referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrich
Pondelok, 15. júla 2019
Katastrálny zákon
Dátum pridania: 14.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: litwo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 829
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 0s
Pomalé čítanie: 13m 30s
 

V súčasnosti je kataster nehnuteľností v Slovenskej republike upravený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv ku nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Prvá novela katastrálneho zákona, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovila, že miestnymi orgánmi štátnej správy katastra sú katastrálne odbory krajských úradov a katastrálne odbory okresných úradov. Táto zmena organizačnej štruktúry nepriniesla zvýšenie funkčnosti výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností ani nezlepšila situáciu v oblasti financovania týchto aktivít štátu. Naopak došlo k zhoršeniu v riadiacej činnosti, pretože bolo odtrhnuté metodické riadenie od riadenia ekonomického a personálneho.

Dňom 1. 1. 2002 nadobudla účinnosť druhá novela katastrálneho zákona, zákon č. 255/2001 Z. z , ktorou boli správne morgány katastra vyňaté zo sústavy orgánov všeobecnej štátnej správy a vytvorili sa špecializované orgány miestnej štátnej správy, ktorými sú katastrálne úrady a správy katastra. Zákon zriadil 8 katastrálnych úradov a 79 správ katastra. Katastrálny úrad je zriadený v sídle kraja a je odvolacím orgánom v katastrálnom konaní. Správa katastra je zriadená v sídlach okresov a koná ako prvostupňový orgán štátnej správy. Nová právna úprava zverila rozhodovanie o splnení zákonom ustanovených hmotnoprávnych podmienok vzniku zmeny a zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (rozhodovanie o povolení vkladu práva) opäť spravuje katastra.

Ďalšia novela katastrálneho zákona nadobudla účinnosť 15. apríla 2004 zákonom č. 173/2005 Z. z. Cieľom novely je najmä zosúladenie katastrálneho zákona so zákonom o ochrane osobných údajov. Zásada verejnosti katastrálneho operátu zostáva zachovaná, ale údaj o rodnom čísle fyzickej osoby, evidovaný v katastri nehnuteľností, podlieha ochrane a nie je zverejňovaný.

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe s potrebou upraviť niektoré ustanovenia katastrálneho zákona tak, aby zodpovedal zmenám v občianskom práve a v iných súvislostiach odvetviach práva, boli upravené i niektoré ďalšie ustanovenia katastrálneho zákona.

Funkcie katastra nehnuteľností

Kataster slúži ako nástroj na evidovanie nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam, ktorého integrálnou súčasťou, okrem technických údajov, sú aj údaje o vlastníckych alebo iných právach k nehnuteľnostiam. Prostredníctvom katastra štát uskutočňuje
niektoré svoje funkcie, a to predovšetkým funkciu ochrany práv a slobôd (ochranu práv k nehnuteľnostiam) a hospodársko-organizátorsku funkciu (utváranie podmienok obchodu s nehnuteľnosťami, v podnikateľskej činnosti, ochranu pôdneho fondu a ochranu životného prostredia).

Kataster slúži aj ako informačný systém využívaný na daňové a poplatkové účely, ďalej na účely tvorby a ochrany životného prostredia, na ochranu kultúrnych pamiatok a na budovanie iných informačných systémov o nehnuteľnostiach alebo systémov
teritoriálne orientovaných. Po dobudovaní bázy údajov bude kataster poskytovať i komplexné údaje o bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách a údaje na ochranu nerastného bohatstva.

Zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností

Právna úprava katastre zverila rozhodovanie po splnení zákonom ustanovených hmotnoprávnych podmienok vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( rozhodovanie o povolení vkladu ) orgánom štátnej správy katastra. Táto ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov. V tejto súvislosti možno konštatovať, že činnosť orgánov štátnej správy katastra sa v niektorých oblastiach odlišuje od typickej činnosti orgánov štátnej správy a nesie v sebe prvky justičnej činnosti.

Súčinnosť s vlastníkmi nehnuteľností pri spravovaní katastra

Osobitnú dôležitosť pre vlastníkov nehnuteľností majú tie časti zákona, ktoré definujú súčinnosť s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami.

