Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Politológia a právo

Základy politológie

Druhy politológie:

  1. teória politiky – vysvetľuje pojmy súvisiace s politikou
  2. dejiny politického myslenia – zhrňuje a zovšeobecňuje názory na politiku, pol. inštitúcie, deľba politicky na tvorbu a usporiadanie spoločnosti
  3. komparatívna – porovnávacia politológia – skúma rôzne pol. systémy tým, že ich porovnáva.
  4. politická sociológia – skúma pol. správanie sa, reakcie občanov na politiku, reakcie politikov na záujmy občanov, správanie sa pol. vodcov
  5. politologická prognostika – predpovedá pol. stav, príp. správanie sa jednotlivcov

Právo

Historicky najdokonalejším a najprepracovanejším je rímske právo.

ius – lat. slovo; ju- zaväzovať
JUS – justícia – spravodlivosť

Rimania chápali právo ako umenie dobra a spravodlivosti.
CELSUS – rímsky právnik
„Právo je umenie dobrého a slušného“
ULPIANUS – rímsky právnik
„Čestne žiť, druhému neškodiť, priznať každému, čo mu patrí“

PRÁVO => je to súhrn právnych noriem a pravidiel správania sa v spoločnosti, kt. stanovuje a vynucuje štátna moc. Právne normy sú záväzné pre všetkých členov spoločnosti a ich dodržiavanie možno vynútiť orgánmi a inštitúciami, ktoré si ľudstvo v dejinách postupne vytvorilo.

Právne normy
=> sú to ide pravidla správania sa, vystupujúce v podobe zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok, výnosov,...
=> upravujú vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločnosti, ako aj medzi občanom a štátom

Právne inštitúcie
=> slúžia na dodržiavanie, príp. vynucovanie práva, pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme právnych noriem tak, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti, ale zároveň aj uplatňovať svoje práva
Patrí sem:
- sústava súdov, prokuratúra, polícia, advokácia, notári, inšpekcie

Právne vedomie
=> predstavuje individuálne alebo spol. myslenie v práve a jeho uskutočňovaní
=> je to súhrn poznatkov a postojov z oblasti práva, kt. má buď jednotlivec alebo istá skupina, či celá spoločnosť
=> formuje množstvo vplyvov:
a) materiálnych (vek, bydlisko, pohlavie)
b) duchovných (politika, kultúra, spol. vedomie)

Právne vzťahy
=> vytvárajú sa na základe ľudského konania, na kt. pôsobia právne normy a právne inštitúcie, vedomie
=> subjektom právnych vzťahov môžu byť jednotlivý ľudia tzv. fyzické osoby alebo kolektív tzv. právnické osoby.

Právny štát

Znaky právneho štátu:

  1. Zvrchovanosť zákona => bezvýnimočné panstvo zákona, ktorý zaväzuje všetky štátne orgány aj zastupiteľský zákonodarný zbor.
  2. Podriadenosť štátnych orgánov zákonu => všetka štátna moc musí byť realizovaná zákonnosťou, štátna moc musí mať presne vymedzené právomoci
  3. Ochrana záujmov jednotlivca => ochrana práv a slobôd všeobecne priznaných medzinárodných právom (občan môže robiť to, čo mu nezakazuje zákon)
  4. Kontrola moci => vybudovanie nezávislých a samostatných kontrolných inštitúcií, kt. zabezpečujú plnenie ústavnosti a realizáciu slobôd
  5. Garancia a rešpektovanie základných ľudských a občianskych práv a slobôd

Politická demokracia
democ – ľud (gréc. slovo)
cratos – vláda, moc
demokracia – vláda ľudu; miera účasti ľudu na štátnej moci

ABRAHAM LINCOLN
„Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“

Druhy demokracie

  • A/ priama demokracia
    a)voľby
    b)referendum
  • B/ nepriama demokracia (zastupiteľská)
    a)poslanci
    b)vláda

