|
|
|
Politológia a právo
Základy politológie
Druhy politológie: - teória politiky – vysvetľuje pojmy súvisiace s politikou
- dejiny politického myslenia – zhrňuje a zovšeobecňuje názory na politiku, pol. inštitúcie, deľba politicky na tvorbu a usporiadanie spoločnosti
- komparatívna – porovnávacia politológia – skúma rôzne pol. systémy tým, že ich porovnáva.
- politická sociológia – skúma pol. správanie sa, reakcie občanov na politiku, reakcie politikov na záujmy občanov, správanie sa pol. vodcov
- politologická prognostika – predpovedá pol. stav, príp. správanie sa jednotlivcov
Právo
Historicky najdokonalejším a najprepracovanejším je rímske právo.
ius – lat. slovo; ju- zaväzovať JUS – justícia – spravodlivosť
Rimania chápali právo ako umenie dobra a spravodlivosti. CELSUS – rímsky právnik „Právo je umenie dobrého a slušného“ ULPIANUS – rímsky právnik „Čestne žiť, druhému neškodiť, priznať každému, čo mu patrí“
PRÁVO => je to súhrn právnych noriem a pravidiel správania sa v spoločnosti, kt. stanovuje a vynucuje štátna moc. Právne normy sú záväzné pre všetkých členov spoločnosti a ich dodržiavanie možno vynútiť orgánmi a inštitúciami, ktoré si ľudstvo v dejinách postupne vytvorilo.
Právne normy => sú to ide pravidla správania sa, vystupujúce v podobe zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok, výnosov,... => upravujú vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločnosti, ako aj medzi občanom a štátom
Právne inštitúcie => slúžia na dodržiavanie, príp. vynucovanie práva, pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme právnych noriem tak, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti, ale zároveň aj uplatňovať svoje práva Patrí sem: - sústava súdov, prokuratúra, polícia, advokácia, notári, inšpekcie
Právne vedomie => predstavuje individuálne alebo spol. myslenie v práve a jeho uskutočňovaní => je to súhrn poznatkov a postojov z oblasti práva, kt. má buď jednotlivec alebo istá skupina, či celá spoločnosť => formuje množstvo vplyvov: a) materiálnych (vek, bydlisko, pohlavie) b) duchovných (politika, kultúra, spol. vedomie)
Právne vzťahy => vytvárajú sa na základe ľudského konania, na kt. pôsobia právne normy a právne inštitúcie, vedomie => subjektom právnych vzťahov môžu byť jednotlivý ľudia tzv. fyzické osoby alebo kolektív tzv. právnické osoby.
Právny štát
Znaky právneho štátu: - Zvrchovanosť zákona => bezvýnimočné panstvo zákona, ktorý zaväzuje všetky štátne orgány aj zastupiteľský zákonodarný zbor.
