1. ÚVOD

Občianska participácia je termín, ktorý bol na Slovensko vnesený začiatkom deväťdesiatych rokov z anglosaského (neziskového) prostredia. Neznamená to však, že tu účasť verejnosti na rozhodovaní predtým neexistovala, iba sa označovala inými pojmami (spolurozhodovanie, spolupodieľanie). Koncept občianskej participácie (OP) sa stretol s prijatím a rýchlym osvojením najmä u množstva mimovládnych organizácií, ale aj u niektorých samospráv. Čoskoro sa zároveň stal argumentačným východiskom pre občianske iniciatívy a neziskové organizácie, pretože menil vnímanie roly občanov z pasívnych prijímateľov na aktívnych presadzovateľov zmien.

Participácii sa prisudzuje široký spoločenský, politický a občiansky rozmer. Najčastejšie sa pod ňou u nás rozumie účasť na spolkovom živote, členstvo v spoločenských organizáciách, či účasť na voľbách, iní v nej zasa vidia organizovanie petícií, či účasť na verejných stretnutiach. V tejto práci pod pojmom „občianska participácia“ sa chápe predovšetkým konkrétna účasť občanov a ich zoskupení na verejnom rozhodovaní. Verejné rozhodovanie je pritom nielen rozhodovaním za účasti verejnosti, ale aj rozhodovaním s verejnými dôsledkami a o verejných zdrojoch.

Participácia, ktorá umožňuje účasť verejnosti na rôznych úrovniach, vedie priamo i nepriamo k tomu, že sa rozhodovacie procesy stávajú transparentnejšími a efektívnejšími. Jednoducho povedané: Občianska participácia umožňuje, aby ľudia do rozhodovania videli, rozumeli mu, podieľali sa na ňom, kontrolovali ho, a tým sa priamo stali „spolumajiteľmi“ rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú aj ich život. Participácia teda nie je cieľom samým osebe. Je v prvom rade efektívnym prostriedkom (nástrojom) na dosahovanie čo najkvalitnejších verejných rozhodnutí.

2. ZMYSEL PARTICIPÁCIE V ŠIRŠOM KONTEXTE SPRÁVY VECÍ VEREJNÝCH

2.1 Úrovne občianskej participácie

Na participáciu je možné nazerať cez model, ktorý rozlišuje rôznu hĺbku zapojenia (spoluúčasti) verejnosti. Ide o nasledovné úrovne : Prístup k informáciám (pasívne informovanie); adekvátne zverejňovanie informácií (aktívne informovanie); Seriózne posudzovanie pripomienok; Zdieľanie rozhodovacej právomoci; Kontrola rozhodovania

Takýto pohľad na OP následne umožňuje ľahšie identifikovať a systematizovať jednotlivé konkrétne nástroje, potrebné na dosiahnutie žiaducich výstupov a skúmať možné bariéry pri prekonávaní jednotlivých úrovní.

Občianska participácia (t.j. spoluúčasť) má mnoho funkcií pri rozvoji silného systému miestnej samosprávy, nakoľko je to hlavný spôsob rozvíjania chápania dôležitosti miestnych štruktúr, ako aj prostriedok vnímania obáv a túžob komunity. Rozvojové iniciatívy môžu byť úspešnejšie, ak v kľúčových rozhodnutiach v projektoch existuje pocit vlastníctva cez priame zainteresovanie ľudí v kľúčových rozhodnutiach, ktoré celkom priamo ovplyvňujú ľudí.

Aj keď podpora spoluúčasti občanov na rozhodovaní niekedy môže byť ťažká, komplikovaná, časovo náročná a z času načas dokonca nemožná, pri rozhodovaní na základe konsenzu sú výsledky často legitímnejšie a akceptovateľné vo väčšej miere, než rozhodnutia urobené volenými predstaviteľmi vystupujúcimi nezávisle. Tento proces je známy ako „pomalá - rýchla“ metóda rozhodovania, pretože budovanie konsenzu môže byť v počiatočných fázach ťažkopádne a pomalé, ale akonáhle vznikne stratégia širšej dohody, realizácia môže byť rýchlejšia a efektívnejšia.

Existujú dobré dôvody vyvinúť úsilie na podporu spoluúčasti a spolupráce občanov. V podstate je participácia vlastná najvnútornejšiemu významu demokracie a dobrého vládnutia, pretože podporuje prúd informácií, zodpovednosť a sprievodný proces, a dáva hlas tým, ktorí sú najpriamejšie ovplyvnení verejnou politikou. Okrem toho spätná väzba od občanov umožňuje časovú identifikáciu potrieb a priorít komunity a efektívne umiestnenie zdrojov, ktoré ich majú riešiť. Keď sú prostriedky obmedzené, príspevky a zaangažovanosť mimovládnych organizácií (tretieho sektoru), súkromných podnikateľov a bežných občanov v konkrétnych oblastiach alebo aktivitách môže zmierniť tlak na miestne úrady. Okrem toho, procedúry podporujúce pokračujúcu participáciu medzi voľbami a rozhodovací proces smerujúci ku konsenzu vytvárajú legitímnejšie rozhodnutia, pretože ľudia boli do procesu zapojení.

2.2 Typy občianskej participácie

Existuje celá škála participatívnych metód a prístupov, ktoré sú nižšie zoradené do štyroch širších kategórií. Nasledujúci zoznam nie je úplný; niekedy sa procesy uvádzajú pod inými menami, a existujú prakticky nekonečné variácie ktoréhokoľvek z uvedených typov metód.

