Ombudsman - nezávislý štátny orgán kontroly výkonu štátnej moci ustanovený na základe ústavy alebo zákona s právomocou prešetrovať z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvo sťažností občanov nezákonnosť a neústavnosť, ako aj maladministráciu v činnosti vlády, ministerstiev a ostatných orgánov verejnej správy a ich štátnych funkcionárov a úradníkov
Autorita - je spôsobilosť jednotlivca či skupiny určovať správanie ľudí pomocou noriem
Samuel Huntigton rozoznáva civilizáciu západnú, konfuciánsku, islámsku, japonskú, hinduistickú, slovansko-pravoslávnu, latinskoamerickú a africkú
Špecifické znaky práva oproti neprávnym normám : štátne donútenie, štátom stanovená alebo uznaná forma práva. monizmus práva (v oblasti neprávnych noriem pôsobí normatívny pluralizmus)
Rovnosť bez ohľadu na akékoľvek rozdiely podľa: rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národnostného alebo iného pôvodu, majetku, rodu, alebo iného postavenia
Reverse discrimination - spočíva vo favorizácii menšín
Sociálna spravodlivosť - ako socialistická myšlienka vychádza z predstavy, že rozdiely medzi jedincami nie sú prejavom rozdielom v ich schopnostiach, ale sú "produktom spoločnosti"
Legálna spravodlivosť - je spravodlivosť na základe práva a podľa práva, je to spravodlivosť totožná s právom, jeho požiadavkami (požiadavky legálnej spravodlivosti vychádzajú z pozície de lege lata, t.j. toho, čo má byť podľa platného práva)
Etická spravodlivosť - jej požiadavky sú uložené v spoločenských predstavách o spravodlivosti, slobode, rovnosti, slušnosti, solidarite, charite (vychádzajú z pozície de lege ferenda)
Rozdeľujúca spravodlivosť - určuje ako rozdeľovať práva, ako aj povinnosti medzi rovnoprávne subjekty práva tak, aby za rovnakých podmienok jedni nemali viac práv alebo viac povinností ako iní
Vyrovnávajúca spravodlivosť - ktorá upravuje vzájomné vzťahy subjektov predovšetkým v konkrétnych právnych vzťahoch, určuje obsah a spôsob, na základe ktorého sa subjekty právnych vzťahov vyrovnávajú za dobro (zlo) poskytnuté (spôsobené) v týchto právnych vzťahoch
Občianska sloboda - znamená, že štát nesmie zasahovať do vymedzenej sféry života jednotlivca, osobitne do jeho bezpečnosti a majetku; môže postupovať len v medziach zákona, a občanom je dovolené robiť všetko okrem toho, čom im zákony zakazujú
Princíp škody v diele J. S. Milla "o slobode" - jediným účelom, kvôli ktorému sa môže moc spravodlivo použiť proti ktorémukoľvek členovi spoločnosti aj proti jeho vlastnej vôli, je zabrániť ubližovaniu iným; vtedy vlastné dobro jednotlivca, telesné alebo morálne, nie je dostatočným ospravedlnením
Hodnoty konzervatizmu: rezervovaný postoj k zmenám, akceptovanie zmien len ak sú nevyhnutné, dôraz na stabilitu a tradíciu, rešpektovanie autority, povinností, spoločenskej hierarchie a lojality, rešpektovanie a ochrana majetku, úlohou práva je ochrana poriadku a morálnych princípov, sloboda ako chápanie povinnosti, spoločenstvo, osobitne rodina, obec, cirkev má prednosť pred jednotlivcom, pri vymedzení slobody sa odmieta spravovať princípom škody
Sociálne partnerstvo - predchádzať sociálnym konfliktom a vytvárať sociálny zmier, včleňovať do politiky prostredníctvom dialógu sociálny rozmer a napĺňať myšlienku sociálnej spravodlivosti, rozširovať politickú demokraciu, prispievať k hospodárskej stabilite a prosperite
Generálna dohoda - politika hospodárska a sociálna, pracovných príjmov, ochrana záujmov zamestnávateľov a odborov
Inštitucionálny mechanizmus kontroly občianskej slobody - parlamentná kontrola (interpelácie a otázky, kontrolná činnosť výborov), kontrolná činnosť najvyššieho kontrolného úradu a celej sústavy orgánov kontroly, dozoru a dohľadu, uplatnenie petičného práva, ev. sťažností (oznámení a podnetov), súdna kontrola ústavnosti, súdna kontrola zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní, rozhodnutia vydané v správnom konaní, poskytovanie právnej pomoci
Štát - je verejnoprávna korporácia, ktorej inštitúcie (štátne orgány a štátne organizácie), ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje vnútroštátne i medzinárodné právo, štát je právna inštitúcia
Špecifické znaky štátu