- Podriadenosť štátnych orgánov zákonu => všetka štátna moc musí byť realizovaná zákonnosťou, štátna moc musí mať presne vymedzené právomoci
- Ochrana záujmov jednotlivca => ochrana práv a slobôd všeobecne priznaných medzinárodných právom (občan môže robiť to, čo mu nezakazuje zákon)
- Kontrola moci => vybudovanie nezávislých a samostatných kontrolných inštitúcií, kt. zabezpečujú plnenie ústavnosti a realizáciu slobôd
- Garancia a rešpektovanie základných ľudských a občianskych práv a slobôd
Politická demokracia democ – ľud (gréc. slovo) cratos – vláda, moc demokracia – vláda ľudu; miera účasti ľudu na štátnej moci
ABRAHAM LINCOLN „Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“
Druhy demokracie - A/ priama demokracia
a)voľby b)referendum - B/ nepriama demokracia (zastupiteľská)
a)poslanci b)vláda
Princípy demokracie - národná suverenita (samostatnosť)
- vláda založená na súhlase ovládaných
- vláda väčšiny
- práva menšiny
- záruka základných ľudských práv a občianskych slobôd
- slobodné a čestné voľby
- rovnosť pred zákonom
- riadny súdny proces
- ústavné obmedzenia vlády
- sociálny ekonomický pluralizmus – ekonom. systém založený na slobodnom podnikaní, právo na súkromné vlastníctvo a jeho ochranu
- politický pluralizmus – existencia viacerých pol. strán, hnutí, organizácií, spolkov a inštitúcií, kt. umožňujú súťaž politických síl
- právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Môžu teda občania uplatniť sovje právo:
•pomocou referenda •volebným právom •petičným právom •právo na odpor
Štát a druhy štátu
Štát je forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spol. zmluvy Štát – z lat. status (ústava, poriadok)
Hl. znaky štátu: - Štátna moc, ktorá je viazaná na určitú sústavu štátnych orgánov
- Štátne územie a hranice
- Štátne občianstvo
- Štátne symboly
- Štátna suverenita
- Štátotvorný národ
Vznik štátu: 1.Pričlenením alebo spojením 2 alebo viacerých štátov 2.Rozčlenenie štátu 3.Odčlenením časti územia od pôvodného štátu
Subjektom medzinárodného práva sa štát stáva ak ho uznajú ďalšie štáty.
Formy štátu - monarchia – na čele stojí panovník, má výnimočné privilégiá, zväčša sa dostáva k moci dedične
A/ dedičná B/ konštitučná – nástup na trón je upravený ústavou C/ volená
- republika – na čele býva osoba, ktorá má presne určené podľa zákona časové obdobie a buď ho volí parlament alebo priamo občania
A/ parlamentná – parlament je volený v priamych voľbách, volí aj prezidenta, vládu menuje prezident, ktorý zväčša poverí zostavením vlády vodcu najsilnejšej parlamentnej strany. Vládu schvaľuje parlament a jemu je aj za svoju činnosť zodpovedná. Parlament môže vláde vysloviť nedôveru. B/ prezidentská – hlavou štátu je prezident, a je súčasne na čele exekutívy. Prezidenta nevolí parlament, ale občania v priamych voľbách alebo prostredníctvom voličov. Prezident nie je zodpovedný parlamentu, ale má rozsiahle právomoci, môže vetovať alebo zadržať prijatie zákonov. Náš štát je s parlamentnou formou vlády s priamou voľbou prezidenta.
- Diktatúra – (samovláda; totalitná moc) – sústredenie pol. moci v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej skupinky ľudí. Počas diktatúry sa porušujú ľud. práva, tvrdá cenzúra.
Typy štátov - jednotné (unitárne)
- zložené
- zväzky (Spolky štátov, medzinár. spojenie) – EÚ, federácie, konfederácie
ÚSTAVA SR
Tvorí ju: PREAMBULA – vyjadruje základné myšlienkové zdroje, ciele a hodnoty, ktoré sa šát usiluje získať 9 HLÁV a 156 ČLÁNKOV
Ústava vychádza z republikánskej, parlamentnej vládnej formy, vychádza z demokratického vzťahu štátu a občana vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane.
