referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gertrúda
Štvrtok, 19. mája 2022
Ústavný súd v 1.ČSR
Dátum pridania: 20.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kartulienka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 054
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 
ROZDIELNE ZNAKY:
-prvým a možno aj najdôležitejším rozdielnym znakom je fakt, že Ústavný súd koncipovaný v 1.ČSR bol takmer nečinný, zatiaľ čo dnešný ústavný súd môžeme pokojne prirovnať k podobným inštitúciám vzniknutých v ostatných demokratických krajinách, kde tento súd vykonáva účinnú ochranu ústavnosti v štáte
-ďalším rozdielom je to, že kompetencia ústavného súdu bola v ústavnej listine z roku 1920 vymedzená len v podobe „abstraktnej“ ochrany ústavnosti založenej na rozlišovaní ústavných zákonov od obyčajných zákonov a opatrení s dočasnou platnosťou zákona od ostatných zákonov. O ďalších veciach, ktoré v súčasnosti spravidla patria do kompetencie ústavných súdov, rozhodovali v čase platnosti ústavy z roku 1920 iné špecializované orgány súdneho charakteru – napr. o sťažnostiach občanov rozhodoval Najvyšší správny súd, kompetenčné spory riešil špeciálny kompetenčný senát, o veciach týkajúcich sa volieb rozhodoval osobitný Volebný súd a pod.
- funkčné obdobie sudcov ústavného súdu 1.ČSR bolo 10 rokov, a počet sudcov bol 7 (z ktorých teda po dvoch delegoval Najvyšší súd a Najvyšší správny súd a zostávajúcich dvoch sudcov a predsedu menoval prezident republiky ). Počet sudcov dnešného ústavného súdu je 13 a ich funkčné obdobie je 12 rokov. NR SR navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident SR vymenovať
- líši sa aj veková hranica, od ktorej môže byť občan s vysokoškolským právnickým vzdelaním vymenovaný za sudcu ústavného súdu – v 1.ČSR to bolo 45 rokov, dnes je to 40 rokov, pričom musí byť najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní
-dôležitý rozdiel je tiež v tom, kto je oprávnený podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Počas 1. ČSR na to bol oprávnený iba Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Volebný súd, poslanecká snemovňa a senát Národného zhromaždenia, na rozdiel od toho, dnes sú na to okrem najvyšších štátnych orgánov oprávnené mnohé ďalšie subjekty – generálny prokurátor, verejný ochranca práv, Najvyšší kontrolný úrad a dokonca i ktorákoľvek fyzická osoba


5. Záver

Keď to všetko zhrnieme, môžeme povedať, že ústavný súd, ktorý je zriadený v dnešnej SR na základe Ústavy z roku 1992, je omnoho liberálnejšou a demokratickejšou obmenou Ústavného súdu z obdobia 1.ČSR. Je to však prirodzené. Treba vziať na zreteľ, že dnešná spoločnosť je už oveľa vyspelejšia a demokratickejšia, má skúsenosti získané počas dvoch svetových vojen a preto aj orgány v nej fungujúce sa podľa týchto skúseností a znalostí riadia.

Nepochybne bol však Ústavný súd zriadený po 1. svetovej vojne v ČSR obrovským pokrokom, pretože obdobný orgán na ochranu ústavnosti sa v našich končinách nikdy predtým neobjavil.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |  5  |   6   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.