Ú V O D :

Keby som vedel o niečom, čo by mi pomohlo, ale uškodilo rodine, pustil by som to z hlavy.

Keby som vedel o niečom, čo by pomohlo rodine, ale nie vlasti, radšej by som na to zabudol.

Keby som vedel o veci, ktorá by pomohla vlasti, ale bola na škodu Európe, alebo pomohla Európe a bola na škodu ľudskému
rodu, videl by som v nej zločin.
                             
Montesquieu (Myšlienky)   

MEDZINÁRODNÁ OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A SLOBOD

Ochrana ľudských práv a slobôd v rámci OSN:

Boj ľudu proti tisícročnému útaku viedol k tomu, že vo všetkých dobách sa našli vedci, ktorí sa zaoberali koncepciou ľudských práv a to v najrozmanitejších situáciách, v rôznych historických podmienkach a z hľadiska rôznych vedných odborou. Ide o prvoradú problematiku v oblasti vnútornej politiky každého štátu, ale i o závažný problém medzinárodného významu.

Ľudské práva a základné sloboby určujú postavenie človeka v spoločnosti, sprevádzajú hood narodenia, dotýkajú sa jeho súkromného, rodinného života, postavenia v práci atď. Bez zabezpečenia určitých minimálnych práv a slobôd môže človek fyzicky existovať, ale nemôže žiť skutočným dôstojným životom. Historické skúsenosti nám dokazujú, že je mimoriadne zložité pre rozličných ľudí vypracovať jednotný systém príkazov, pravidiel, ktoré by štát presadzoval v rámci zákonného poriadku. Všeobecne prijateľné „ pravidlá“ vznikajú v procese zložitého historického vývoja, ktorý je poznamenaný omylmi, blúdením a spravidla si vyžaduje i krvavé obete. Ale práve takéto bolestivé skúsenosti robia národ citlivejším a vyzdvihujú požiadavku záruky pred možnými novými katastrofami v budúcnosti.

Do oblasti medzinárodných vzťahov prenikla ochrana ľudských práv len veľmi pomaly – či už vo forme zmluvných ustanovení o ochrane určitých osôb (napr. cudzích kupcov), náboženských i etnických skupín alebo vo forme humanitných predpisov o ochrane ranených a vojnových zajatcov. V mierových zmluvách po prvej svetovej vojne bola zakotvená ochrana menšín.  Fašizmus a nacizmus znamenali úplné popretie ľudských práv a slobôd a preto počas druhej svetovej vojny štáty antifašistickej koalície sa rozhodli zaviesť medzinárodnú ochranu ľudských práv. Atlantická charta zo 14. 9. 1941, zakladajúca vojenský zväzok
USA a Veľkej Británie  (neskôr sa pripojili aj ZSSR), vyhlasuje za cieľ vojnového úsilia zabezpečiť svet, v ktorom budú môcť všetci ľudia prežívať svoj život bez strachu a núdze. Prehlásenie celej protifašistickej aliancie ako „Spojených národov“ z 1.1.1942 vyslovuje presvedčenie, že úplné výťazstvo nad nepriateľom je nevyhnutne potrebné k ochrane života, ľudských práv
a spravodlivosti.

Charta OSN (podpísaná v San Franciscu 24.6.1945) v úvode vyhlasuje, že jej cieľom je obnoviť vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien, národov veľkých i malých. Vyžaduje kolektívne úsilie v podporovaní a posilňovaní úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých ľudí bez rozdielu rasy, pohklavia, jazyka alebo náboženstva. Dohľadom nad uskutočňovaním tohto cieľa bolo poverené Valné zhromaždenie OSN  Hospodárska a sociálna rada, ktorá zriadila zvláštnu Komisiu pre ľudské práva. Na základe návrhou vypracovaných touto komisiou prijalo Valné zhromaždenie OSN dňa 10.12.1948 historicky najdôležitejší medzinárodný dokument „Všeobecnú deklaráciu ľudských práv“.

Deladácia obsahuje: rovnosť práv pre všetkých ľudí, právo na život, slobodu, osobnú bezpečnosť, právo na ochranu proti diskriminácii, právo na súdnu ochranu, právo byť spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, právo prezumpcie neviny, právo voľne sa pohybovať a slobodne si voliť bydlisko, právo politického azylu, právo na štátnu príslušnosť, právo rodiny na ochranu zo strany spoločnosti a štátu, právo vlastniť majetok, právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, právo na slobodu presvedčenia a prejavu, právo vyhľadať, príjmať a šíriť informácie, slobodu pokojného zhromažďovania, právo podieľať sa na organizovaní verejných záležitostí priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov, právo na sociálne zabezpečenie, právo na prácu, slobodnú voľbu podnikania,  právo na uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, právo za spravodlivú odmenu za prácu, právo zakladať odborové organizácie, právo na odpočiniok a na zotavenie, právo na pravidelnú platenú dovolenku, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, právo na špeciálnu ochranu matiek i detí, právo na vzdelanie, právo slobodne sa zúčastňovať kultúrneho života spoločnosti, právo
na ochranu morálnych materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z vedeckej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

Deklarácia sa stala východiskom pre prijatie ďaľších dekarácií a záväzných medzinárodných paktov.

V medzinárodnom systéme OSN na ochranu ľudských práv pôsobí množstvo orgánov. V zmysle Charty OSN sú to: generálny tajomník OSN, Medzinárodný súdny dvor, Bezpečnostná rada, Valné zhromaždenie, Hospodárska a sociálna rada a v rámci nej Komisia pre ľudské práva, Komisia pre postavenie žien, Subkomisia pre predchádzanie diskriminácii a ochranu menšín.

Na ochranu ľudských práv a slobôd v súlade s medzinárodnými dohovormi boli vytvorené výbory (napr. Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie). Medzi najvýznamnejšie orgány, zabezpečujúce ochranu ľudských práv v rámci systému OSN, jednoznačne patrí Komisia pre ľudské práva. Medzi jej základné funkcie patrí: vypracovávať návrhy medzinárodných dohovorov,
podporovať rôzne aktivity v oblasti ľudských práv, zabezpečovať ochranu ľudských práv.

Medzinárodný systém ochrany ľudských práv v rámci OSN obsahuje okrem Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ešte množstvo ďaľšícj dohovorov, ktoré podrobnejšie
rozpracovávajú špecifické otázky ľudských práv a slobôd. Napriek tomu, že Medzinárodný systém ochrany ľudských práv v rámci OSN tvorý veľké množstvo inštitúcií a orgánov, prevláda názor, že je málo efektývny a jednotlivé orgány navzájom prakticky nekooperujú.