Právo na život

Keď sa povie právo na život mnohí si to predstavujú jednoducho, niektorí trochu pouvažujú iní sa tým živia. Problematika práva na život nie je tak jednoduchá ako si ľudia myslia. Narodíme sa, žijeme. Najskôr nás vychovávajú rodičia, neskôr sa musíme o seba postarať sami, potom vychovať našich potomkov. Aké jednoduché. Kým sa to trošku nezamotá. Lebo právo na život zahŕňa ďalšie problémy. Medzi nimi sa nachádzajú prerušenie tehotenstva či trest smrti.

Prerušenie tehotenstva

Ľudia sa hádajú čo je správne. Žena zistí že je tehotná, povie to partnerovi a nastávajú zaujímavé situácie. Rozhodnutia. Potrat alebo nechcené dieťa? Každý má právo na život. Aj počaté dieťa. Nezabúdajme na to, že život každého z nás začal naším počatím, keď sme sa z jednej bunky, oplodneného ľudského vajíčka, vyvinuli až do súčasnej podoby, vzdávajúc vďaku svojim mamám a otcom za to, že nám dali šancu žiť. Podľa preambuly Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, pred i po narodení”, podľa Listiny základných práv a slobôd i Ústavy Slovenskej republiky je „ľudský život hodný ochrany už pred narodením”. Každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach. Od momentu počatia má každý právo na právnu ochranu. Prijímanie právnych predpisov i všetko konanie i nekonanie má slúžiť v prospech záujmov a práv počatého dieťaťa. Áno napísané to je, ale deje sa to všade vo svete? Dodržiavajú sa práva detí? Narodených či ešte nenarodených? Ostaňme práve pri tých nenarodených.

Takzvaný nasciturus, čiže počatý plod má taktiež svoje práva. Jedným je práve právo na život. „Nasciturus pro iam nato habetur, quotiens de commodo eius agitur” - narodiť sa majúci (počatý) sa má pokladať za už narodeného, kedykoľvek ide o jeho prospech. Je to tak v Ústave Slovenskej republiky nenarodené dieťa má všetky práva ako dieťa narodené. Vyberieme aspoň niektoré. Má právo na ochranu zdravia, právo na zachovanie telesnej, genetickej a duševnej nedotknuteľnosti, právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku, právo na ochranu pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie, na ochranu pred klonovaním. Počaté dieťa má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti aj po smrti. Práve toto nenarodené dieťa ma taktiež spôsobilosť na práva. Právo na náhradu škody, v prípade ak mu bola spôsobená ujma na zdraví. Má právo dediť, právo byť obdarované a iné ďalšie práva. Z tohto nám plynie, že nenarodené dieťa právne považujeme za dieťa narodené či jednoducho ľudskú bytosť. Vezmime si napríklad situáciu, rodičia nešťastnou náhodou zahynú, zachráni sa iba dieťa (či už narodené alebo ho zachránia doktori), čo potom? Otec bol bohatý podnikateľ, matka nemusela pracovať a dieťa by aj napriek tomu nemalo ani korunu. Právo mu zabezpečilo dediť po rodičoch. Aj keď nemá otca či matku, rodičia mu zabezpečili dôstojný život a má akú takú istotu, že neskončí v niektorom z detských domovov. Dieťa dostalo šancu, šancu akú majú iné deti s rodičmi. Či už mu peniaze pomôžu alebo ho dovedú do skazy, je len a len jeho vec. Právo na život má každý! Argument mladých ľudí, že ho nechcú a pôjdu na potrat lebo ho nebudú mať z čoho uživiť sa zamieta. „Budem kradnúť rožky v obchode“, povedala raz jedna žena, dnes už matka, „aby som ho uživila“. Áno matka urobí pre svoje dieťa všetko. Dnes existuje množstvo organizácií ochotných pomôcť ľuďom v núdzi. Aj keď to určite nie je ľahká situácia, matka by si ale do smrti vyčítala, keby si dala vziať svoje dieťa.


Trest smrti
Veľa názorov, množstvo rôznych pohľadov. Je to správne? Nie je? Niekde ide o bežnú vec, inde zasa nemysliteľnú. Koľko má človek v živote šancí? Tri, päť, desať? Zaujímavá otázka. Nie je ale šanca ako šanca. Keď sa mladí pohádajú, rozídu zasa dajú dokopy, niekde sa to stáva, niekde zasa nie. V takom prípade môžeme mať šancí aj desať, dvadsať či viac. Závisí od ľudí. Ak nejaký človek vezme život inému, prípadne viacerým, zavrieť, mučiť, zastreliť alebo jednoducho kreslo? Mnoho krajín, mnoho iných praktík. Človek ktorý neúmyselne ublíži inému človeku, alebo ho chladnokrvne zabije? To sú tiež dve rôzne situácie. Ten ktorý za to nemôže, nemôže predsa dostať trest smrti aj v krajine, kde je to povolené. Ten kto vezme život s jasným úmyslom zabiť musí byť potrestaný. No zasa nie je trest ako trest. Odsedieť si celý život za mrežami, pri tomto pomyslení nič pekné. Umrieť? Možno pre niekoho lepšie. Mnoho ľudí je na svete, každý si život cení ináč. Z právneho hľadiska nám ale vyplýva niečo iné. Každý má právo na život. Trest smrti by nemal byť nikde na svete. A je jedno akého činu sa ľudia dopustili. Zabil? S úmyslom? Bez neho? Odsúdiť áno ale prečo práve trest smrti. Určite by to takto nechcel Boh. Povieme si, že Boh by to nespravil. No on má na každého spravodlivý meter. Človek si bude po celý čas jeho zvyšného života uvedomovať svoju chybu, a ak existuje posmrtný život Boh mu dá šancu, šancu polepšiť sa, napraviť svoj čin.