Porušenie pracovnej disciplíny

Úvod:

Touto seminárnou prácou som chcel načrtnúť problematiku neplatného skončenia pracovného pomeru z dôvodu nepreukázaných dôvodov, ktoré nebolo možné právne podložiť a vynútiť si tak právo zamestnávateľa okamžite ukončiť pracovný pomer so zamestnancom. Všetky úkony, ktoré obsahuje táto práca a kroky, ktoré podnikol či už zamestnanec ako žalobca alebo zamestnávateľ ako žalovaný som si prispôsobil seminárnej práci a zhoda mien a okolnosti je výlučne náhodná. Snažil som sa pomocou zákonníka práce dosiahnuť cieľ, ktorý táto seminárna práca má spĺňať a týmto cieľom je načrtnutie a vyriešenie problému v každodennom živote v oblasti pracovného práva podľa platných noriem a môjho právneho myslenia. Pri príprave práce mi pomohli mnohé súdne rozhodnutia , z ktorých som čerpal ako inšpiráciu tak aj prípadné možné varianty riešenia problému. Pracovné právo sa nás bytostne dotýka a mnohí z nás s ním prichádzajú denno denne do styku , či už ako zamestnanci , brigádnici alebo zamestnávatelia. Dochádza ku vytvárania nových pracovno právnych vzťahov , skutočností a k výkonu práv a povinností. Je naozaj potrebné sa bližšie zaoberať jednotlivými inštitútmi pracovného práva na priblíženie situácie v našom právnom poriadku, pre zvýšenie našej gramotnosti v oblasti pracovného práva . Mnohí ľudia nevedia ako postupovať pri riešení problémov , s ktorými sa stretnú v pracovnom pomere a riešenie ktorých si vyžaduje často radu právnika. Touto seminárnou prácou sa pokúsim jedno z takých riešení vypracovať. Postupoval som systematicky najprv načrtnutím prípadu , potom poukázaním na právnu úpravu tohto prípaduv zákonníku práce a následným postupom strán pri riešení daného prípadu. Dúfam , že som postupoval správne a že pri čítaní tejto práce nadobudne čitateľ pocit , že táto práca spĺňa predpoklady , ktoré by mal budúci právnik splniť.

Prípad:

Peter Múdry bol zamestnancom v Socialnej ubytovni na Duklianskej ulici v Košiciach a bol zamestnaný ako vrátnik. Pracovnú zmluvu mal uzatvorenú na dobu neurčitú na plný úväzok. V tejto ubytovni pracoval už vyše pätnásť rokov a bol bezproblémovým zamestnancom. Na vrátnici boli pravidelne každý mesiac ukladané výplatné pásky ,ktoré neboli nijak obzvlášť zabezpečené proti utajeniu ich obsahu. Boli iba zopnuté spinkou a bolo vidieť údaje o zamestnancovi a výšku mzdy. Tieto výplatné pásky sa ukladali na stôl kde boli každému prístupné a každý mohol ľahko zistiť ich obsah. Tieto výplatné pásky tam boli ukladané vždy k pätnástemu dňu v mesiaci kedy bol výplatný termín pre zamestnancov Sociálnej ubytovne.

Dňa 15.3.2006 ráno boli tieto výplatné pásky v počte dvadstaťtri kusov taktiež odovzdané na vrátnici Sociálnej ubytovne, kde ich doručil poverený zamestnanec Jozef Mrkvička , ktorý ich odovzdal do rúk Petra Múdreho a viac sa nezaujímal o to ako s nimi naloží daný zamestannec. Peter Múdry po prevzatí výplatných pások zistil z nich obsah a údaje o príjmoch niektorých zamestnancov nad ich obsahom sa pohoršoval a oboznámil s ním aj ostatných spolupracovníkov. Týmto úmyselným konaním mal zneužiť neoprávnene zistené poznatky na škodu týchto osôb, ktorých výplatné pásky boli ním prečítané. V priebehu dňa si zamestnanci chodili pre výplatné pásky. Upratovačka Frndolína Deravá pri prevzatí pásky zistila , že jej výplatná páska je predmetom dialógu medzi vrátnikom a ďalším zamestnancom . Domnievala sa , že je to porušenie jej práv. A tak hneď ďalší deň šla za vedúcim Lacom Macom a oznámila mu , že jej výplatná páska bola rozoberaná zamestnancami predtým ako ju dostala ona do rúk.

Vedúci Laco Maco hneď začal zisťovať osobne , kde a za akých okolností boli tieto výplatné pásky a kto mal k nim prístup. Zisťovaním a následným priznaním sa vrátnika Petra Múdreho zistil Laco Maco , že ešte obsah ďalších troch výplatných pások bol ním prečítaný a verejne prediskutovaný , čo považoval vedúci Laco Maco za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a domnieval sa, že by sa nemali takýmto spôsobom šíriť informácie o mzdách pracovníkov v súkromnej spoločnosti. V Pracovnom poriadku sa bližšia špecifikácia hrubého porušenia pracovnej disciplíny nenachádza.

