Subjekty správneho konania - sú nositelia procesných práv a povinnosti, ktorí majú podstatní vplyv na začiatok, priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné.
Subjekty správneho konania:
- správne orgány, ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci, ktorá je predmetom konania orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii, ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon
- účastníci správneho konania - fyzické alebo právnické osoby o právach, právom chránenom záujme alebo o povinnosti, ktorých sa má v konaní rozhodnúť
VYLÚČENIE PREDPOJATÝCH OSÔB ZO SPRÁVNEHO KONANIA
PREDPOJATOSŤ - Konanie správneho orgánu môže byť len vtedy objektívne, keď tento orgán nie je predpojatý v predmete svojho konania alebo voči osobe, ktorá sa zúčastňuje na konaní.
Z účasti na konaní v záujme objektivity môžu byť vylúčení:
- pracovníci a členovia správneho orgánu pre predpojatosť k účastníkovi SK, jeho zástupcovi alebo veci,
- pracovníci a členovia správneho orgánu, ktorí sa v tej istej veci zúčastnili na konaní pred správnym orgánom iného stupňa
Správny poriadok predpojatosť nedefinuje ani neuvádza bližšie dôvody vylúčenia. Spravidla ide o blízke príbuzenské vzťahy, dôverný priateľský alebo nepriateľský pomer k účastníkom konania, majetkový záujem na veci, služobné vzťahy. O vylúčení pracovníka musí rozhodnúť správny orgán, ktorému sa dôvody vylúčenia oznámili a predpojatosť netreba dokazovať, len
patrične ju konkretizovať.
Predpojatý pracovník správneho orgánu môže vykonať len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, najmä ak by odloženie správneho úkonu mohlo zmariť účel a priebeh správneho konania.
ÚČASTNÍCI KONANIA
Účastníkom konania je subjekt, prostredníctvom ktorého sa individuálna rozhodovacia činnosť konkretizuje.
Účastníkom správneho konania - je fyzická alebo právnická osoba,
- o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa v konaní rozhoduje,
- ktorej sa konanie dotýka jej práv, právom chránených záujmov a povinnosti,
- kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, ä to až do času, kým sa nepreukáže opak,
- komu osobitný právny predpis priznáva postavenie účastníka konania.
Znakom účastníka konania je hmotnoprávny pomer k veci, ktorá je predmetom konania. Správny orgán je povinný spresňovať okruh účastníkov počas celého konania (pribudnutie účastníka konania alebo neexistencia postavenia účastníka konania).
Medzi správnym orgánom a účastníkom správneho konania sa vytvára procesno-právny vzťah ktorého obsahom sú vzájomné procesné práva a povinnosti. Účastníkom konania nie je konajúci správny orgán, ani vtedy keď ide o preskúmame jeho
vlastného rozhodnutia alebo o výkon jeho vlastného rozhodnutia ak sa tak deje v správnom konaní.
Účastníkom nie sú všetky osoby, ktoré sa aktívne zúčastňujú na správnom konaní, a to ktoré nemajú procesné postavenie (svedkovia, znalci, tlmočníci, splnomocnení zástupcovia).
Procesné práva a povinnosti účastníkov konania:
Práva:
- právo na upovedomenie o začatí konania
- prizvanie k ústnemu konaniu
- právo klásť otázky na ústnom konaní znalcom a svedkom
- právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom
- právo žiadať' vykonať doplnenie dokazovania
- právo nazerať do spisového materiálu
- právo zvoliť si zástupcu
- právo požadovať vydanie písomného rozhodnutia v určenej lehote
- právo na doručenie rozhodnutia v písomnej forme
- právo podať opravný prostriedok
Povinnosti:
- dodržiavanie určitých lehôt
- povinnosť navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe
- predložiť listiny potrebné na dôkazne konanie
- strpieť miestnu ohliadku
- dostaviť sa na predvolanie SO
- doplniť náležitosti podania predpísané právnymi normami.
Pre realizáciu uvedených práv a povinnosti sa predpokladá aktivita účastníka konania,
FYZICKÉ OSOBY
Fyzická osoba - každý občan alebo cudzinec i bezdomovec, ktorá má spôsobilosť napráva a povinnosti.
Právna spôsobilosť osoby obsahuje právne vlastností:
- Spôsobilosť na práva a povinnosti -je spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v medziach, ktoré ustanovuje právny poriadok. Táto spôsobilosť je postavená na roveň právnej subjektivite, a tým aj pojmu osoba v právnom zmysle.