Súčinnosť s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami pri správe katastra je jednou z principiálnych podmienok jeho fungovania. Orgány štátnej správy katastra bez súčinnosti týchto subjektov nemôžu kataster dopĺňať potrebnými novými
údajmi a teda nemôžu ho aktualizovať v súlade s právnym stavom a skutočným stavom. Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje týkajúce sa nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované a ohlásiť každú zmenu týchto údajov orgánu štátnej správy katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie orgánu štátnej správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra.
Ďalej sú vlastníci povinní zúčastniť sa na katastrálnom konaní alebo vyslať na toto konanie svojho zástupcu. Osobitne dôležitá vec je povinnosť vlastníkov označiť trvalým spôsobom na svoje náklady domové body hraníc pozemkov s výnimkou tých hraníc, ktoré sú predmetom súdneho sporu a tých hraníc pozemkov prípadne ich častí, ktoré sú v nájme a sú zlúčené do väčších celkov. Označovanie lomových bodov hraníc pozemkov je jednou z podmienok riadneho spravovania katastra. Katastrálny zákon ustanovil, v ktorých prípadoch je označovanie lomových bodov hraníc povinné a v ktorých sa nevyžaduje.

Súčinnosť s obcami pri spravovaní katastra

Podobne ustanovuje katastrálny zákon povinnosť obciam, ktoré sú povinné zasielať orgánom štátnej správy katastra svoje rozhodnutia o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam do 30 dní odo dňa ich vydania a listiny týkajúce sa nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim do 30 dní od ich vyhotovenia. Na podnet orgánu štátnej správy katastra sú obce povinné opraviť chyby v písaná počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti v týchto rozhodnutiach a listinách. Obce poskytujú súčinnosť pri správe katastra jednak ako právnické osoby (vlastníci alebo iné oprávnené osoby) a jednak ako subjekty, na ktoré štát zákonom preniesol určité povinnosti. Zasielanie
rozhodnutí a iných listín, ktoré obce (ich orgány) vyhotovujú, je nevyhnuté na permanentnú aktualizáciu katastra. Ide napr. o rozhodnutia o udelení súpisných čísel domov a hlásenia zmien, ktorými nie sú dotknuté práva k nehnuteľnostiam. Obce poskytujú orgánom štátnej správy katastra v rámci súčinnosti aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností.

Súčinnosť s notármi a štátnymi orgánmi pri spravovaní katastra

Okrem súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami a osobitne upravenej súčinnosti s obcami je na riadne plnenie funkcií katastra nevyhnutná aj súčinnosť so štátnymi orgánmi, ktoré rozhodujú o právach k nehnuteľnostiam a notármi,
ktorý vydávajú verejné listiny potvrdzujúce alebo osvedčujúce práva k nehnuteľnostiam. Rovnako poskytujú orgánom štátnej správy katastra v rámci súčinnosti aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností. Preto katastrálny zákon ustanovil povinnosť štátnym orgánom a notárom zasielať orgánom štátnej správy katastra nimi vyhotovené verejné listiny a iné listiny   nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiach, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nehnuteľnostiam v katastri do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia. Ak je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu, počíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti. Na podnet orgánu štátnej správy katastra a v súčinnosti s ním štátne orgány a notári
opravia chyby v písaní a v rátaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v týchto verejných listinách a v iných listinách. 

Geometrický plán

Geometrický plán sa vyhotovuje ako technický podklad na rozhodovanie štátnych orgánov o právach k nehnuteľnostiam, na vyhotovovanie zmlúv a iných listín týkajúcich sa nehnuteľností. Zároveň slúži ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam do katastra a na následnú aktualizáciu mapovej časti katastrálneho operátu. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľností pred zmenou a po zmene   uvedením doterajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Geometrické plány sú vyhotovované v najväčšej časti na základe objednávok fyzickými osobami – komerčnými geodetmi. Pre potreby katastra sa používa iba geometrický plán úradne overený aj orgánom štátnej správy katastra.

Záver

Katastrálny zákon tvorí súčasne integrálnu súčasť väčšej množiny zákonov (zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, zákon NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, zákon č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a ďalšie), ktorých vypracovanie vyplynulo z Koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva schválenej vládou SR. Tieto právne normy vo svojej podstate sledujú spriehľadnenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a najmä dobudovanie bázy údajov o týchto vzťahoch. Spriehľadnenie vlastníckych vzťahov k pozemkom prispeje k akcelerácii trhu s nehnuteľnosťami v najširšom slova zmysle.

Katastrálny zákon prispieva k plneniu nenahraditeľnej úlohy štátneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorá spočíva vo zvyšovaní právnej istoty fyzických a právnických osôb, čo je nevyhnutne späté s budovaním právneho štátu, ako aj vo využívaní evidenčno-informačných úloh katastra pri rozvoji trhového mechanizmu v rámci prevodu a prechodu vlastníctva
k nehnuteľnostiam a pri realizácii iných práv k nehnuteľnostiam.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.