Princípy demokracie

  1. národná suverenita (samostatnosť)
  2. vláda založená na súhlase ovládaných
  3. vláda väčšiny
  4. práva menšiny
  5. záruka základných ľudských práv a občianskych slobôd
  6. slobodné a čestné voľby
  7. rovnosť pred zákonom
  8. riadny súdny proces
  9. ústavné obmedzenia vlády
  10. sociálny ekonomický pluralizmus – ekonom. systém založený na slobodnom podnikaní, právo na súkromné vlastníctvo a jeho ochranu
  11. politický pluralizmus – existencia viacerých pol. strán, hnutí, organizácií, spolkov a inštitúcií, kt. umožňujú súťaž politických síl
  12. právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Môžu teda občania uplatniť sovje právo:
    •pomocou referenda
    •volebným právom
    •petičným právom
    •právo na odpor

Štát a druhy štátu

Štát je forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spol. zmluvy
Štát – z lat. status (ústava, poriadok)

Hl. znaky štátu:

  1. Štátna moc, ktorá je viazaná na určitú sústavu štátnych orgánov
  2. Štátne územie a hranice
  3. Štátne občianstvo
  4. Štátne symboly
  5. Štátna suverenita
  6. Štátotvorný národ

Vznik štátu:
1.Pričlenením alebo spojením 2 alebo viacerých štátov
2.Rozčlenenie štátu
3.Odčlenením časti územia od pôvodného štátu

Subjektom medzinárodného práva sa štát stáva ak ho uznajú ďalšie štáty.

Formy štátu

  1. monarchia – na čele stojí panovník, má výnimočné privilégiá, zväčša sa dostáva k moci dedične
    A/ dedičná
    B/ konštitučná – nástup na trón je upravený ústavou
    C/ volená

  2. republika – na čele býva osoba, ktorá má presne určené podľa zákona časové obdobie a buď ho volí parlament alebo priamo občania
    A/ parlamentná – parlament je volený v priamych voľbách, volí aj prezidenta, vládu menuje prezident, ktorý zväčša poverí zostavením vlády vodcu najsilnejšej parlamentnej strany. Vládu schvaľuje parlament a jemu je aj za svoju činnosť zodpovedná. Parlament môže vláde vysloviť nedôveru.
    B/ prezidentská – hlavou štátu je prezident, a je súčasne na čele exekutívy. Prezidenta nevolí parlament, ale občania v priamych voľbách alebo prostredníctvom voličov.
    Prezident nie je zodpovedný parlamentu, ale má rozsiahle právomoci, môže vetovať alebo zadržať prijatie zákonov. Náš štát je s parlamentnou formou vlády s priamou voľbou prezidenta.

  3. Diktatúra – (samovláda; totalitná moc) – sústredenie pol. moci v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej skupinky ľudí. Počas diktatúry sa porušujú ľud. práva, tvrdá cenzúra.

Typy štátov

  1. jednotné (unitárne)
  2. zložené
  3. zväzky (Spolky štátov, medzinár. spojenie) – EÚ, federácie, konfederácie

ÚSTAVA SR

Tvorí ju:
PREAMBULA – vyjadruje základné myšlienkové zdroje, ciele a hodnoty, ktoré sa šát usiluje získať
9 HLÁV a 156 ČLÁNKOV

Ústava vychádza z republikánskej, parlamentnej vládnej formy, vychádza z demokratického vzťahu štátu a občana vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane.

1. HLAVA – Základné ustanovenia – SR je zvrchovaný demokratický a právny štát, kt. nie je spätý so žiadnou ideológiou ani náboženskou, ďalej sú to otázky územia, vlastníctva, štát. občianstva, jazyka, štát. symbolov a hl. mesto

2. HLAVA – Základné ľudské práva a slobody – Vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených ľudských práv: PRÁVA SÚ NEODNATEĽNÉ, NEPREMLČATEĽNÉ, NEZRUŠITEĽNÉ, NIE SÚ NANÚTENÉ ŠTÁTOM
1. oddiel – ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Práva sú zaručené bez rozdielu rasy, pohlavia, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, ale aj politického a iného soc. pôvodu, národnosti alebo etnickej skupiny.
2. oddiel – základné ľudské práva a slobody

