Často si ani neuvedomujeme, aký význam a obrovský vplyv na každého z nás má život v rodine. Nie nadarmo sa hovorí, že aká je rodina, taká je aj celá spoločnosť. „Rodina nie je nič iné než súhrn lásky, schránka, tajomstvo lásky: lásky manželskej, materinskej, otcovskej, synovskej, bratskej, lásky starkej k vnúčatám, vnúčat k starému otcovi, k tetám, bratrancom... Kdekoľvek láska vyhasne, tam sa rodina rozpadá“, hovorí o ideáli rodiny Chiara Lubichová. Aby v rodine, kde !vyhasla láska“, nezačal hneď jej rozpad, prichádza na pomoc právo. V článku 41 Ústavy SR sa uvádza: „Manželstvo, rodičovstvo, a rodina sú pod ochranou zákona“.

Predmetom rodinného práva je úprava osobných a s nimi spojených majetkových vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom i vzťahy medzi ostatnými príbuznými. Upravuje tiež vzťahy tzv. náhradnej rodinnej výchovy. Rodinnoprávne vzťahy sa odlišujú od ostatných právnych vzťahov v mnohých aspektoch. Predovšetkým ide o úpravu vzťahov, ktoré majú osobný charakter, a teda ich možno regulovať len v obmedzenom rozsahu. Majetkové vzťahy majú v rodinnom práve tiež zvláštnu povahu, lebo ich existencia je vo väčšine prípadov viazaná na existenciu osobno-právnych vzťahov. Predovšetkým majetkové vzťahy medzi manželmi ležia svojou povahou na hranici práva občianskeho a rodinného.

V rodinnom práve je upravená iba časť z nich (napr. vyživovacia povinnosť medzi manželmi). Charakteristickým rysom rodinnoprávnych vzťahov je skutočnosť, že sa v nich premieta do značnej miery emocionálny prvok, ktorého existencia je často dôvodom pre vznik právnych vzťahov a naopak strata tohto prvku má v mnohých prípadoch za následok zánik právneho vzťahu (napríklad vzťahy medzi manželmi). Rodinné vzťahy sú svojou povahou vzťahy dlhodobé a subjekty týchto vzťahov sa spravidla nemôžu vzdať svojich práv a povinností, nemôžu s nimi voľne disponovať (napr. práva a povinnosti rodičov). Právna úprava vychádza z morálnych noriem a niektoré z nich priamo preberá.

Základným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine (zákon č. 94/1963 Zb. v znení zák. č. 132/1982 Zb. a zákona č. 234/1992 Zb.). Niektoré majetkové vzťahy upravuje Občianky zákonník (napríklad bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). K ďalším prameňom rodinného práva patrí zákon o pestúnskej starostlivosti, zákon o matrikách, niektoré časti zákona o sociálnom zabezpečení a pod. Rodinné právo je vybudované na základných zásadách, v duchu ktorých treba vykladať a aplikovať všetky ustanovenia Zákona o rodine. Manželstvo spočíva na pevných citových vzťahoch medzi mužom a ženou. Obidvaja sú si v ňom rovní. Hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí (Aj keď hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny, to ešte neznamená, že manželstvo bez rodiny alebo bezdetné manželstvo nemôže plniť spoločenské poslanie). Rodina založená manželstvom je základným článkom spoločnosti. Spoločnosť má všestranne chrániť rodinné vzťahy (Okrem právnej ochrany tu patri aj vytváranie správnych názorov a postojov k poslaniu rodiny.

Masovokomunikačné prostriedky pôsobia často opačným smerom.). Materstvo je najčestnejším poslaním ženy. Spoločnosť poskytuje materstvu ochranu a starostlivosť, predovšetkým hmotnou podporou matky a detí a pomocou pri ich výchove (Vzhľadom na súčasný nepriaznivý demografický vývoj je podpora materstva veľmi aktuálna.). Rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí a za ich riadnu výchovu. Spoločnosť dbá o výchovu detí a o uspokojovanie ich potrieb (Výchova detí sa uskutočňuje predovšetkým v rodine. Spoločnosť má zabezpečovať výchovu tam, kde rodina nestačí.). Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich možností a schopností zabezpečovať zvyšovanie jej životného štandardu (Nielen rodičia, ale aj deti žijúce v spoločnej domácnosti majú povinnosť svojim dielom prispievať k rozvoju rodiny.).