1. ÚVOD

Občianska participácia je termín, ktorý bol na Slovensko vnesený začiatkom deväťdesiatych rokov z anglosaského (neziskového) prostredia. Neznamená to však, že tu účasť verejnosti na rozhodovaní predtým neexistovala, iba sa označovala inými pojmami (spolurozhodovanie, spolupodieľanie). Koncept občianskej participácie (OP) sa stretol s prijatím a rýchlym osvojením najmä u množstva mimovládnych organizácií, ale aj u niektorých samospráv. Čoskoro sa zároveň stal argumentačným východiskom pre občianske iniciatívy a neziskové organizácie, pretože menil vnímanie roly občanov z pasívnych prijímateľov na aktívnych presadzovateľov zmien.

Participácii sa prisudzuje široký spoločenský, politický a občiansky rozmer. Najčastejšie sa pod ňou u nás rozumie účasť na spolkovom živote, členstvo v spoločenských organizáciách, či účasť na voľbách, iní v nej zasa vidia organizovanie petícií, či účasť na verejných stretnutiach. V tejto práci pod pojmom „občianska participácia“ sa chápe predovšetkým konkrétna účasť občanov a ich zoskupení na verejnom rozhodovaní. Verejné rozhodovanie je pritom nielen rozhodovaním za účasti verejnosti, ale aj rozhodovaním s verejnými dôsledkami a o verejných zdrojoch.

Participácia, ktorá umožňuje účasť verejnosti na rôznych úrovniach, vedie priamo i nepriamo k tomu, že sa rozhodovacie procesy stávajú transparentnejšími a efektívnejšími. Jednoducho povedané: Občianska participácia umožňuje, aby ľudia do rozhodovania videli, rozumeli mu, podieľali sa na ňom, kontrolovali ho, a tým sa priamo stali „spolumajiteľmi“ rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú aj ich život. Participácia teda nie je cieľom samým osebe. Je v prvom rade efektívnym prostriedkom (nástrojom) na dosahovanie čo najkvalitnejších verejných rozhodnutí.

2. ZMYSEL PARTICIPÁCIE V ŠIRŠOM KONTEXTE SPRÁVY VECÍ VEREJNÝCH

2.1 Úrovne občianskej participácie

Na participáciu je možné nazerať cez model, ktorý rozlišuje rôznu hĺbku zapojenia (spoluúčasti) verejnosti. Ide o nasledovné úrovne : Prístup k informáciám (pasívne informovanie); adekvátne zverejňovanie informácií (aktívne informovanie); Seriózne posudzovanie pripomienok; Zdieľanie rozhodovacej právomoci; Kontrola rozhodovania

Takýto pohľad na OP následne umožňuje ľahšie identifikovať a systematizovať jednotlivé konkrétne nástroje, potrebné na dosiahnutie žiaducich výstupov a skúmať možné bariéry pri prekonávaní jednotlivých úrovní.

Občianska participácia (t.j. spoluúčasť) má mnoho funkcií pri rozvoji silného systému miestnej samosprávy, nakoľko je to hlavný spôsob rozvíjania chápania dôležitosti miestnych štruktúr, ako aj prostriedok vnímania obáv a túžob komunity. Rozvojové iniciatívy môžu byť úspešnejšie, ak v kľúčových rozhodnutiach v projektoch existuje pocit vlastníctva cez priame zainteresovanie ľudí v kľúčových rozhodnutiach, ktoré celkom priamo ovplyvňujú ľudí.

Aj keď podpora spoluúčasti občanov na rozhodovaní niekedy môže byť ťažká, komplikovaná, časovo náročná a z času načas dokonca nemožná, pri rozhodovaní na základe konsenzu sú výsledky často legitímnejšie a akceptovateľné vo väčšej miere, než rozhodnutia urobené volenými predstaviteľmi vystupujúcimi nezávisle. Tento proces je známy ako „pomalá - rýchla“ metóda rozhodovania, pretože budovanie konsenzu môže byť v počiatočných fázach ťažkopádne a pomalé, ale akonáhle vznikne stratégia širšej dohody, realizácia môže byť rýchlejšia a efektívnejšia.

Existujú dobré dôvody vyvinúť úsilie na podporu spoluúčasti a spolupráce občanov. V podstate je participácia vlastná najvnútornejšiemu významu demokracie a dobrého vládnutia, pretože podporuje prúd informácií, zodpovednosť a sprievodný proces, a dáva hlas tým, ktorí sú najpriamejšie ovplyvnení verejnou politikou. Okrem toho spätná väzba od občanov umožňuje časovú identifikáciu potrieb a priorít komunity a efektívne umiestnenie zdrojov, ktoré ich majú riešiť. Keď sú prostriedky obmedzené, príspevky a zaangažovanosť mimovládnych organizácií (tretieho sektoru), súkromných podnikateľov a bežných občanov v konkrétnych oblastiach alebo aktivitách môže zmierniť tlak na miestne úrady. Okrem toho, procedúry podporujúce pokračujúcu participáciu medzi voľbami a rozhodovací proces smerujúci ku konsenzu vytvárajú legitímnejšie rozhodnutia, pretože ľudia boli do procesu zapojení.

2.2 Typy občianskej participácie

Existuje celá škála participatívnych metód a prístupov, ktoré sú nižšie zoradené do štyroch širších kategórií. Nasledujúci zoznam nie je úplný; niekedy sa procesy uvádzajú pod inými menami, a existujú prakticky nekonečné variácie ktoréhokoľvek z uvedených typov metód.

2.2.1 Zbieranie a zdieľanie informácií.

Tieto typy procesov prúdia dvomi smermi: zhora nadol a zdola nahor. Prístup zhora nadol je v zásade informačný tok od miestnych úradov k občanom. Môže prebiehať pasívne, napríklad otváranie prístupu k obecným archívom alebo zápisniciam a záznamom rozličných oddelení obce, alebo to môže byť aktívne informovanie v komunikácii s občanmi. Aktívne zverejňovanie informácií môže prebiehať prostredníctvom tlačených materiálov, napríklad tlačových vyhlásení, hlásení, informačných novín a brožúrok, alebo ústnou a vizuálnou metódou, napríklad televíznymi a rozhlasovými vystúpeniami, prejavmi a prezentáciami. Prístup zdola nahor sa zameriava na vytváranie kanálov pre občanov a občianske skupiny, aby poskytovali spätnú väzbu miestnym úradom, vyjadrili svoje obavy alebo požadovali konkrétne informácie. Formy, v ktorých sa uskutočňuje, sú rôzne, od prieskumov a zisťovania verejnej mienky k kartičkám s hláseniami, úradom ombudsmana, schránkam pre návrhy a iným metódam.

2.2.2 Konzultácia.

Pre tieto typy prístupu sú charakteristické štruktúry a udalosti, ktorých cieľom je systematicky konzultovať s dotknutými voličmi – spolu alebo oddelene – záležitosti, ktoré sa ich budú dotýkať. Po takýchto systematických konzultáciách riadiaci pracovníci (oprávnení rozhodovať, napríklad volení predstavitelia) robia rozhodnutia, ktoré sa snažia zblížiť rozdielne pozície. Výsledok konzultácie môže byť pre miestne úrady záväzný alebo nezáväzný. Vo všeobecnosti konzultácia, podobne ako zbieranie a šírenie informácií, zahŕňa zložku učenia, ale prvok rozhodovania nositeľmi autority tento prístup odlišuje od ostatných. Konzultačné procesy majú zvyčajne formu verejných schôdzí, zhromaždení, pojednávaní a podobne.

2.2.3 Formulácia stratégie a rozhodovanie.

Pri formulovaní stratégie a rozhodovacích procesoch leží právomoc nad konečným rozhodnutím a riešenie problému, ktorý je nablízku leží na účastníkoch sediacich pri jednom stole. Proces formulovania stratégie často zahŕňa štátne úrady miestnej úrovne (napr. miestne zastupiteľstvá) a rozhodovanie je vo všeobecnosti doménou administratívnych inštitúcií a jej výkonných orgánov (napr. starosta a primátor alebo riaditeľ mestského úradu). V mnohých prípadoch občania participujú v procesoch formulácie stratégie a pri rozhodovaní prostredníctvom spoločných výborov, komisií a operačných skupín.

2.2.4 Spoločné uskutočňovanie.

Často participácia občanov presahuje diskusie a debaty a mení sa na praktické uskutočnenie urobených rozhodnutí. Uskutočňuje sa to v rôznych formách, od dobrovoľníctva (prevažne obyčajných občanov) po deľbu zdrojov s občianskymi organizáciami a súkromnými firmami. Výsledkom tohto typu prístupu je väčší zmysel pre vlastníctvo procesu a jeho dôsledkov pre všetkých zúčastnených a, čo je rovnako dôležité, často poskytne miestnym úradom veľmi potrebné zdroje – ľudské i finančné – pre realizáciu komunitných projektov.

2.3 Príklady proaktívnych foriem občianskej participácie

Štyri hlavné typy občianskej angažovanosti pozostávajú z veľkého množstva odlišných a rôznorodých foriem participácie. Niektoré z nich sa dajú jasne identifikovať s konkrétnym typom participácie. Iné sa prelínajú s niekoľkými typmi alebo sa dajú zameniť od jedného typu k inému za chodu, napríklad verejné zhromaždenie sa môže začať ako informačný proces a v ďalšej fáze sa zmení na poradenstvo. Uvádzam tu niekoľko typov občianskej angažovanosti, ktoré uvedú túto typológiu participáciu do kontextu s praxou.

Zbieranie a zdieľanie informácií
-Prieskumy verejnej mienky a zisťovanie preferencií.
-Verejné zhromaždenia a komunitné fóra.

Konzultácia
-Participačné posudky a hodnotenia užívateľov.
-Proces komunitného predvídania a plánovania.
-Tvorba komunitného rozpočtu.
-Stále poradné občianske rady.

Kooperatívne rozhodovanie a formulácia stratégie
-Občianske poroty.
-Pracovné skupiny na riešenie problémov.

Spoločné uskutočňovanie
Mestá a obce sa často ocitnú v situácii nedostatočných zdrojov a nesmierneho množstva problémov v komunite, ktoré treba riešiť. Bežní občania, organizácie občianskej spoločnosti a súkromné spoločnosti sa môžu významne spolupodieľať pri nesení bremena pri mnohých výzvach tak, že prispejú svojimi prostriedkami, ľudskými i finančnými, na zlepšenie života vo svojich komunitách. Príklady takýchto spoločných akcií môžu siahať od dobrovoľníckej pomoci pri čistení mestského parku k monitorovaniu životného prostredia a nepeňažným príspevkom útulkom pre bezdomovcov.3. ROLY MIESTNYCH ÚRADOV A OBČANOV V PARTICIPAČNÝCH PROCESOCH

Miestne úrady ale aj občania môžu v procese participácie vystupovať v rôznych rolách. „Musia zvládnuť budovanie koalície a pozorne počúvať rozličné názory, musia byť otvorení pre presviedčanie a schopní jednať a byť sprostredkovateľmi medzi protichodnými sociálnymi silami. Musia dokázať dať dohromady konsenzus a rozhodnúť, kedy je úplný konsenzus nemožný alebo neželateľný. Pracovníci mimovládnych organizácii a aj občania by mali ovládať tieto zručnosti, ak ich vytváranie stratégie konsenzu neochráni pred manipuláciou mocnejšími štátnymi úradníkmi alebo inými záujmovými skupinami.”

3.1. Úlohy miestnych úradov

Uvediem niekoľko rolí, ktoré môžu hrať miestne úrady v kooperatívnych rozhodovacích procesoch.

Usporiadateľ

Štátni úradníci zvolávajú participačnú iniciatívu a konečne rozhodujú o štruktúre, účastníkoch, povahe participácie, o agende, výstupe a realizácii. Usporiadateľská moc obecnej autority naznačuje, že má istým spôsobom právo a schopnosť zhromaždiť všetky strany okolo stola a uľahčiť ich participáciu.

Sprostredkovateľ

Sprostredkovateľ vystupuje ako facilitátor tretej strany pri zhromažďovaní nezlučiteľných jednotlivcov alebo skupín v dišpute. Zo sprostredkovateľskej role vyplýva, že sa úradník môže pokúsiť zmanipulovať situáciu, aby strany doviedol k dohode, napríklad finančnými stimulmi alebo sankciami, ale že nakoniec musia strany samotné musia dosiahnuť dohodu o tom, ako vyriešiť daný problém.

Katalyzátor

Úrady môžu slúžiť ako katalyzátor v procese konzultácie a pracovať s občianskymi skupinami pre uľahčenie a spustenie participačnej iniciatívy, ktorú nakoniec bude viesť niekto iný (napríklad sídliskové združenie).
Sponzor. V niektorých prípadoch možno miestne zastupiteľstvá nechajú iné skupiny vyzvárať koncepciu a uskutočňovať participačné procesy, ale nechcú byť priamo zaangažované. Namiesto toho radšej poskytnú finančné prostriedky mimovládnym organizáciám a občianskym organizáciám, napríklad cirkvi, aby navrhli a viedli iniciatívu.

Poskytovateľ technickej pomoci

Podobne keď sa používajú technické záležitosti ako územné plánovanie alebo sanitácia, miestni úradníci môžu na participačných fórach slúžiť ako poskytovateľ technickej pomoci.

Tvorcovia kapacít

Miestne úrady môžu pomáhať splnomocňovať isté skupiny k participácii tým, že im pomáhajú budovať kapacity. Tieto môžu zahŕňať výcvik, výchovu, finančnú podporu alebo neformálnu radu.

3.2. Úloha občana

Ostatné strany ovplyvňujúce proces – občania a organizácie občianskej spoločnosti – hrajú rovnako dôležité role. Tu sú niektoré z nich.

Iniciátor

Ako hlavní zákazníci a zainteresovaní, občania majú výnimočnú pozíciu v možnosti identifikovať a vyjadriť súčasné aj nastávajúce nároky a potreby vo svojich komunitách. Občianska angažovanosť by sa mohla obmedziť len na vyjadrenie ich obáv pred miestnymi úradmi (ako pri „informačnom“ prístupe zdola nahor), alebo môže nadobudnúť dokonalejšie a pro-aktívne formy konzultácie, spoločného rozhodovania a uskutočňovania.

Debatér/diskutér

Poskytnutím svojich názorov ku konkrétnym otázkam a diskutovaním o rozdielnych možnostiach riešenia komunitných problémov pomáhajú občania miestnym úradom objasňovať situáciu a tvoriť možné riešenia.
Prispievateľ. Vo fáze rozhodovania a formulácie stratégie občania vystupujú ako prispievatelia procesu, definujúci škálu možných stratégií alebo rozhodnutí a rozvíjajúci koncepciu ich implementácie.

Uskutočňovateľ

Byť integrálnou súčasťou uskutočňovania dáva občanom silný pocit vlastníctva procesu a zabezpečuje, že jeho výstupy uspokoja požiadavky komunity.

Hodnotiteľ

Participačné monitorovanie a hodnotenie (PMaH) postupne nahradzuje konvenčný prístup zadávania vyhodnocovania projektov a aktivít agentúram a externým činiteľom. Občania, občianska spoločnosť a ostatní miestni zainteresovaní definujú ukazovatele úspechu alebo zlyhania, zbierajú údaje o procese a zdieľajú závery a odporúčania.

Konečne, aj miestne úrady, aj občania hrajú dôležitú úlohu ako partneri. Snažia sa spolupracovať navzájom a so skupinami občianskej spoločnosti na spustení a riadení procesu. Partnerstvo zahŕňa deľbu práce, kombinovanie zdrojov, vzájomnú podporu a deľbu povinností.4. PRINCÍPY ÚSPEŠNÝCH INICIATÍV OBČIANSKEJ PARTICIPÁCIE

K princípom úspešných iniciatív občianskej participácie možno zaradiť následovné:
- Kategórie zúčastnených by mali zahŕňať všetky dotknuté strany.
- Mali by sa identifikovať spoločné záujmy.
- Občania by mali byť zainteresovaní v raných štádiách a počas celého procesu.
- Problém sa musí jasne definovať.
- Kontroluje sa externá povinnosť skladať účty a interná flexibilita.
- Proces je inštitucionalizovaný.
- Musia byť dostupné dostatočné finančné a ľudské zdroje.

5. BARIÉRY OBČIANSKEJ PARTICIPÁCIE

Zatiaľ, čo kooperatívne prístupy dávajú značný prísľub pri riešení sociálnych problémov a budovaní komunitného kapitálu, ich zavádzanie a uskutočňovanie sú často brzdené ako zrejmými, tak aj skrytými prekážkami. Štúdia Svetovej banky s názvom Participation in Practice: The Experience of the World Bank and Other Stakeholders (Participácia v praxi: Skúsenosť Svetovej banky a iných zainteresovaných) rozpoznáva nasledujúce bariéry posilnenej participácie v plánovaní rozvojových projektov:

- nedostatok odhodlania vlády prijať participačný prístup,
- nechuť na strane úradníkov projektu vzdať sa kontroly nad projektovými aktivitami a smernicami,
- nedostatok stimulov a zručností pracovníkov projektu, ktoré by ich povzbudili k prijatiu
- participačného prístupu,
- obmedzená schopnosť organizácií na miestnej úrovni a nedostatočné investície do budovania komunitných možností,
- príliš neskoré rozbiehanie participácie, a
- nedôvera medzi vládou a zainteresovanými z miestnej úrovne.

Realitou v mnohých spoločnostiach je, že priemerný občan môže byť až cynický voči politike alebo apatický, či neochotný participovať. Z tohto dôvodu Svetová banka zdôraznila rozdiely medzi „občianskou participáciou ako ľudovou spoluúčasťou a potrebou zaangažovať kľúčových „zainteresovaných“ do politických rozhodnutí. Zainteresovaní sú tí ľudia, ktorých záujmy budú osobitne ovplyvnené, a tieto osobitné záujmy by mali byť zastúpené a uspokojené vo verejnom rozhodovaní.

6. PRÍKLADY PARTICIPÁCIE OBČANOV V ROZHODOVANÍ SAMOSPRÁV

6.1 OZ za krajšiu Žilinu

Ciele Združenia:

1. Organizovanie a realizácia aktivít a podujatí, prostredníctvom ktorých bude Žilina krajšie, kultúrnejšie, slušnejšie, demokratickejšie, zdravšie, prosperujúcejšie a duchovnejšie mesto.
2. Ochrana ľudských a spotrebiteľských práv
3. Monitoring stavu demokracie, politickej kultúry, služieb občanom, kultúrneho, sociálneho, životného a duchovného prostredia, identifikácia možných „znečisťovateľov“ týchto oblastí, tvorba a realizácia projektov zlepšujúcich daný stav.
4. Ochrana životného prostredia, prírody a krajiny.
5. Organizovanie a realizácia aktivít podporujúcich komunitný rozvoj, dobrovoľníctvo, občiansku participáciu na živote mesta Žilina, vytváranie partnerstiev a tvorbu rozvojových projektov.
6. Vzdelávanie a informovanie verejnosti (prieskumy, diskusie, workshopy, verejné zhromaždenia, tlačové správy, tvorba informačnej web stránky, informačné letáky, publikačná činnosť, ...).
7. Účasť na hodnotení vplyvu činnosti AUPARK ŽILINA – SHOPPING CENTER na životné prostredie
8. Účasť na rozhodovaní o stavbách a dokumentoch, ktoré majú vplyv na životné, urbánne a obytné prostredie, na dopravu a na zachovanie historických pamiatok a účasť na ich posudzovaní.

Aktivity:

KONCERT ZA KRAJŠIU ŽILINU

OZ Za krajšiu žilinu 16. novembra 2006 uskutočnilo koncert, ktorého pozvánka vyzerala takoto:
„Aby sme odkliali atmosféru strachu v meste. Aby sa zbytočne nerúbali stromy, nerozpredával lacno mestský majetok, nestavalo bez povolenia, rešpektoval zákon a vôľa Žilinčanov, aby nám primátor neodkazoval, že keď vyhrá ďalšie voľby, "bude chcieť, aby sme opustili mesto". Aby násilie v akejkoľvek podobe neovládlo naše životy.“

Ďalšou aktivitou OZ Za krajšiu Žilinu bolo dňa 5. septembra 2005 verejné zhromaždenie na témy:
- Likvidácia zelene a parkov v Žiline
- Výstavba najvyššej budovy na Bôriku
- Dodržiavanie zákona v meste Žilina

6.2 Banskobystrická iniciatíva „Občania mestu“

Ďalším príkladom paticipácie občanov na rozhodovaní samospráv je občianska iniciatíva Občania mestu, ktorej hlavný cieľmi sú združovanie občanov mesta BB, ktorým záleží na prosperite mesta a taktiež na jeho rozvoji. Jej cieľom je taktiež transparentná správa mesta, ale vykonávaná zodpovedným a odborným spôsobom.
Príkladom aktivity tejto iniciatívy je Otvorený list vedeniu SAD Zvolen, a. s., prevádzkovateľovi MHD v Banskej Bystrici. Občianska iniciatíva Občania mestu (ďalej len OI OM) a petičný vybor „Spoločne zachráňme trolejbusy“ so znepokojením prijali v posledných dňoch medializované informácie o rokovaniach SAD Zvolen a Mesta Banská Bystrica na tému opätovného zaradenia trolejbusov do systému verejnej hromadnej dopravy v meste a spolupráce s mestským dopravným podnikom.

6.3 Projekt "Komunita na webe"

Hlavným zámerom projektu je vytvorenie novej webovej stránky www.klokocina.sk, ktorá je určená pre miestnu komunitu zo sídliska Klokočina. Projekt má zlepšiť informovanosť občanov o živote na sídlisku a umožníť im aktívnejšiu participáciu na správe vecí verejných.

Hlavným cieľom projektu je prevádzkovanie komunitnej webovej stránky, ktorá je určená predovšetkým pre obyvateľov najväčšieho nitrianskeho sídliska Klokočina.
Tvorba obsahu a samotná prevádzka webovej stránky je jedným z dôležitých predpokladov pre zvýšenie informovanosti obyvateľov o živote v komunite a pre ich aktívnejšie zapojenie do komunitného života.

Samotná prevádzka a aktualizácia stránky sú založené na princípe partnerstva medzi občanmi, MVO, miestnou samosprávou a podnikateľskými subjektmi, teda medzi aktérmi, ktorí môžu prispievať k obsahu tohto informačného a komunikačného kanála.

K ďalším cieľom tohoto projektu možno uviesť: vytvorienie podmienok pre zapojenie obyvateľov sídliska Klokočina do riešenia záležitostí, ktoré sa bytostne dotýkajú ich života v komunite; presadenie do praxe princípov partnerstva a aktívnej participácie občanov na riešení vecí verejných; vyvolať záujem obyvateľov sídliska o aktívne ovplyvňovanie prostredia v ktorom žijú, pracujú a trávia voľný čas; rozvinúť komunikáciu medzi mimovládnymi organizáciami, občanmi a predstaviteľmi samosprávy o možnostiach riešenia konkrétneho problému najväčšieho sídliska v meste.