  • právo na život vrátane zákona trestu smrti
  • osobná sloboda – nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
  • ľudská dôstojnosť
  • osobná česť
  • listové tajomstvo
  • sloboda pohybu a pobytu
  • právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia a rodinného života
  • sloboda myslenia, vedomia a náb. vyznania

3. oddiel – Politické právo

  • sloboda prejavu a právo na informácie
  • právo vyjadriť svoje názory písmom a tlačou, cenzúra sa zakazuje
  • petičné právo
  • právo pokojne sa zhromažďovať a združovať sa v spolkoch
  • právo zakladať pol. strany a hnutia
  • volebné právo (priame, rovné, všeobecné, z tajným hlasovaním)
  • právo na odpor

3. HLAVA – sú tam otázky hosp. SR, základom SR hosp. je sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika. SR má colné územie s vlastnou emisnou bankou, zatiaľ sú u nás platidlo Sk a štátny rozpočet sa prijíma ako zákon

4. HLAVA – je územná samospráva, základnou územnou samosprávou je obec

5. HLAVA – je zákonodarná moc (LEGISLATÍVA). Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom je NR SR = Parlament je jednokomorový (150 poslancov). Poslanci sú volení priamo, občanmi, sú volení na 4 roky. Poslancom sa môže stať každý nad 21 rokov, má volebné právo a trvalý pobyt na SR.

Funkcie NR SR:

  • uznáša sa na ústave a iných zákonoch
  • rokuje o programovom vyhlásení vlády
  • kontroluje činnosť vlády
  • pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami
  • schvaľuje štátny rozpočet
  • rokuje o základných otázkach politiky v SR
  • vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl do zahraničia
  • uznáša sa o vypovedaní vojny
  • volí sudcov aj predsedu, podpredsedu najvyššieho súdu aj kontrolného úradu SR

6. HLAVA – výkonná moc (vláda SR a prezident). PD r. 1999 je u nás priama voľba prezidenta. Za prezidenta môže byť zvolený občan SR, kt. dosiahol 40 rokov a má volebné právo. Prezident skladá sľub do rúk predsedu nár. rady, je volený na 5 rokov.

Funkcie prezidenta:

  • reprezentuje SR navonok
  • dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy
  • je hlavný vojenský veliteľ
  • menuje štátnych funkcionárov
  • prijíma, poveruje aj odvoláva diplomatov
  • vymenúva i odvoláva predsedu aj ostatných členov vlády
  • vyhlasuje referendum
  • udeľuje amnestiu
  • vypovedá vojnu, dojednáva mier
  • má aj čestné práva – používa prezidentskú stráž a štandardu a prepožičiava vyznamenania, udeľuje tituly
    Vláda SR – je vrcholný orgán výkonnej moci, skladá sa z predsedu (premiér) vlády. DO 30 dní po vymenovaní je vláda povinná predstúpiť pre NR SR predložiť svoje programové vyhlásenie a požiadať o vyslovenie dôvery. Vláda zodpovedá NR SR, ak NR SR vysloví nedôveru, vládu alebo člena vlády odvolá prezident. Ak podá demisiu premiér padá celá vláda.

7. HLAVA – súdna moc; najvyšší ústavný súd a tento súd kontroluje zákonodarnú aj výkonnú moc, je to nezávislí súdny orgán ochrany ústavnosti.

8. HLAVA – prokuratúra SR;
1. oddiel - chráni práva a zákon. chránené záujmy FO a PO a štátu. Prokuratúra je aj verejný žalobca, vykonáva dozor na dodržiavaním zákonov..., uskutočňuje dozor na miestach, kde sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody alebo ochranná výchova atď. a zúčastňuje sa konania pred súdom.
2. oddiel – verejný ochranca ľudských práv (ombudsman) – je to nezávislý ochranca práv a slobôd občana a občianskej spol., najmä voči orgánom výkonnej moci, štát. funkcionárom a úradníkom. Má imunitu a volí ho parlament.

9. HLAVA – prechodné a záverečné ustanovenia


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk