referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2019
Súdni znalci
Dátum pridania: 10.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: semegast
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 572
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 

1. Úvod

V tejto seminárnej práci sa zaoberám témou znalca v trestnom konaní. Táto téma ma zaujala pri sledovaní televíznych seriálov z kriminálneho prostredia. Správne právo má ustanovenia o znalcoch a tak som si povedal ,prečo nie veď táto téma je zaujímavá a vieme o nej iba to čo znalci vykonávajú. No vieme o nich ako sa ustanovujú znalci , čo musia spĺňať a čo vykonávajú. Vybral som si znalca v trestnom konaní , ktorého úlohou je preukázať nie vinu alebo nevinu , ale vykonať prešetrenie dôkazných materiálov. Či boli nejaké predmety použité pri spáchaní trestného činu , tak to je úlohou znalca. No jeho práca sa týmto nekončí. Je to zaujímavá práca no treba si uvedomiť , že to nie je filmová zábavka ale realita každodenného dňa. Znalcom môže byť len človek so zmyslom pre detaily, človek ktorý je zodpovedný. Takže je táto práca zameraná na to , čo by mnohí z nás nemohli vykonávať , kvôli tomu že trpezlivosť a zmysel pre detaily sa z dnešného sveta vytráca.

2.Znalec

Pojem znalec :

Znalec je osoba rozdielna od procesných strán a orgánov činných v trestnom konaní, ktorú orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu priberá za tým účelom, aby na základe svojich odborných znalostí objasnila skutočnosť dôležitú pre trestné konanie, na objasnenie ktorej sa takéto odborné znalosti vyžadujú. Najčastejšie sú to otázky z medicíny, z odboru techniky a technológie, účtovníctva, chémie, písmoznalectva a pod. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.


3.Kto môže byť znalcom

Znaleckú činnosť vykonávajú osoby ustanovené podľa osobitného zákona 382/2004 Z.z.. Funkciu znalca môžu vykonávať len znalci zapísaní do zoznamu znalcov , tlmočníkov a prekladateľov. Okrem fyzických osôb môžu znaleckú činnosť vykonávať aj právnické osoby, ústavy a vedecké inštitúcie. Iba výnimočne sa môže za znalca ustanoviť osoba, ktorá nie je zapísaná do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a má potrebné odborné predpoklady pre to, aby podala posudok a ktorá s ustanovením vyslovila súhlas.

4.Vymenúvanie znalcov

Znalcov pre potreby trestného konania vymenúva minister spravodlivosti alebo predseda krajského súdu v rozsahu, rozsahu v ktorom ho minister spravodlivosti poveril.

Pre vymenovanie za znalca musí uchádzajúca sa osoba splniť nasledovné podmienky, podľa zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch :

  • a) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
  • b) je bezúhonná,
  • c) získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis,
  • d) skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti podľa tohto zákona (ďalej len odborné minimum ),
  • e) vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov,
  • f) zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť (ďalej len odborná skúška ),
  • g) úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu pre odbor alebo odvetvie, v ktorom je takéto vzdelávanie ustanovené vykonávacím predpisom [§ 33 ods. 1 písm. b)],
  • h) má materiálne vybavenie postačujúce na výkon činnosti v odbore alebo odvetví, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis,
  • i) nebola v posledných troch rokoch právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d) alebo ktorej nebol uložený zákaz výkonu činnosti podľa § 27 ods. 3 písm. c),
  • j) zložila sľub.

Vymenovaní znalci sú po zložení sľubu zapísaní do zoznamu znalcov, ktoré vedie Ministerstvo spravodlivosti v elektronickej forme.Znalci sú menovaní v nasledovných základných odboroch pre vykonávanie činnosti znalca pre potreby trestného konania :

  1. Doprava cestná
  2. Ekonomika a podnikanie
  3. Elektrotechnika silnoprúdová
  4. Elektrotechnika slaboprúdová
  5. Psychológia
  6. Stavebníctvo
  7. Strojárstvo

5.Znalecká pečiatka

Znalec používa pri výkone činnosti okrúhlu pečiatku s priemerom 36 mm v tvare úradnej pečiatky, ktorá obsahuje tieto údaje :

  • meno, priezvisko a akademický titul, prípadne vedeckú hodnosť znalca ,
  • označenie "znalec (znalkyňa) v odbore" s doplnením odboru a odvetvia, pre ktorý bol vymenovaný (bola vymenovaná),
  • štátny znak Slovenskej republiky.

Odtlačok pečiatky je modrej farby a povolenie na vyhotovenie znaleckej pečiatky vydá Ministerstvo spravodlivosti na náklady znalca . Ministerstvo vydá znaleckému ústavu oprávnenie na používanie znaleckej pečiatky. Odtlačok znaleckej pečiatky môže byť len na znaleckom posudku , na vyúčtovaní a na výpise zo znaleckého. Znalecká pečiatka sa nesmie používať v bežnej korešpondencii.

Okrem pečiatky používa znalec na identifikáciu aj preukaz. Vydanie prvého preukazu pri zápise do zoznamu a nového preukazu na základe zmeny údajov zapisovaných do zoznamu je bezplatné

6.Odvolanie znalca

Orgán, ktorý znalca vymenoval, odvolá ho a zariadi jeho vyčiarknutie zo zoznamu , ak

  • a) sa dodatočne ukáže, že sa nesplnili podmienky pre jeho vymenovanie, alebo ak tieto podmienky odpadli,
  • b) po vymenovaní nastali skutočnosti, pre ktoré znalec nemôže svoju činnosť trvale vykonávať,
  • c) znalec napriek výstrahe neplní alebo porušuje svoje povinnosti,
  • d) organizácia, v ktorej je znalec zamestnaný, preukáže, že mu znalecká činnosť bráni v riadnom výkone povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,
  • e) znalec požiada o svoje odvolanie.

Toto je znenie , aké obsahuje zákon. Podľa môjho názoru, toto taxatívne vymedzenie zahŕňa v sebe všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť činnosť znalca a tým spôsobiť nežiaduce následky.

7.Výkon znaleckej činnosti

Znalci sú povinní vykonávať svoju činnosť riadne a v určenej lehote , činnosť vykonávajú osobne a môžu činnosť vykonávať aj mimo pôsobnosti súdu na ktorom sú zapísaní do zoznamu. Pri vystavovaní znaleckých posudkov je znalec povinný používať znaleckú pečiatku , ktorej otlačok je vždy modrej farby a viesť znalecký denník. Za vykonanú činnosť prislúcha znalcovi odmena ,tzv. znalečné, ktoré si buď dohodne alebo mu patrí tarifná odmena. Výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí:

  • a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť,
  • b) podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti alebo
  • c) paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.

Orgán činný v trestnom konaní priberie znalca, ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti. Priberá ho aj v tom prípade, keď sám má odborné znalosti, ktoré sú potrebné na objasnenie takej skutočnosti, okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Vo všeobecnosti sa pre trestné konanie priberá jeden znalec, avšak sú prípady kedy treba pribrať dvoch znalcov , a to v prípade prehliadky a pitvy mŕtvoly alebo vyšetrenie duševného stavu obvineného.

Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomretého ošetroval počas choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.

V jednoduchých prípadoch sa namiesto znalca možno uspokojiť s potvrdením alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o ktorých správnosti nie sú pochybnosti .

Znalec sa priberá uznesením. Proti rozhodnutiu o pribratí znalca je prípustná sťažnosť, ktorá však nemá odkladný účinok. Skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Náklady spojené so získaním a zabezpečením takého dôkazu znáša strana, ktorá ho v konaní predkladá .

8.Vykonanie dôkazu znalcom

Znalec sa na vykonanie znaleckého úkonu predvoláva. Jeho ustanovenie sa na vykonanie znaleckého úkonu možno vynucovať poriadkovou pokutou a nie predvedením. Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky nedostavenia sa a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku. Obvinenému by mala byť daná možnosť taktiež sa vyjadriť k osobe znalca.
Znalec musí byť poučený o význame posudku z hľadiska všeobecného záujmu, o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku.

9.Príprava posudku

Znalec zapísaný v zozname sa pri znaleckom úkone odvoláva na zloženie sľubu. Znalec nezapísaný v zozname zloží sľub pred podaním posudku. Činnosť znalca možno reozdeliť na dve etapy, a to na prípravu posudku a vypracovanie posudku.
Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisov a vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi najskôr objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku .
Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. Posudok sa doručuje tiež obhajcovi, a to na trovy obhajoby.

10. Výsluch znalca

Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a ho potvrdil prípadne doplnil tento posudok na prípadné otázky sudcu. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice . Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne .
V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovateľ ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti.

11.Znalecký posudok

Príslušný orgán, ktorý v konaní znalca ustanovil, vymedzí vo svojom uznesení jeho úlohu podľa okolností prípadu aj formou otázok tak, aby sa znalec zaoberal len takými skutočnosťami, na ktorých posúdenie sa vyžadujú jeho odborné znalosti .
Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje :

  • a) úvodnú časť
  • b) nález
  • c) posudok
  • d) záver
  • e) prílohy (ak to skladba posudku vyžaduje).

Písomný znalecký posudok musí byť zošitý, jednotlivé strany očíslované, zošívacia šnúra s odtlačkom znaleckej pečiatky pripevnená k poslednej strane posudku. K poslednej strane písomného posudku znalec zapísaný v zozname znalcov pripojí znaleckú doložku, ktorá obsahuje označenie zoznamu znalcov, v ktorom je znalec zapísaný, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je oprávnený podávať posudky, a číslo položky, pod ktorou je úkon zapísaný v znaleckom denníku. Na požiadanie štátneho orgánu znalec osobne potvrdí a doplní písomný posudok, alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Pri ústnom posudku podanom do zápisnice sa uvedú aj údaje, ktoré sú predmetom znaleckej doložky.

Znalecký posudok vypracovaný na požiadanie právnickej osoby alebo fyzickej osoby v úvode obsahuje úlohu znalca a účel (právny úkon), na ktorý sa má znalecký posudok použiť

12.Chyby posudku

Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie. Toto vysvetlenie je povinný poskytnúť.
Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa iný znalec. Za chybný posudok nesie znalec zodpovednosť, ktorá sa rieši disciplinárne

13.Krivá výpoveď a nepravdivý znalecký posudok

Podľa znenia § 347:

(1) Kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ

a) pred súdom, prokurátorom alebo policajtom v trestnom konaní alebo pred súdom v občianskom súdnom konaní, alebo v exekučnom konaní, alebo v konaní pred orgánom verejnej správy, alebo pred rozhodcovským súdom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, alebo
b) pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy inému spôsobí malú škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

14. Hodnotenie znaleckého posudku

Podaný posudok hodnotia orgány činné v trestnom konaní voľne ako každý iný dôkaz. Znaleckým posudkom teda nie sú bezpodmienečne viazané. Hodnotenie posudku podlieha starostlivej previerke, ktorá určí, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku.

15. Záver:

Môžem na záver tejto práce povedať a prehlásiť , že nie je obsahom tejto práce jednotlivý úkon tohto povolania ale celistvý obraz na toto povolanie.Dúfam , že som aspoň z časti priblížil prácu znalcov a to ako upravuje náš právny poriadok ich povolanie .Chcel som podať presný výklad toho , čo musí spĺňať daná osoba aby mohla vykonávať toto poviolanie.Ďakujem za čas , ktorý ste strávili pri čítaní mojej práce a prajem ešte ďalšie príjemné zážitky pri priereze správnym právom a jeho inštitútmi, či spoločnými inštitútmi aj pre iné právne odvetvia aký znalec určite je.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.