Projekt je zameraný vzájomnú komunikáciu a participáciu v rámci nasledovných cieľových skupín: obyvatelia, zástupcovia miestnych mimovládnych organizácií, predstavitelia miestnej samosprávy, nezávislí odborníci na miestnej úrovni, ktorí sa špecializujú na oblasti regionálneho rozvoja, miestnej infraštruktúry, životného prostredia, vzdelávania, protidrogovej prevencie, rozvoja absentujúcich služieb a ďalších sektorov.

6.4 U nás v Chebu

Toto združenie sa venuje problematickým kauzám v Chebe hlavne so zreteľom na možný stret zájmov, korupčné a neprofesionálne konanie úradníkov mesta. Súčasťou stránok tohto združenia je priestor pre podnety a sťažnosti občanov na (ne)činnosť Mestského úradu v Chebe. Cieľom tohoto projektu je transparentné konanie úradu, dodržiavanie všetkých zákonných a etických noriem. Tento projekt by mal napomôcť kultivácii prostredia v Chebe.7. ZÁVER

Aby sa OP výraznejšie presadila na Slovensku, a tým sa zároveň stala aj účinnejším nástrojom boja proti korupcii, treba stimulovať rôzne veci.

Prvým a základným princípom efektívnej participácie je zapájanie verejnosti čo najskôr. To znamená, od čo možno najskoršej fázy rozhodovania. Len tak môžu občania výsledok rozhodovacej činnosti aj skutočne ovplyvniť. Dôležitým a súvisiacim princípom je aj získavanie sústavnej spätnej väzby od participujúcich občanov. Obyvatelia nesmú mať pocit, že ich účasť je len formálna, resp. že je stratou času. Dokumenty, ku ktorým má participujúca verejnosť zaujať stanovisko, musia byť pripravené vo všeobecne zrozumiteľnej podobe a nemali by byť písané prehnane odborným technokratickým jazykom. Vysporadúvanie sa s pripomienkami a podnetmi verejnosti pritom musí byť zo strany samosprávy čo najviac kriteriálne, odôvodnené a nie voluntaristické. Pri participácii je žiadúce v čo najväčšej miere využívať aj prostriedky tzv. e-governmentu, t. j. napríklad moderné informačné technológie (web, e-mail, chat), elektronizáciu a internetizáciu úradov a pod. Uplatňovanie všetkých týchto zásad zároveň vedie k tomu, aby sa obce a mestá stali otvorenými samosprávami, to znamená subjektami, ktoré účasť verejnosti na rozhodovaní podporujú nielen „povinnými“, ale aj rôznymi dobrovoľnými nástrojmi

Pre posilnenie využívania OP samosprávou je užitočné porovnanie s tým, čo sa deje vo svete. Výmena informácií a prezentovanie živých, zrozumiteľných príkladov na workshopoch či konferenciách môžu viesť k priamej inšpirácii a uskutočneniu konkrétnych projektov. Veľmi dôležité je však aj ponúkanie metodických rámcov – laicky povedané, jasne formulovaných princípov a metód, ako možno participáciu napĺňať.

Významným stimulom sú aj možnosti financovania projektov s využitím zapojenia verejnosti zo zdrojov Európskej únie a zaradenie participačných projektov do oficiálnych grantových schém. Zatiaľ však stále chýba systematická podpora a väčší dôraz na posilňovanie participácie najmä zo strany verejného sektora. Cesta v neziskovom sektore vedie cez už spomínaný, posilňovanie a budovanie kapacity MVO tak, aby sa stali dôstojnými partnermi pri spolupráci so samosprávou.
Uplatňovaním zhora zavádzaného princípu partnerstva a postupnou priamou skúsenosťou z realizovaných projektov sa samosprávy pomaly stávajú citlivejšie na niektoré veci a zmenšuje sa konfrontačná dimenzia vzťahu medzi nimi a občanmi.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Nové metódy participácie občanov v rozhodovaní samosprávy