Územie (teritórium štátu)
a.)spôsoby nadobúdania a straty štátneho územia - akcesia (akrescencia), prvotná okupácia, anexia, vydržanie, územná adjudikácia, územná cesia
b.)vznik a zánik štátu - pričlenenie (integrácia), rozčlenenie (dismembrácia), odčlenenie
Obyvateľstvo a štátne občianstvo
a.)podmienky nadobudnutia a straty občianstva - narodením , naturalizáciou
Štátna moc (je najvýznamnejším druhom verejnej moci)
a.)významy výrazu vláda - forma vlády, zloženie vlády, kvalifikácia spôsobu vlády, spôsob vzniku moci
b.)štátna moc je suverénna, legitímna (ústavnoprávne a občianskoprávne postuláty), legálna, efektívna
c.)štátne symboly - štátny znak (na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž patriarchov, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia - Tatra, Matra, Fatra), štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna
Sústava štátnych orgánov (štátny orgán je inštitúcia verejnej štátnej moci, ktorej úlohou je uskutočňovať funkcie štátu na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon)
a.)kariérny systém verejnej služby - služobný postup na základe vopred určených podmienok, požiadavka mlčanlivosti, nezlučiteľnosť štátnej služby s inou, vedľajšou pracovnou činnosťou a osobitne s podnikaním, zákaz zamestnávania príbuzných, zákaz členstva v politických stranách a účasti na politických akciách prípadne i štrajkoch, lojalita
b.)štátne orgány sa klasifikujú podľa rozmanitých kritérií

Právomoci (spôsobilosť štátnych orgánov na základe ústavy a zákonov uskutočňovať príslušné funkcie štátu vydávaním právnych aktov)

ústavodarný a zákonodarný orgán
orgány verejnej moci, výkonnej moci, štátnej správy a verejnej správy
súdy a súdnictvo (v našich podmienkach rozhodujú o osobnom stave, o splnení povinnosti, ktorú založil zákon, právny vzťah alebo porušenie práva, o existencii či neexistencii práva a právneho vzťahu
triedenie záujmovej samosprávy - verejnoprávne stavovské organizácie, hospodárske a finančné verejnoprávne zväzy, verejnoprávne inštitúcie zabezpečujúce sociálne, nemocenské a iné poistenie, cirkevná samospráva

ii.)kompetencie (pôsobnosti) - okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje a v ktorých sa vykonáva a uskutočňuje príslušná právomoc, či už zákonodarná, výkonná alebo súdna právomoc

územná (priestorová, teritoriálna) -ústredné, miestne
časová (temporálna) - neobmedzene, obmedzene
osobná (personálna) - všeobecná, osobitná
vecná - všeobecná, osobitná
funkčná

iii.)zloženia - kolegiátne, monokratické
iv.)ustanovovania (dosadzovania) osôb do funkcií - voľbou, vymenovaním, na základe nástupníckeho práva
v.)vzájomných vzťahov

zodpovedné a nezodpovedné
nadriadené a podriadené
kontrolné a kontrolované
vyššej a nižšej inštancie