2.2.1 Zbieranie a zdieľanie informácií.

Tieto typy procesov prúdia dvomi smermi: zhora nadol a zdola nahor. Prístup zhora nadol je v zásade informačný tok od miestnych úradov k občanom. Môže prebiehať pasívne, napríklad otváranie prístupu k obecným archívom alebo zápisniciam a záznamom rozličných oddelení obce, alebo to môže byť aktívne informovanie v komunikácii s občanmi. Aktívne zverejňovanie informácií môže prebiehať prostredníctvom tlačených materiálov, napríklad tlačových vyhlásení, hlásení, informačných novín a brožúrok, alebo ústnou a vizuálnou metódou, napríklad televíznymi a rozhlasovými vystúpeniami, prejavmi a prezentáciami. Prístup zdola nahor sa zameriava na vytváranie kanálov pre občanov a občianske skupiny, aby poskytovali spätnú väzbu miestnym úradom, vyjadrili svoje obavy alebo požadovali konkrétne informácie. Formy, v ktorých sa uskutočňuje, sú rôzne, od prieskumov a zisťovania verejnej mienky k kartičkám s hláseniami, úradom ombudsmana, schránkam pre návrhy a iným metódam.

2.2.2 Konzultácia.

Pre tieto typy prístupu sú charakteristické štruktúry a udalosti, ktorých cieľom je systematicky konzultovať s dotknutými voličmi – spolu alebo oddelene – záležitosti, ktoré sa ich budú dotýkať. Po takýchto systematických konzultáciách riadiaci pracovníci (oprávnení rozhodovať, napríklad volení predstavitelia) robia rozhodnutia, ktoré sa snažia zblížiť rozdielne pozície. Výsledok konzultácie môže byť pre miestne úrady záväzný alebo nezáväzný. Vo všeobecnosti konzultácia, podobne ako zbieranie a šírenie informácií, zahŕňa zložku učenia, ale prvok rozhodovania nositeľmi autority tento prístup odlišuje od ostatných. Konzultačné procesy majú zvyčajne formu verejných schôdzí, zhromaždení, pojednávaní a podobne.

2.2.3 Formulácia stratégie a rozhodovanie.

Pri formulovaní stratégie a rozhodovacích procesoch leží právomoc nad konečným rozhodnutím a riešenie problému, ktorý je nablízku leží na účastníkoch sediacich pri jednom stole. Proces formulovania stratégie často zahŕňa štátne úrady miestnej úrovne (napr. miestne zastupiteľstvá) a rozhodovanie je vo všeobecnosti doménou administratívnych inštitúcií a jej výkonných orgánov (napr. starosta a primátor alebo riaditeľ mestského úradu). V mnohých prípadoch občania participujú v procesoch formulácie stratégie a pri rozhodovaní prostredníctvom spoločných výborov, komisií a operačných skupín.

2.2.4 Spoločné uskutočňovanie.

Často participácia občanov presahuje diskusie a debaty a mení sa na praktické uskutočnenie urobených rozhodnutí. Uskutočňuje sa to v rôznych formách, od dobrovoľníctva (prevažne obyčajných občanov) po deľbu zdrojov s občianskymi organizáciami a súkromnými firmami. Výsledkom tohto typu prístupu je väčší zmysel pre vlastníctvo procesu a jeho dôsledkov pre všetkých zúčastnených a, čo je rovnako dôležité, často poskytne miestnym úradom veľmi potrebné zdroje – ľudské i finančné – pre realizáciu komunitných projektov.

2.3 Príklady proaktívnych foriem občianskej participácie

Štyri hlavné typy občianskej angažovanosti pozostávajú z veľkého množstva odlišných a rôznorodých foriem participácie. Niektoré z nich sa dajú jasne identifikovať s konkrétnym typom participácie. Iné sa prelínajú s niekoľkými typmi alebo sa dajú zameniť od jedného typu k inému za chodu, napríklad verejné zhromaždenie sa môže začať ako informačný proces a v ďalšej fáze sa zmení na poradenstvo. Uvádzam tu niekoľko typov občianskej angažovanosti, ktoré uvedú túto typológiu participáciu do kontextu s praxou.

Zbieranie a zdieľanie informácií
-Prieskumy verejnej mienky a zisťovanie preferencií.
-Verejné zhromaždenia a komunitné fóra.

Konzultácia
-Participačné posudky a hodnotenia užívateľov.
-Proces komunitného predvídania a plánovania.
-Tvorba komunitného rozpočtu.
-Stále poradné občianske rady.

Kooperatívne rozhodovanie a formulácia stratégie
-Občianske poroty.
-Pracovné skupiny na riešenie problémov.

Spoločné uskutočňovanie
Mestá a obce sa často ocitnú v situácii nedostatočných zdrojov a nesmierneho množstva problémov v komunite, ktoré treba riešiť. Bežní občania, organizácie občianskej spoločnosti a súkromné spoločnosti sa môžu významne spolupodieľať pri nesení bremena pri mnohých výzvach tak, že prispejú svojimi prostriedkami, ľudskými i finančnými, na zlepšenie života vo svojich komunitách. Príklady takýchto spoločných akcií môžu siahať od dobrovoľníckej pomoci pri čistení mestského parku k monitorovaniu životného prostredia a nepeňažným príspevkom útulkom pre bezdomovcov.