Vedúci Laco Maco okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 psím. b) Zákonníka práce so zamestnancom Petrom Múdrym ku dňu 17.3.2006. Zamestannec Peter Múdry však s týmto pracovno-právnym úkonom vedúceho Laca Maca nesúhlasil a požiadal ho aby ho aj naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu. To však nebol vedúci ochotný urobiť a tak sa Peter Múdry , zamestnanec a vrátnik, obrátil na súd so žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Právna úprava v Zákonníku práce:

K základným spôsobom skončenia pracovného pomeru patrí aj okamžité skončenie pracovného pomeru ( § 59 ods. 1 písm. c ). Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 Zákonníka práce :

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

§ 70 obsahuje náležitosti , ktoré sú potrebné na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru:

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Ďalej by som chcel upozorniť na úpravu povinností zamestnanca v Zákonníku práce v § 81

Zamestnanec je povinný najmä:

• a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
• b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
• c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
• d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
• e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
• f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Ďalší paragraf § 79 upozorňuje na nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa:

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Žaloba:
Podaná dňa 25.9.2006 na Okresný súd Košice I, Záhradnícka 10, 040 01 Košice

Žalobca: Peter Múdry
zamestnanec
Palackého 3, 040 01 Košice
Žalovaný: Sociálna ubytovňa
zamestnávateľ
Duklianska 10, 040 02 Košice
zástupca : JUDr. Milan Bielik
advokát
podľa plnej moci zo dňa 31.9. 2006
Kozia 1, 040 01 Košice

Vec: Žaloba o neplatné skončenie pracovného pomeru
Návrh odôvodňujem tým, že pracovný pomer založený dňa 12.5.1991 pracovnou zmluvou žalovaný ukončil s dôvodu neoprávnenej manipulácie s výplatnými páskami iných zamestnancov, čo sa nezakladá na pravde. Taktiež sa nezakladá na pravde, že som hrubo porušil pracovnú disciplínu a povinnosti zamestnanca.

Moje tvrdenia môžem podložiť pracovnou zmluvou, svedeckými výpoveďami mojich kolegov a písomným oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru .

Navrhujem preto , aby súd vydal tento rozsudok:

Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi ušlú mzdu vo výške 85 340, -Sk , ktorá mu patrí z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 17.3.2006 až 25.9.2006.

20.9.2006 v Košiciach podpis žalobcu

Súdne pojednávanie prebehlo a jeho výsledkom je tento rozsudok.

Rozsudok:

0906120146
R o z s u d o k

Okresný súd Košice I v Košiciach rozhodol sudkyňou JUDr. Lenkou Pokornou, v právnej veci navrhovateľa: Petra Múdreho., Palackého 3 v Košiciach., proti odporcovi: Sociálna ubytovňa Dunajská ulica 10, zastúpená JUDr. Milanom Bielikom, Kozia 1, 040 01 Košice o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,

t a k t o :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 17.3.2006 je n e p l a t n é.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy 71 117, - Sk brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 3.925, - Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi bude v r á t e n ý súdny poplatok v sume 500, - Sk cestou Daňového úradu Košice I, po právoplatnosti rozsudku na jeho adresu.

O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 25.9.2006 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu listom odporcu zo 17.3.2006 je neplatné a odporca je povinný zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 71 117, - Sk

Návrh odôvodnil tým, že odporca ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol neoprávnenú manipuláciu s výplatnými páskami iných zamestnancov, čo sa nezakladá na pravde. Taktiež sa nezakladá na pravde, že hrubo porušil pracovnú disciplínu a povinnosti zamestnanca

Náhradu mzdy si uplatnil za obdobie od 17.3.2006 až 25.9.2006 v sume 85 340, -Sk

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 3.10.2006 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia navrhovateľa označil za nepravdivé a dôvod skončenia pracovného pomeru za preukázateľný. Skončenie pracovného pomeru považoval za platné po formálnej i obsahovej stránke.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov Frndolíny Deravej a Jozefa Mrkvičku , oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Tento skutkový stav je zhodný so skutočnosťami , ktoré som popísal pri načrtnutí prípadu, takže ich tu nebudem duplicitne vypisovať. Avšak za zmienku stojí vysvetlenie , ktoré objasňnuje prečo je rozsudok taký aký je.

V danom prípade dôvod, pre ktorý odporca okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer nenaplnil znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 81 písm. f) Zákonníka práce.

Súd preto dospel k záveru, že hoci po formálno-právnej stránke je zrušovací prejav odporcu v súlade so zákonom, po hmotnoprávnej stránke tomu tak nie je. Preukázané konanie navrhovateľa (obzretie výplatnej pásky a komentovanie údajov na nej voľne prístupných a viditeľných) je možné považovať nanajvýš za konanie v rozpore s etikou zamestnanca.
Podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, alebo v skúšobnej dobe dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v ods. 3 psím. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V danom prípade sa navrhovateľ na pojednávaní vyjadril, že netrvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, pretože dôvera medzi nimi je už narušená.

Súd preto navrhovateľovi priznal náhradu mzdy podľa zásad uvedených v § 134 Zákonníka práce za dobu piatich mesiacov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnuti, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďaľšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 1, 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Okresný súd Košice I, dňa 12.12.2006

Záver:

Na záver mojej práce by som chcel ešte dodať , že tento pracovno-právny vzťah , ktorý som mal možnosť riešiť a vy ste mali následne možnosť si ho prečítať, vypracovaný v tejto seminárnej práci patrí medzi typické prípady v každodennom živote a ja len dúfam , že s takou ľahkosťou budem môcť riešiť aj iné a zložitejšie prípady. Pracovné právo je zaujímavým odvetvím a je nesmierne potrebné pre chod spoločnosti.