Európsky systém ochrany ľudských práv.
Na zabezpečenie ochrany demokracie a ľudských práv v Európe vznikla Rada Európy. Štatút Rady Európy nadobudol platnosť 3. 8. 1949. Podmienkou prijatia do Rady Európy je preukázať najmä zabezpečenie dodržiavania ľudských práv pre všetky osoby
podliehajúce jurisdikcii štátu jeho štátnymi orgánmi a spoločenskými inštitúciami. Základným dokumentom Rady Európy je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd. Katalóg práv a slobôd zakotvených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v jeho dodatkových protokoloch dokazuje kontinuitu procesu medzinárodnej úpravy základných ľudských práv.
Na prešetrenie priestupkov proti ľudským právam a zjednanie nápravy alebo odškodnenie boli v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zriadené nasledovné orgány:
- Európska komisia pre ľudské práva
- Európsky súd pre ľudské práva
- Výbor ministrov Rady Európy
Ochranný mechanizmus Rady Európy môže byť použitý proti ktorémukoľvek signatárskemu štátu. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neobsahuje hospodárske a sociálne práva, tie sú predmetom úpravy v Európskej sociálnej charte.
Každý zmluvný štát musí vyjadriť súhlas so záväznosťou namenej 10 článkov Charty. Vzhľadom na rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých európskych štátov, Charta obsahuje len minimálne záväzný štandard hospodárskych a sociálnych práv.
Záverom možno konštatovať, že európsky systém ochrany ľudských práv zahŕňa okrem všeobecných dohovorov o ochrane ľudských práv a slobôd i dohovory, ktoré detailnejšie rozpracovávajú niektoré špecifické otázky súvisiace s ochranou ľudských práv a slobôd ako sú napr. ochrana práv menšín, ochrana sociálnych práv a mnohé ďaľšie. Európsky systém ochrany
ľudských práv predstavuje v súčasnej dobe jeden z najefektývnejších a najdokonalejšie prepracovaných medzinárodných systémov na ochranu ľudských práv ňa slobôd.
Medzinárodný systém práv ochrany menšín:
Dôležitú súčasť problematiky ľudských práv tvorí otázka postavenia a ochrany menšín. V súčasnosti patrí táto problematika k najcitlivejším otázkam medzinárodných aj vnútroštátnych vzťahov. Postavenie menšín bolo predmetom medzinárodnej úpravy až po prvej svetovej vojne v súvislosti s povojnovým usporiadaním sveta. Problém medzinárodnej ochrany menšín sa však nepodarilo vyriešiť ani po druhej svetovej vojne. Pri formulovaní Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus a presadiť návrch, týkajúci sa medzinárodnej ochrany práv menšín. Práva osôb patriacich k menšinám boli ponímané ako súčasť základných ľudských práv a slobôd, čo vyvolávalo množstvo odmietavých postojov.
Mezinárodný štandard ľudských práv a slobôd obsiahnutý v mnohých dokumentoch OSN možno uplatniť i vo vzťahu k menšinám. Hlavný akcent sa v nich kladie najmä na odmietnutie akejkoľvek diskriminácie. Avšak takéto zužovanie rozsahu ochrany práv menšín na zákaz diskriminácie sa vo všeobecnosti nepovažuje za prijateľné. Na kontrolu dodržiavania menšinových práv bola
v rámci OSN zriadená Subkomisia na predchádzanie diskriminácií a ochranu menšín. Vznikla v roku 1947 ako pomocný orgán Komisie OSN pre ľudské práva. Z doterajšej analýzy medzinárodnej úpravy práv menšín v rámci OSN možno urobiť záver, že sa ani do dnešnej doby nepodarilo dosiahnuť konsenzus v medzinárodnej ochrane opráv menšín, postoj štátov k stanoveniu záväzného minimálneho štandardu menšinových práv je príliš opatrný a tak práva menšín zostali i naďalej nedoriešenou otázkou.
Podobne je to i v európskom systéme ochrany ľudských práv. Európske štáty sa intenzívnejšie venovali otázke práv menšín až začiatkom 60-tych rokov, keď Rada Európy navrhla rozšíriť Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd o protokol obsahujúci práva menšín. Tento návrch bol však zamietnutý. Pozitívnym krokom Rady Európy vo vzťahu k ochrane
menšinových práv bolo i založenie Výboru Rady Európy na ochranu národnostných menšín (1993). Výbor v roku 1994 vypracoval Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín. Hlavným cieľom tohoto dohovoru je trnsformovať záväzky z oblasti zabezpečenia menšinových práv, prijaté členskými štátmi v predchádzajúcich dokumentoch, do zákonných noriem
jednotlivých štátov.
Napriek všetkým krokom ktoré sa urobili v oblasti medzinárodnej ochrany práv menšín či už na pôde OSN alebo Rady Európy, treba zdôrazniť, že práva menšín i v súčasnosti predstavujú nedoriešenú otázku medzinárodnej regulácie ľudských práv a základných slobôd.