- Spôsobilosť na právne úkony -je spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť či rušiť právne vzťahy (subjektívne práva a povinnosti, Spôsobilosť na právne úkony predpokladá dosiahnutie právne relevantného stupňa intelektuálnej a vôľovej vyspelosti konajúcej osoby.
Spôsobilosť na právne úkony:
- spôsobilosť na právne úkony,
- spôsobilosť na protiprávne úkony - deliktuálna spôsobilosť, t.j. vlastnými protiprávnymi úkonmi založiť svoju
zodpovednosť.
PRÁVNA SPÔSOBILOSŤ
Právna spôsobilosť fyzickej osoby obsahuje právne vlastnosti;
1) Spôsobilosť na práva a povinnosti Vzniká narodením a zaniká smrťou
fyzickej osoby.
Právnu subjektivitu priznáva zákon aj ešte nenarod., ale počatému dieťaťu (nasciturus), pokiaľ sa narodí živé. Ak sa narodí mŕtve, alebo dôjde k potratu, pozerá sa naň, ako keby nenadobudlo žiadne práva.
Smrť človeka sa preukazuje lekárskou obhliadkou alebo vyhlásením súdu fyzickej osoby za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak (havária lietadla, ktorým cestovala osoba, a nie je možné identifikovať všetky osoby) alebo súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu, ktorá
vzhľadom na všetky okolnosti už nežije.
2) Spôsobilosť na právne úkony
a) spôsobilosť na právne úkony
Spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku. Pred
dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, hoc aj neplatného, a to v prípade maloletého, ktorý je starší ako 16. rokov a k uzavretiu manželstva dostal povolenie súdu.
Maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony možno za predpokladu, že táto osoba trpí duševnou poruchou, ktorá. nie je len prechodného charakteru, a fyzická osoba vôbec nie Je schopná robiť právne relevantné úkony.
Obmedziť fyzickú osobu v jej spôsobilosti na právne úkony môže súd za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy,
ktorá nie je len prechodného charakteru, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov Či Jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. Súd v rozhodnutí musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
b) deliktuálna spôsobilosť
V plnom rozsahu sa nadobúda plnoletosťou. Pred dosiahnutím plnoletosti sa posudzuje prísne individuálne (in concreto), podľa toho Či maloletý v danom okamihu mal k závažnosti úkonu potrebnú určovaciu a rozpoznávaciu schopnosť a či bol schopný ovládať svoje konanie. Obdobne sa postupuje aj u duševne chorej osoby.
PRÁVNICKÉ OSOBY
Právnická osoba -je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára za určitým cieľom a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu.
Pojmové znaky právnickej osoby;
1) Vlastná právna subjektivita - oprávnenia a povinnosti právnickej osoby nie sú súhrnom ani jednotlivými právami a povinnosťami jej členov.
2) Personálny alebo majetkový substrát
- a) spoločnosť (korporácia) - má personálny substrát, lebo sú v nej združené osoby,
- b) nadácia - sú účelové združenia majetku.
Osoby tvoriace právnickú osobu, sú samostatnými subjektami práv a povinností, a nie sú totožní s právnickou osobou, ktorú vytvárajú.
3) Organizácia právnickej osoby je určité usporiadanie pomeru členov právnickej osoby a jej prostriedkov na dosiahnutie stanoveného účelu. Každá právnická osoba má svoju právnu formu vyplývajúcu z právnej normy - zákona.
4) Účelové určenie - právnickú osobu možno založiť na každý dovolený účel. Účel právnickej osoby môže vyplývať zo zákona, zakladacej listiny, spoločenskej zmluvy a spravidla je konkretizovaný v predmete činnosti právnickej osoby.
Všeobecné znaky právnickej osoby:
1) Názov - je primárnym individualizujúcim znakom každej osoby. Proti neoprávnenému zásahu do názvu a dobrej povesti právnických osôb slúžia prostriedky súdnej ochrany:
2) Sídlo - je ňou adresa, odkiaľ sa organizuje a riadi činnosť. Sídlo sa zapisuje sa do obchodného a živnostenského registra alebo do registra príslušných správnych organov (obč. združenia, politické strany) alebo je určené v zriaďovacom akte.
3) Spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch - oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym orgánom. Iní pracovníci alebo členovia právnickej osoby môžu robiť taký právny úkon, ktorý vyplýva z vnútorných predpisov právnickej osoby alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé.
