7.2. Spolkový kancelár

Dr. Wolfgang Schüssel je 9. spolkovým kancelárom v 2. republike.
Spolkový kancelár je predsedom spolkovej vlády. Vedie rokovania vlády ako „primus inter pares“ (prvý medzi rovnými), nedisponuje právom príkazu voči ostatným členom vlády. Spolkový kancelár a na jeho návrh zvolení ostatní členovia spolkovej vlády sú menovaní a odvolávaní spolkovým prezidentom. Ani spolkový kancelár ani ostatní členovia spolkovej vlády nemusia byť schválení parlamentom. Parlament môže ale jednotlivým členom spolkovej vlády alebo vláde ako celku vysloviť nedôveru. Potom musí vláda alebo dotyčný minister odstúpiť.
Vicekancelár, vicekancelárka sú poverení zastupovaním kancelára v celom rozsahu jeho pôsobnosti. Spolkový kancelár preberá od spolkového prezidenta na podpis schválené spolkové zákony.
Ak je spolkový prezident neschopný vykonávať úrad prechádzajú jeho funkcie na dobu 20 dní na spolkového kancelára.

7.3. Spolkový prezident

Spolkový prezident patrí k najvyšším orgánom výkonnej moci. Spolkový prezident je volený na základe rovného, priameho, tajného a slobodného volebného práva. Zvolený je ten, kto získa viac ako polovicu všetkých platných hlasov. Ak nikto nezíska takúto väčšinu hlasov, uskutoční sa druhé kolo volieb, pri ktorom proti sebe stoja dvaja najsilnejší kandidáti z prvého kola. Prezidentský úrad trvá šesť rokov. Znovuzvolenie na ďalšie funkčné obdobie je prípustné len raz.
Spolkový prezident nesmie počas svojho funkčného obdobia patriť do žiadneho zastupiteľského telesa ani vykonávať žiade iné zamestnanie. Úradné stíhanie prezidenta je prípustné len so súhlasom spolkového zhromaždenia. Ak je prezident neschopný vykonávať svoj úrad prechádzajú všetky jeho funkcie najprv na spolkového kancelára. Ak jeho neschopnosť vykonávať úrad trvá dlhšie ako 20 dní, vykonávajú jeho funkcie ako kolégium prezident, druhý prezident a tretí prezident Národnej rady. Toto kolégium rozhoduje na základe väčšiny hlasov. Predsedom tohto kolégia ako aj zástupcom na verejnosti je prezident Národnej rady.
Spolkový prezident zastupuje republiku navonok, príjma a poveruje veľvyslancov, povoľuje zahraničné konzuláty, poveruje diplomatických zástupcov republiky v zahraničí a uzatvára štátne zmluvy. Spolkový prezident menuje spolkového kancelára a na jeho návrh ostatných členov spolkovej vlády. Členovia vlády sú pred nástupom do ich úradu schválený prezidentom. Ak je spolková vláda odvolaná z úradu, spolkový prezident poveruje členov odstupujúcej vlády vedením úradu až do zostavenia novej vlády. V prípade dočasnej neschopnosti niektorého spolkového ministra, poveruje spolkový prezident iného ministra alebo jedného z ministrových štátnych sekretárov zastupovaním.
Spolkový prezident zvoláva raz do roka Národnú radu k náležitému rokovaniu. Môže taktiež zvolať Národnú radu aj na výnimočné rokovanie. Spolkový prezident môže rozpusiť Národnú radu. Môže to urobiť len raz z toho istého dôvodu.
Spolkový prezident je vrchným veliteľom spolkových ozbrojených síl.
Ďalej mu prislúcha:
·Vymenovávanie spolkových úradníkov, dôstojníkov a ostatných spolkových funkcionárov, udeľovanie úradných titulov týmto ľuďom
·Udeľovanie a prepožičiavanie titulov
·V jednotlivých prípadoch omilostenie súdmi udelených rozsudkov
Spolkovým prezidentom je od roku 2004 Heinz Fischer.

8. POLITICKÉ STRANY

Zákon o stranách z 2. júla 1975 hovorí: Existencia a rozmanitosť politických strán sú základnou súčasťou demokratického usporiadania Rakúskej republiky. Zakladanie politických strán je slobodné, pokiaľ Spolkový Ústavný zákon nestanoví niečo iné. Ich činnosť nesmie byť podrobená obmedzeniu ani cez zvláštne úradné predpisy.
V rakúskom parlamente sú v súčasnosti zastúpené štyri strany:
Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorej prívržencami sú hlavne úradníci
Rakúska ľudová strana (ÖVP),ktorej veľkú časť voličov tvoria farmári, drobní podnikatelia a náboženské skupiny
Slobodná strana Rakúska (FPÖ), od roku 2005 Aliancia pre budúcnosť Rakúska -populisti
Zelení (Die Grünen)- venujú sa hlavne sociálnym otázkam a otázkam životného prostredia, ich voličmi sú hlavne občania väčších miest- napr. Viedne

9. ZAHRANIČNÁ POLITIKA RAKÚSKA

Koniec studenej vojny znamenal pre Rakúsko nové smerovanie v medzinárodnom mocenskom systéme. Namiesto konfliktu Východ – Západ, ktorý bol až do rozpadu Sovietskeho zväzu a do demoktratizácie vtedajších komunistických krajín rozhodujúcim faktorom, rozvíjajú sa v Európe nové formy partnerskej spolupráce.
Na tomto pozadí uskutočnilo Rakúsko v roku 1995 podstatné míľniky: od 1. januára je členom Európskej únie (EÚ) ako aj pozorovateľom pri Západoeurópskej únii (ZEÚ). Vo februári 1995 prijalo Rakúsko pozvánku na účasť v NATO – Partnerstvo za mier. Týmito krokmi sa Rakúsko napojilo na dlhoročné aktívne členstvo v Organizácii spojených národov, v Rade Európy a v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.V hlavnom mieste Viedni, ako v jednom z úradných sídel OSN, majú svoje sídlo Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu, UNIDO a viaceré oddelenia OSN: Viedeň je rovnako sídlom Sekretariátu a Stálej rady OBSE. Rakúsko v roku 2000 zastávalo úrad predsedu v OBSE. Viedeň bola tiež opakovane miestom dôležitých vrcholných konferencií veľmocí ako aj miestom pre iné dôležité medzinárodné rokovania. V rámci OSN sa Rakúsko už veľa rokov aktívne spolupodieľa na mierových operáciách.
Rakúsko získalo nové a ďalekosiahle možnosti, ako si upevniť svoje postavenie vo svete. Toto sa zhoduje s prostriedkami v oblasti politiky stability, prevencie a krízového manažmentu. K tomu treba prirátať aj medzinárodné úsilia v oblasti životného prostredia, ktoré má pre Rakúsko prioritný význam. Rakúsko tak kooperuje so svojimi susedmi na “strednej Európe bez atómovej energie”, a taktiež sa zasadzuje za vytvorenie európskeho bezpečnostného systému, ktorý by mal viesť k ďalšiemu posilneniu bezpečnosti v Európe.
Aj za zmenených podmienok môže Rakúsko pokračovať vo svojej tradícii a prispievať k udržaniu mieru a bezpečnosti v Európe.