Z hľadiska systematiky delíme právo na:

• súkromné ( je to súbor právnych noriem, ktoré upravujú objekt súkromného vlastníctva a spôsoby jeho užívania do ktorých štát nemôže zasahovať )
• verejné ( smeruje k činnosti štátu )

Verejné právo delíme podľa pozitívno – právnych vzťahov na:

• daňové
• ústavné

Súkromné právo členíme na:

• občianske právo
• obchodné právo
• rodinné právo
• pracovné právo

Právne vzťahy

-je to časť spoločenských vzťahov, ktoré sú upravované alebo regulované právnymi normami.
-majú prvky a predpoklady právnych vzťahov a zaraďujeme tu tieto skutočnosti:

1. právne skutočnosti
2. subjekty právnych vzťahov
3. oprávnenia a právne povinnosti
4. objekt právnych vzťahov

1.Právne skutočnosti

-delia sa na základe či vznikajú nezávisle od vôle človeka alebo závislosťou vôle človeka ( právne udalosti a protiprávne stavy ).
Právna udalosť – rozumieme ňou právne skutočnosti, ktoré nespočívajú v ľudskej vôle, sú od vôle nezávislé, s ktorými právo spája určité právne následky. Patria tu napríklad živelné udalosti ako úder bleskom, povodeň, zemetrasenie, rôzne pôsobenie prírodných zákonitostí, zosuv pôdy, korózia, výsledky biologických procesov nariadenia, smrť osoby, plynutie času, vyššia moc ( je pri všetkej udalosti nepredvídateľná a zároveň pri všetkom možnom úsilí ju nemožno odvrátiť.
Protiprávne stavy – sú stavy, ktoré vznikajú ako následok určitej udalosti, vzniknú objektívne a sú v rozpore s právom, preto spôsobujú určité právne následky závislé od vôle človeka ( napríklad dopravná nehoda ). Tu patria aj právne alebo protiprávne konanie
Právne konanie – konanie subjektov, ktoré je v súlade so zákonom
Protiprávne konanie – konanie subjektov, ktoré nie je v súlade so zákonom

2.Subjekty právnych vzťahov

-subjektom právnych vzťahov môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu spôsobilosť.
Právna spôsobilosť – je vlastnosť subjektov práva, ktorá vyplýva z právnych noriem a spočíva v spôsobilosti osoby byť subjektom právneho vzťahu , t. j. byť nositeľom určitých subjektívnych práv a právnych povinností.
Spôsobilosť na práva povinností – je právnymi normami priznaná spôsobilosť byť subjektom určitého druhu právnych vzťahov.

Spôsobilosť na právne konanie – je spôsobilosť subjektu vlastným konaním zakladať, meniť alebo rušiť právne normy.

Spôsobilosť na protiprávne konanie – je to spôsobilosť byť právne zodpovedným za vlastné protiprávne konanie a znášať zaň právne následky.

Realizácia ( uskutočňovanie ) a aplikácia práva

Realizácia práva

-predstavuje pretváranie právnej normy do právneho konania jednotlivých ľudí, samotné právo sa realizuje prostredníctvom právneho konania subjektov, t. j. správaním , ktoré zodpovedá právu.

Štádia a spôsoby realizácia práva

-realizácia práva sa vykonáva vo forme vytvárania konkrétnych právnych vzťahov a táto forma sa môže udiať 2 spôsobmi :

1. vznikom právnych vzťahov – t. j. oprávnením a právnych povinností na základe právneho konania ( úkonov ) subjektov, právne vzťahy sa vytvárajú na základe právnych úkonov.
2. Aktmi aplikácie práva a na ich základe vznikom oprávnené a právnych povinností, t. j. právnych vzťahov.

Medzi realizáciou práva a aplikáciou práva je úzke prepojenie.

Individuálny právny akt

-je výsledkom činnosti štátneho orgánu, ktoré sa menia, zakladajú alebo rušia prípadne sa autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinností konkrétne určených subjektov. Má presne určenú právnu formu.

Individuálne právne akty poznáme:

• konštitutívne právne akty ( zakladá na niečo nové )
• deklaratórne právne akty ( deklaruje to, čo už vzniklo ).

Konštitutívne právne akty aplikácie práva
-sú právne skutočnosti, ktorými sa spája vznik, zmena alebo zánik individuálneho právneho aktu, spája sa s nimi zmena či zánik oprávnení a právnych povinností, ktoré konštituujú novú právnu situáciu, vznikajú od okamihu jeho vydania .

Deklaratórne právne akty aplikácie práva
-zisťujú respektíve autoritatívne konštatujú existenciu alebo neexistenciu konkrétnych právnych vzťahov, t. j. určitých oprávnení a právnych povinností, zaväzujú sa od okamihu keď vznikli zistené práva či povinností.

Právoplatnosť aktu aplikácie práva
-znamená, že právny od určitého okamihu sa stáva relatívne nezmeniteľným a záväzným pre subjekty právneho vzťahu, proti nemu nemožno podať riadny právny prostriedok (odvolanie ).

Vykonateľnosť aktu aplikácie práva
- rozumie sa ňou možnosť vymôcť určitými prostriedkami povinných subjektov, splnenie právnych povinností ( spor medzi veriteľom a dlžníkom ), nie je totožný s právoplatnosťou.