referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Utorok, 25. júna 2019
Zmluva o pôžičke a výpožičke
Dátum pridania: 16.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lusindaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 236
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 

Účastníkmi zmluvného dojednania je dlžník a veriteľ.

Dlžníkom – sa rozumie osoba, môže to byť rovnako FO aj PO, ktorá si požičiava určitú vec.
Veriteľom – je taktiež FO alebo PO, ktorá určitú vec požičala a uplatňuje si nárok na vrátenie.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva právo dlžníkovi na voľné nakladanie s vecou určenej podľa druhu, ktorá je predmetom zmluvy. Vecou sa rozumejú veci zastupiteľné a to najmä peniaze (ale aj iné hnuteľné veci ako napr. Stavebný materiál, sadivo…).
Uzatvorením zmluvy medzi dvoma zmluvnými stranami, konkrétne medzi dlžníkom a veriteľom, môže dôjsť písomnou ale aj ústnou dohodou. Pre jej platnosť sa zákonom nevyžaduje žiadna osobitná forma. Nemusí byť podpísaná pred notárom. Napriek tomu sa odporúča, najmä ak ide o väčšiu sumu peňazí, aby bol aspoň dlžníkov podpis úradne overený na zmluve pred notárom alebo na matrike. Na súde potom dlžník nebude môcť vyhlasovať, že on zmluvu nepodpísal. Zrýchli sa tak súdne konanie, pretože inak by súd musel zadať znalcovi vypracovať písmoznalecký posudok na overenie pravosti podpisu dlžníka.
Odporúča sa tiež, aby sa peniaze dlžníkovi požičali tak, že mu ich veriteľ pošle prevodným príkazom na bankový účet alebo ich vloží v hotovosti v banke na účet dlžníka. Bude tak k dispozícii hodnoverný doklad, že sa mu peniaze skutočne požičali.

Na rozdiel od zmluvy o úvere uzatváranej podľa Obchodného zákonníka, zmluva o pôžičke môže byť úročná aj bezúročná (bezodplatná) Vo väčšine prípadov sa však v praxi aj pri zmluve o pôžičke peňazí dohodne úrok.

Predmetom zmluvy môže byť peňažná aj nepeňažná pôžička.

  • pri peňažnej pôžičke si možno dohodnúť úrok, ktorý je odplata za užívanie peňažnej istiny alebo pôžičky, zväčša sa určuje percentom z požičanej sumy stanoveným za príslušnú dobu. Ich plnenie by sa malo uskutočniť najneskôr spolu s istinou, ak nebolo určené inak. Ak k splateniu nepríde, veriteľ si môže nárokovať na úroky z omeškania popri týchto úrokoch
  • ak ide o nepeňažnú pôžičku – úroky neprichádzajú do úvahy, preto sa môže dohodnúť plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Zmluva o pôžičke by mala obsahovať:

  1. presné označenie zmluvných strán – veriteľa a dlžníka
  2. záväzok veriteľa požičať konkrétnu sumu peňazí dlžníkovi, v prípade, že sa jedná o nepeňažnú pôžičku záväzok ponechať vecí dlžníkovi na jeho voľné nakladanie, teda aj možné spotrebovanie, pretože ide o ich prechod do jeho vlastníctva (dlžníka) nielen o ich užívanie (inak je to však pri výpožičke alebo pri podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, kedy si nájomca vec iba požičiava za ktorú platí tzv. nájomné za užívanie vecí a to v dohodnutej výške...).
  3. záväzok dlžníka vrátiť požičanú sumu veriteľovi navýšenú o úrok, v prípade nepeňažnej pôžičky povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu
  4. predmetom zmluvy môžu byť iba druhovo (genericky) určené veci (predmetom nemôže byť nehnuteľná vec ).
  5. obvykle je daná aj doba splatnosti jej vrátenia a ak ide o peňažnú pôžičku aj vyčíslenie úroku

Zmluva by mala obsahovať aj prípadné zabezpečenie pôžičky a výšku úrokov z omeškania, ak dlžník nezaplatí pôžičku včas v termíne splatnosti. Pre veriteľa je výhodnejšie dohodnúť si tieto úroky z omeškania vopred v zmluve, pretože ak sa výška týchto úrokov z omeškania nedohodne, uplatní sa podporný zákonný model, podľa ktorého sú úroky z omeškania dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá býva zväčša nízka.

V prípade, že doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, dlžník je povinný pôžičku vrátiť (splatiť dlh) deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie požiadal veriteľ. Výzva nemá žiadnu predpísanú formu, považuje sa za ňu aj návrh na začatie súdneho konania podaného veriteľom. Je však vhodné si zvoliť písomnú formu.
Ak dlžník svoj dlh nesplní ihneď, deň po tom ako ho k tomu vyzval veriteľ, dostane sa do omeškania s plnením. Kedy môžu veriteľovi nabiehať aj tzv. úroky z omeškania. Od tohto dňa začne plynúť pre veriteľa aj premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku, inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti.

Podľa R 68/1969 v prípade, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, ten je oprávnený ho splniť kedykoľvek podľa svojho uváženia. Veriteľ však sám nemôže určiť čas splnenia a domáhať sa plnenia, preto môže iba navrhnúť , aby ho určil súd. Podľa okolností prípadu súd určí čas plnenia tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
R 28/1984 hovorí, že potom ako je rozhodnutím súdu určená lehota splatnosti a dňom nasledujúci po tejto lehote začne plynutie premlčacej doby.

Pohľadávku veriteľa možno zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích právnych prostriedkov. Ich hlavnou úlohou je dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. K ich vzniku je potrebný právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu . Podmienkou je existencia hlavného záväzku, ktorého majú zabezpečiť.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.