PRÁVNA SPÔSOBILOSŤ
Právna spôsobilosť fyzickej osoby obsahuje právne vlastnosti;
1) Spôsobilosť na práva a povinnosti Vzniká narodením a zaniká smrťou
fyzickej osoby.
Právnu subjektivitu priznáva zákon aj ešte nenarod., ale počatému dieťaťu (nasciturus), pokiaľ sa narodí živé. Ak sa narodí mŕtve, alebo dôjde k potratu, pozerá sa naň, ako keby nenadobudlo žiadne práva.
Smrť človeka sa preukazuje lekárskou obhliadkou alebo vyhlásením súdu fyzickej osoby za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak (havária lietadla, ktorým cestovala osoba, a nie je možné identifikovať všetky osoby) alebo súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu, ktorá
vzhľadom na všetky okolnosti už nežije.
2) Spôsobilosť na právne úkony
a) spôsobilosť na právne úkony
Spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku. Pred
dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, hoc aj neplatného, a to v prípade maloletého, ktorý je starší ako 16. rokov a k uzavretiu manželstva dostal povolenie súdu.
Maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony možno za predpokladu, že táto osoba trpí duševnou poruchou, ktorá. nie je len prechodného charakteru, a fyzická osoba vôbec nie Je schopná robiť právne relevantné úkony.
Obmedziť fyzickú osobu v jej spôsobilosti na právne úkony môže súd za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy,
ktorá nie je len prechodného charakteru, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov Či Jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. Súd v rozhodnutí musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
b) deliktuálna spôsobilosť
V plnom rozsahu sa nadobúda plnoletosťou. Pred dosiahnutím plnoletosti sa posudzuje prísne individuálne (in concreto), podľa toho Či maloletý v danom okamihu mal k závažnosti úkonu potrebnú určovaciu a rozpoznávaciu schopnosť a či bol schopný ovládať svoje konanie. Obdobne sa postupuje aj u duševne chorej osoby.
PRÁVNICKÉ OSOBY
Právnická osoba -je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára za určitým cieľom a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu.
Pojmové znaky právnickej osoby;
1) Vlastná právna subjektivita - oprávnenia a povinnosti právnickej osoby nie sú súhrnom ani jednotlivými právami a povinnosťami jej členov.
2) Personálny alebo majetkový substrát
- a) spoločnosť (korporácia) - má personálny substrát, lebo sú v nej združené osoby,
- b) nadácia - sú účelové združenia majetku.
Osoby tvoriace právnickú osobu, sú samostatnými subjektami práv a povinností, a nie sú totožní s právnickou osobou, ktorú vytvárajú.
3) Organizácia právnickej osoby je určité usporiadanie pomeru členov právnickej osoby a jej prostriedkov na dosiahnutie stanoveného účelu. Každá právnická osoba má svoju právnu formu vyplývajúcu z právnej normy - zákona.
4) Účelové určenie - právnickú osobu možno založiť na každý dovolený účel. Účel právnickej osoby môže vyplývať zo zákona, zakladacej listiny, spoločenskej zmluvy a spravidla je konkretizovaný v predmete činnosti právnickej osoby.
Všeobecné znaky právnickej osoby:
1) Názov - je primárnym individualizujúcim znakom každej osoby. Proti neoprávnenému zásahu do názvu a dobrej povesti právnických osôb slúžia prostriedky súdnej ochrany:
2) Sídlo - je ňou adresa, odkiaľ sa organizuje a riadi činnosť. Sídlo sa zapisuje sa do obchodného a živnostenského registra alebo do registra príslušných správnych organov (obč. združenia, politické strany) alebo je určené v zriaďovacom akte.
3) Spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch - oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym orgánom. Iní pracovníci alebo členovia právnickej osoby môžu robiť taký právny úkon, ktorý vyplýva z vnútorných predpisov právnickej osoby alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé.
Triedenie právnických osôb:
- združenia fyzických alebo právnických osôb,
- účelové združenia majetku,
- Jednotky územnej samosprávy,
- iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
1) Združenia fyzických alebo právnických osôb
a) obchodné spoločnosti a družstvo,
b) spoločné podniky - upravené v Hospodárskom zákonníku,
c) politické strany a hnutia (zákon č. 424/91 Zb.),
d) cirkevné a náboženské združenia (zákon č. 308/91 Zb.),
e) občianske združenia a iné združenia (profesijné a stavovské samosprávne organizácie - Komora daňových poradcov),
f) záujmové združenia právnických osôb - vystupujú vo svojom mene a zodpovedajú svojim majetkom za nesplnenie svojich
povinnosti. Združenie vzniká zápisom do registra združení vedenom na okresnom úrade príslušnom podľa sídla združenia. K návrhu o zápis sa prikladá zakladajúca spoločenská zmluva alebo zápisnica z ustanovujúcej členskej schôdze a stanový.