Zásady deľby moci - oddelenosť a trojdelenie mocí, nezlučiteľnosť mocí, nezávislosť mocí (kreačná), samostatnosť mocí (nie sú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti), nezodpovednosť mocí, rovnováha mocí (v prezidentskej forme vlády)
Parlamentná monarchia a parlamentná republika - ústavnopolitická zodpovednosť vlády parlamentu, právomoc parlamentu vysloviť vláde alebo jej jednotlivým členom nedôveru a právo členov vlády uchádzať sa o vyslovenie dôvery, kreačná závislosť vlády od parlamentu, zlučiteľnosť zákonodarných a exekutívnych funkcií, keďže vláda je výborom parlamentu, realizácia pravidla parlamentnej väčšiny kabinetom, ústavnopolitická nezodpovednosť hlavy štátu za akty kabinetu a ministrov a zodpovednosť vlády za akty hlavy štátu
Princípy (znaky) demokracie - princíp obmedzenej väčšiny, princíp všeobecnej a rovnej participácie, politický pluralizmus, ekonomický pluralizmus, princíp slobodných volieb, princíp kontroly reprezentácie moci
Právo účasti občanov na správe verejných vecí sa uskutočňuje - volebným právom, slobodným prístupom k voleným a iným verejným funkciám, petičným právom, referentom, právom na odpor, inými formami
Demokratické volebné právo

.voľby sa organizujú, volí sa a výsledky volieb sa zisťujú, zverejňujú a overujú na základe všeobecne záväzných pravidiel, o ktorých rozhodli voliči priamo alebo prostredníctvom reprezentantov moci, vrátane pravidiel financovania politických strán a predvolebnej kampane
kontrola dodržiavania pravidiel pred konaním volieb, počas volieb, po voľbách a medzi voľbami
slobodné rozhodnutie o kandidatúre podľa týchto pravidiel
slobodná súťaž kandidátov a ich programov
slobodný prístup voličov k alternatívnym informáciám, k alternatívnym programom
pravidelné opakovanie volieb, periodicita
všeobecnosť volebného práva
rovnosť hlasov voličov
tajnosť volieb
kontrola výkonu funkcie zo strany voličov
rešpektovanie výsledkov volieb všetkými občanmi, štátnymi orgánmi, politickými kandidátmi a pod.
možnosť overenia a zrušenia výsledku volieb a opakovania volieb v prípade, ak sa výsledky volieb dosiahli porušením všeobecne záväzných pravidiel

Štádia legislatívneho procesu - podanie návrhu na vydanie normatívneho právneho aktu (legislatívna iniciatíva), prerokovanie návrhu, hlasovanie (rozhodovanie) o návrhu, podpísanie (signácia) schváleného návrhu, vyhlásenie (publikácia) normatívneho právneho aktu
Materiálne podmienky platnosti - efektívnosť práva a právnej normy, efektívnosť a akceptácia práva, vnútorná nerozpornosť právneho systému, vonkajšia nerozpornosť právneho systému (dynamika), stabilita a rovnováha právneho systému (statika), obsolétne právne normy
Špecifické znaky právnej normy - na základe regoničnej normy štátom stanovená forma, záväznosť, normatívnosť, všeobecnosť, štátne donútenie
Náležitosti právneho úkonu sú požiadavky na - subjekt, vôľu (sloboda, vážnosť, neomylnosť), prejav vôle (určitosť, zrozumiteľnosť, forma), objekt právneho úkonu
Právne domnienky - sú právne skutočnosti, ktorých vznik, zmena alebo zánik nastupuje so vznikom , zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti
Právne udalosti - sú právnymi skutočnosťami, ktoré vznikajú nezávisle od vôle ľudí, a s ktorými platné právo alebo záväzky urobené v medziach práva spájajú následky, prejavujúce sa vznikom, zmenou alebo zánikom právnych vzťahov

štátne inštitúcie  štátne orgány (sú reprezentantmi, držiteľmi, vykonávateľmi zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci) + štátne organizácie (štátne vedecké ústavy, štátne školstvo, múzea, galérie, armáda)
orgány verejnej správy  orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy
orgány výkonnej moci (širší význam) = orgány štátnej správy (širší význam) = hlava štátu, vláda (kabinet), ministerstvá a ostatné ústredné i miestne orgány štátnej správy, výkonné orgány sui generis
orgán výkonnej moci (užší zmysel)  hlava štátu, vláda (kabinet) vrátane jej predsedu a členov
orgán štátnej správy (užší zmysel)  ministerstvá a ostatné ústredné i miestne orgány štátnej správy

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Teória štátu a práva - prehľad pojmov