Triedenie právnických osôb:
- združenia fyzických alebo právnických osôb,
- účelové združenia majetku,
- Jednotky územnej samosprávy,
- iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
1) Združenia fyzických alebo právnických osôb
a) obchodné spoločnosti a družstvo,
b) spoločné podniky - upravené v Hospodárskom zákonníku,
c) politické strany a hnutia (zákon č. 424/91 Zb.),
d) cirkevné a náboženské združenia (zákon č. 308/91 Zb.),
e) občianske združenia a iné združenia (profesijné a stavovské samosprávne organizácie - Komora daňových poradcov),
f) záujmové združenia právnických osôb - vystupujú vo svojom mene a zodpovedajú svojim majetkom za nesplnenie svojich
povinnosti. Združenie vzniká zápisom do registra združení vedenom na okresnom úrade príslušnom podľa sídla združenia. K návrhu o zápis sa prikladá zakladajúca spoločenská zmluva alebo zápisnica z ustanovujúcej členskej schôdze a stanový.
2) Účelové združenia majetku
a) Nadácie sú účelové združenia majetku, ktorým právny poriadok priznáva právnu subjektivitu. Organizácia nadácie spočíva na:
- majetkovom substráte - hnuteľný aj nehnuteľný majetok, pričom dispozícia sním je účelovo viazaná,
- účel nadácie - každý všeobecne prospešný cieľ (rozvoj duchovných hodnôt, ochrana a tvorba životného prostredia),
- výkonný orgán nadácie - správca nadácie - môže byť fyzická alebo právnická osoba, môže to byť jednotlivý subjekt alebo zbor. Nadáciu medzi živými môže p. úkonom zriadiť ako fyzická, tak aj právnická osoba. Pre prípad smrti (závetom) len fyzická osoba. Štatút nadácie obsahuje:
- názov a sídlo nadácie,
- ciele nadácie,
- označenie majetkového substrátu tvoriaceho zdroje nadácie,
- spôsoby použitia zdrojov nadácie a určenie toho, komu sa môžu poskytnúť,
- určenie správcu nadácie a spôsob jeho zastupovania,
- spôsob majetkového vyporiadania nadácie pre prípad zániku nadácie.
Nadácia zaniká výmazom z registra nadácií z dôvodu:
- uplynutia doby,
- splnenia účelu, na ktorý nadácia bola zriadená,
- zánik majetkového substrátu,
- rozhodnutím oprávneného orgánu.
b) Štátne fondy sú zriaďované zákonmi, najmä ako inštitúcie zamerané na akumuláciu a následné účelové prerozdelenie peňažných, ako aj iných prostriedkov v najrôznejších oblastiach ekonomickej činnosti.
3) Jednotky územnej samosprávy
Obec má vlastný majetok a vytvára si vlastné finančné zdroje, hospodári s nimi a má svoju vlastnú majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
4) Iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon
Patria sem rozmanité organizačno-právne formy právnických osôb, ako sú Štátne podniky, banky, sporiteľne, pokiaľ sú zriadené ako štátne peňažné ústavy, obecné podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie. Právnické osoby zriadené osobitnými zákonmi verejnoprávne korporácie) sú napr. štátny rozhlas, štátna televízia.
ZASTUPOVANIE
V prípadoch, keď účastník konania nemá procesnú spôsobilosť alebo z určitých dôvodov nemôže (nechce) byť činný v správnom konaní prichádza do úvahy zastupovanie:
1) zákonné - nie je v dispozícií účastníka SK, u tých osôb, ktoré nemajú procesnú spôsobilosť:
- priamo zo zákona (rodičia, osvojiteľ)
- podľa zákona, na základe rozhodnutia SO
- nie je známy pobyt účastníka SK = opatrovník
- účastník konania nie je spôsobilý samostatne konať a nemá zákonného zástupcu
- účastník konania je postihnutý duševnou poruchou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže v konaní samostatne vystupovať a konať, a nemá zákonného zástupcu
2) na základe splnomocnenia - zastupovanie inou procesne spôsobilou osobou, advokátom, komerčným právnikom alebo iným zástupcom. Zvolený zástupca musí konať osobne a nemôže si zvoliť ďalšieho zástupcu, každý zástupca sa musí preukázať plnomocenstvom. Splnomocnenie písomne alebo ústne do zápisnice môže byť všeobecné (všetky úkony) alebo špeciálne. Úkony zástupcu v správnom konaní sa považujú za úkony splnomocniteľa. Zástupca koná za zastúpeného v jeho mene a zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
