Objasňovanie priestupkov

Objasňovanie priestupkov nemožno stotožňovať s prejednávaním. Prejednávať možno iba priestupok, ktorý bol špeciálnym spôsobom zhodnotený ako skutok naplňujúci znaky priestupku, podľa zákona o priestupkoch, resp. iného zákona. Tým
špeciálnym spôsobom je objasňovanie priestupku, ktorým správny orgán obstaráva podklady potrebné na neskoršie rozhodnutie o priestupku. Až ako má správny orgán k dispozícii podklady potrebné na rozhodnutie, začne sa vlastné prejednávanie priestupku.

Zaradenie Inštitútu objasňovania priestupku do procesnoprávnej úpravy priestupkového práva má svoj nespomý význam. Nebolo by totiž účelné a správne, aby sa bez prostredne po podozrení na priestupok začalo vlastné priestupkové konanie o
priestupku. 

Často by sa celé konanie mohlo stať zbytočným, ak by správny orgán dospel k záveru, že:

1. prejednávaný skutok vôbec nie je priestupkom,
2. prejednávaný skutok nespáchala osoba podozrivá/označená ako obvinená.

Práve inštitút objasňovania slúži na rýchle, často bezprostredné a operatívne zistenie

• či skutok možno považovať za priestupok
• či ho spáchal obvinený.

Okrem toho sa má objasňovaním zaobstarať podklad o tom, či sa uloží sankcia za priestupok, či sa od uloženia sankcie upustí. či uloží ochranné opatrenie, či sa uloží povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Tak ako je potrebné rozoznávať objasňovanie od prejednávania priestupku, je potrebné rozlišovať správne organy príslušné na objasňovanie priestupku a správne orgány príslušné na prejednanie priestupku. Obe skupiny príslušných správnych orgánov zákon o priestupkoch taxatívne vymedzuje. Správny orgán príslušný prejednať priestupok by mal mať k dispozícii kompletný podkladový materiál získaný prostredníctvom objasňovania. Objasnená priestupková vec je legálnym predpokladom k rýchlemu
efektívnemu, spravodlivému a hospodárnemu prejednaniu priestupku. 

Prejednávací orgán je tak odbremenený od prvotného, často zaťažujúceho :

• vyžadovania vysvetlenia od FO, PO, Štátnych orgánov a obcí,
• vyžadovania odborných vysvetlení od príslušných orgánov, vyžadovania úkonov potrebných na zistenie totožnosti osôb a Ich pobytu,
• vyžadovania predloženia potrebných dokladov.

Všetky uvedené vyžadovania sú oprávnené vykonať objasňovanie orgány a prejednávajúci orgán ich už Iba účelne využíva.

Oprávnenia objasňovacieho orgánu zodpovedajú povinnosti FO, PO, obci, štátnych orgánov a iných príslušných orgánov. Ide o tzv. povinnú súčinnosť. Objasňovanie má svoj význam aj z toho dôvodu, že potencionálnu priestupkovú vec možno odložiť,
uložiť, alebo odovzdať ešte skôr, než by sa s ňou zaoberal prejednávajúci správny orgán. Aj objasňujúci správny orgán má oprávnenia robiť významné rozhodnutia, nikdy však nemôže v procese objasňovania rozhodovať o právnych pomeroch, o vine či nevine, teda rozhodnúť o priestupku. To prislúcha iba orgánu priestupok prejednávajúcemu. 

1. odloží záznamom - ak nie je podozrenie z priestupku, ak nemožno priestupok prejednať :
2. uloží záznamom - ak sa nepodarí v lehote do 1 mesiaca odo dňa, keď sa objasňujúci orgán o priestupku dozvedel zistiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok spáchala konkrétna osoba,
3. odovzdá príslušnému orgánu - ak ide o priestupok prejednávaný podľa osobitných predpisov, - ak ide o tzv. iný správny delikt, - ak ide o trestný čin.

Ukončiť objasňovanie priestupku možno dvomi spôsobmi:

1. objasňovaná vec sa nedostane k prejednávaniu pretože sa ešte vo fáze  objasňovania odložila, uložila, alebo odovzdala,
2. objasnená vec sa dostane k prejednávaniu, t.j. vec objasňujúci orgán predloží formou správy o výsledku objasňovania
   priestupku.

Správa o výsledku objasňovania priestupku musí obsahovať: - označenie orgánu, ktorý vykonal objasňovanie, stručné a výstižné opísanie skutkového stavu s uvedením o aký priestupok ide, osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného, a prípadne svedkov, spolu so stručným obsahom ich výpovede, pripojené dôkazy, zistené počas objasňovania. Objasňujúci orgán vždy svoju činnosť a vykonané úkony pri objasňovaní písomne zaznamená.

Záznamom pri odložení a uložení veci, odovzdávacou správou pri odovzdaní veci a správou o výsledku objasňovania priestupku pri predložení veci.

Objasňovanie priestupku sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov, alebo na základe oznámenia FO, PO. Znamená to, že aj pri objasňovaní rozoznávame začatie ex offo, a na základe vlastného zistenia správneho orgánu, a dispozične t.j. na základe oznámenia FO či PO. Platí, že správne orgány sú povinné prijať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybaviť. Často sa stáva, že prejednávajúcim orgánom je práve ten, istý orgán, ktorý bol predtým objasňujúcim orgánom. 

Zákon o priestupkoch vymedzuje organy, ktoré sú oprávnené priestupky objasňovať:

1. správne orgány, ktoré môžu priestupky prejednať: -ak priestupok a jeho páchateľa zistili v rozsahu svojej pôsobnosti, ak Im priestupok a jeho páchateľa oznámil iný správny orgán, ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať.
2. orgány Policajného zboru objasňujú priestupky: - na úseku podnikania spáchané neoprávneným vykonávaním bchodnej, výrobnej, alebo inej zárobkovej činnosti, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, na úseku poľovníctva, rybárstva, spáchané úmyselné neoprávnený zásahom do ich práv, na úseku ochrany a správy štátnych hraníc, iné priestupku proti poriadku v správe podľa § 46, proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ďalšie priestupku proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti PZ, devízové priestupky spáchané neoprávnenou kúpou, predajom devízových hodnôt alebo iného obchodovania.
3. orgány Železničnej polície: - ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom
   konaní,
4. Orgány Vojenskej polície: - ak priestupok spáchal vojak v činnej službe, ak priest. spáchala osoba vo vojenskom objekte, v priestore v ktorom prebiehajú vojenské akcie, ak priestupok spáchala osoba spolu s vojakom v činnej
   službe, ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Armády SR,
5. orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže /ZVJS/: - ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných
   objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje ZVJS, ak bol priestupok spáchaný rušením výkonu strážnej služby v blízkosti stráženého objektu, či počas eskortovania obvineného a odsúdeného ak eskortu vykonáva ZVJS
6. organy obecnej polície: - priestupky proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu, majetku, proti poriadku v správe vykonávanej obcou, porušenia všeobecné záväzného nariadenia obce.
7. iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný orgán.

Došetrovanie priestupkov je jedným z oprávnení správnych orgánov pri prejednávaní priestupku. Ide o právo požadovať vykonanie úkonov od orgánu, ktorý priestupok objasňoval.

Požadovať došetrenie však správny orgán môže iba za podmienok, že došetrovacie úkony nemôžu vzhľadom na svoju povahu vykonať vlastnými silami a prostriedkami. Do vykonania úkonov v záujme došetrenia, správny organ konanie o priestupku preruší. Počas prerušenia konania lehoty neplynú.