1. HLAVA – Základné ustanovenia – SR je zvrchovaný demokratický a právny štát, kt. nie je spätý so žiadnou ideológiou ani náboženskou, ďalej sú to otázky územia, vlastníctva, štát. občianstva, jazyka, štát. symbolov a hl. mesto
2. HLAVA – Základné ľudské práva a slobody – Vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených ľudských práv: PRÁVA SÚ NEODNATEĽNÉ, NEPREMLČATEĽNÉ, NEZRUŠITEĽNÉ, NIE SÚ NANÚTENÉ ŠTÁTOM 1. oddiel – ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Práva sú zaručené bez rozdielu rasy, pohlavia, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, ale aj politického a iného soc. pôvodu, národnosti alebo etnickej skupiny. 2. oddiel – základné ľudské práva a slobody - právo na život vrátane zákona trestu smrti
- osobná sloboda – nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
- ľudská dôstojnosť
- osobná česť
- listové tajomstvo
- sloboda pohybu a pobytu
- právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia a rodinného života
- sloboda myslenia, vedomia a náb. vyznania
3. oddiel – Politické právo - sloboda prejavu a právo na informácie
- právo vyjadriť svoje názory písmom a tlačou, cenzúra sa zakazuje
- petičné právo
- právo pokojne sa zhromažďovať a združovať sa v spolkoch
- právo zakladať pol. strany a hnutia
- volebné právo (priame, rovné, všeobecné, z tajným hlasovaním)
- právo na odpor
3. HLAVA – sú tam otázky hosp. SR, základom SR hosp. je sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika. SR má colné územie s vlastnou emisnou bankou, zatiaľ sú u nás platidlo Sk a štátny rozpočet sa prijíma ako zákon
4. HLAVA – je územná samospráva, základnou územnou samosprávou je obec
5. HLAVA – je zákonodarná moc (LEGISLATÍVA). Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom je NR SR = Parlament je jednokomorový (150 poslancov). Poslanci sú volení priamo, občanmi, sú volení na 4 roky. Poslancom sa môže stať každý nad 21 rokov, má volebné právo a trvalý pobyt na SR.
Funkcie NR SR: - uznáša sa na ústave a iných zákonoch
- rokuje o programovom vyhlásení vlády
- kontroluje činnosť vlády
- pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami
- schvaľuje štátny rozpočet
- rokuje o základných otázkach politiky v SR
- vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl do zahraničia
- uznáša sa o vypovedaní vojny
- volí sudcov aj predsedu, podpredsedu najvyššieho súdu aj kontrolného úradu SR
6. HLAVA – výkonná moc (vláda SR a prezident). PD r. 1999 je u nás priama voľba prezidenta. Za prezidenta môže byť zvolený občan SR, kt. dosiahol 40 rokov a má volebné právo. Prezident skladá sľub do rúk predsedu nár. rady, je volený na 5 rokov.
Funkcie prezidenta: - reprezentuje SR navonok
- dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy
- je hlavný vojenský veliteľ
- menuje štátnych funkcionárov
- prijíma, poveruje aj odvoláva diplomatov
- vymenúva i odvoláva predsedu aj ostatných členov vlády
- vyhlasuje referendum
- udeľuje amnestiu
- vypovedá vojnu, dojednáva mier
- má aj čestné práva – používa prezidentskú stráž a štandardu a prepožičiava vyznamenania, udeľuje tituly
Vláda SR – je vrcholný orgán výkonnej moci, skladá sa z predsedu (premiér) vlády. DO 30 dní po vymenovaní je vláda povinná predstúpiť pre NR SR predložiť svoje programové vyhlásenie a požiadať o vyslovenie dôvery. Vláda zodpovedá NR SR, ak NR SR vysloví nedôveru, vládu alebo člena vlády odvolá prezident. Ak podá demisiu premiér padá celá vláda.
7. HLAVA – súdna moc; najvyšší ústavný súd a tento súd kontroluje zákonodarnú aj výkonnú moc, je to nezávislí súdny orgán ochrany ústavnosti.
8. HLAVA – prokuratúra SR; 1. oddiel - chráni práva a zákon. chránené záujmy FO a PO a štátu. Prokuratúra je aj verejný žalobca, vykonáva dozor na dodržiavaním zákonov..., uskutočňuje dozor na miestach, kde sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody alebo ochranná výchova atď. a zúčastňuje sa konania pred súdom. 2. oddiel – verejný ochranca ľudských práv (ombudsman) – je to nezávislý ochranca práv a slobôd občana a občianskej spol., najmä voči orgánom výkonnej moci, štát. funkcionárom a úradníkom. Má imunitu a volí ho parlament.
9. HLAVA – prechodné a záverečné ustanovenia
|
|