vyjadrujú právne predpisy spravidla tak, že príslušné orgány ukladajú, resp. môžu ukladať pokuty aj zodpovedným zamestnancom. Výnimočne sa tento vzťah bližšie špecifikoval v právnej úprave v prospech obligatórneho kumulatívneho postihu oboch subjektov. Ako ďalší dôvod vzniku tohto správneho deliktu sa uvádza snaha kontrolných a inšpekčných orgánov disponovať bezprostredne sankciami za porušovanie právnych predpisov. Oficiálne sa uvádzali aj tieto dôvody: potreba zvýšiť účinnosť postihu vzhľadom na vtedajšiu malú citeľnosť
nízkych pokút v predchádzajúcom priestupkovom zákone, ktorý platil takmer 30 rokov, do roku 1990.

Prikláňame sa ku kritickým výhradám voči zavedeniu a ďalšiemu zotrvávaniu správneho deliktu spomenutého druhu v systéme správnych deliktov z dôvodov najmä neodôvodnenej disparity v postavení občanov pred zákonom a správnym orgánom
(porovnaj čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd), ako aj preto, že ak zákon umožňuje zároveň postihnúť právnickú osobu i jej zamestnanca (funkcionára alebo inak označenú osobu činnú v rámci predmetu činnosti právnickej osoby), nevylučuje sa zodpovednosť zamestnanca za náhradu škody spôsobenej zaplatením pokuty právnickou osobou. Zastrešením časti týchto
deliktov priestupkovým právom, ako aj vypustením celého radu terajších správnych deliktov fyzických osôb postihovaných na základe zavinenia, by sa značne zjednodušila aj sprehľadnila v záujme právnej istoty občana jeho právna situácia a odpadli by pre aplikačnú prax Často veľmi zložité otázky spojené s kvalifikáciou protiprávnych konaní, otázky interpretácie a aplikácie ustanovení o vzťahu správnych deliktov oboch druhov.

Situáciu zneprehľadňuje aj platné ustanovenie § 6 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz. Nieje celkom jasné, na ktorých zamestnancov sa režim toho-ktorého zákona
vzťahuje.

Druhú, pomerne nehomogénnu skupinu správnych deliktov fyzických osôb postihovaných za zavinenie tvoria správne delikty fyzických osôb, ktoré nie sú konštruované s dôrazom na charakter vykonávanej Činnosti, a ich vyňatie spod režimu priestupkového práva je teoretický nevysvetliteľné. Táto druhá skupina deliktov nemá ani taký jednotiaci znak, ako má predchádzajúca skupina. Aj na túto skupinu sa vzťahujú výhrady z vyššie uvedených dôvodov.

SPRÁVNE DELIKTY PRÁVNICKÝCH OSÔB

Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú týmto zákonom.

Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie teda fyzické osoby - jej zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná.

Pojmové vymedzenie, ktoré sme uviedli, nie je zákonnou definíciou. Neexistuje čo len čiastočná kodifikácia právnej úpravy správnych deliktov právnických osôb, na rozdiel napr. od priestupkového práva. Chýba všeobecná právna úprava základov
ich zodpovednosti, systému sankcií a pravidiel ich ukladala, ako aj špecifiká postihu deliktov tohto druhu. Prameňom právnej úpravy sú desiatky osobitných zákonov, ktoré upravujú rôzne odvetvia a úseky verejnej správy a v nadväznosti na vecnú problematiku obsahujú úpravu postihu právnických osôb a fyzických osôb za nedodržanie alebo porušenie ustanovených povinností. Ide napr. o colný zákon, stavebný zákon, zákon o obecnom zriadení, katastrálny zákon, zákon na ochranu spotrebiteľa, živnostenský zákon, zákon o cenných papieroch, zákon o požiarnej ochrane a pod. Sankčné ustanovenia spomenutých a iných zákonov sa obmedzujú na výpočet skutkových podstát, na sankcie, lehoty na ich ukladanie a
na určenie orgánu, ktorý o nich rozhoduje.