referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lýdia
Pondelok, 19. augusta 2019
Teória štátu a práva - prehľad pojmov
Dátum pridania: 08.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 006
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 
  • Ombudsman - nezávislý štátny orgán kontroly výkonu štátnej moci ustanovený na základe ústavy alebo zákona s právomocou prešetrovať z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvo sťažností občanov nezákonnosť a neústavnosť, ako aj maladministráciu v činnosti vlády, ministerstiev a ostatných orgánov verejnej správy a ich štátnych funkcionárov a úradníkov
  • Autorita - je spôsobilosť jednotlivca či skupiny určovať správanie ľudí pomocou noriem
  • Samuel Huntigton rozoznáva civilizáciu západnú, konfuciánsku, islámsku, japonskú, hinduistickú, slovansko-pravoslávnu, latinskoamerickú a africkú
  • Špecifické znaky práva oproti neprávnym normám : štátne donútenie, štátom stanovená alebo uznaná forma práva. monizmus práva (v oblasti neprávnych noriem pôsobí normatívny pluralizmus)
  • Rovnosť bez ohľadu na akékoľvek rozdiely podľa: rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národnostného alebo iného pôvodu, majetku, rodu, alebo iného postavenia
  • Reverse discrimination - spočíva vo favorizácii menšín
  • Sociálna spravodlivosť - ako socialistická myšlienka vychádza z predstavy, že rozdiely medzi jedincami nie sú prejavom rozdielom v ich schopnostiach, ale sú "produktom spoločnosti"
  • Legálna spravodlivosť - je spravodlivosť na základe práva a podľa práva, je to spravodlivosť totožná s právom, jeho požiadavkami (požiadavky legálnej spravodlivosti vychádzajú z pozície de lege lata, t.j. toho, čo má byť podľa platného práva)
  • Etická spravodlivosť - jej požiadavky sú uložené v spoločenských predstavách o spravodlivosti, slobode, rovnosti, slušnosti, solidarite, charite (vychádzajú z pozície de lege ferenda)
  • Rozdeľujúca spravodlivosť - určuje ako rozdeľovať práva, ako aj povinnosti medzi rovnoprávne subjekty práva tak, aby za rovnakých podmienok jedni nemali viac práv alebo viac povinností ako iní
  • Vyrovnávajúca spravodlivosť - ktorá upravuje vzájomné vzťahy subjektov predovšetkým v konkrétnych právnych vzťahoch, určuje obsah a spôsob, na základe ktorého sa subjekty právnych vzťahov vyrovnávajú za dobro (zlo) poskytnuté (spôsobené) v týchto právnych vzťahoch
  • Občianska sloboda - znamená, že štát nesmie zasahovať do vymedzenej sféry života jednotlivca, osobitne do jeho bezpečnosti a majetku; môže postupovať len v medziach zákona, a občanom je dovolené robiť všetko okrem toho, čom im zákony zakazujú
  • Princíp škody v diele J. S. Milla "o slobode" - jediným účelom, kvôli ktorému sa môže moc spravodlivo použiť proti ktorémukoľvek členovi spoločnosti aj proti jeho vlastnej vôli, je zabrániť ubližovaniu iným; vtedy vlastné dobro jednotlivca, telesné alebo morálne, nie je dostatočným ospravedlnením
  • Hodnoty konzervatizmu: rezervovaný postoj k zmenám, akceptovanie zmien len ak sú nevyhnutné, dôraz na stabilitu a tradíciu, rešpektovanie autority, povinností, spoločenskej hierarchie a lojality, rešpektovanie a ochrana majetku, úlohou práva je ochrana poriadku a morálnych princípov, sloboda ako chápanie povinnosti, spoločenstvo, osobitne rodina, obec, cirkev má prednosť pred jednotlivcom, pri vymedzení slobody sa odmieta spravovať princípom škody
  • Sociálne partnerstvo - predchádzať sociálnym konfliktom a vytvárať sociálny zmier, včleňovať do politiky prostredníctvom dialógu sociálny rozmer a napĺňať myšlienku sociálnej spravodlivosti, rozširovať politickú demokraciu, prispievať k hospodárskej stabilite a prosperite
  • Generálna dohoda - politika hospodárska a sociálna, pracovných príjmov, ochrana záujmov zamestnávateľov a odborov
  • Inštitucionálny mechanizmus kontroly občianskej slobody - parlamentná kontrola (interpelácie a otázky, kontrolná činnosť výborov), kontrolná činnosť najvyššieho kontrolného úradu a celej sústavy orgánov kontroly, dozoru a dohľadu, uplatnenie petičného práva, ev. sťažností (oznámení a podnetov), súdna kontrola ústavnosti, súdna kontrola zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní, rozhodnutia vydané v správnom konaní, poskytovanie právnej pomoci
  • Štát - je verejnoprávna korporácia, ktorej inštitúcie (štátne orgány a štátne organizácie), ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje vnútroštátne i medzinárodné právo, štát je právna inštitúcia
  • Špecifické znaky štátu
  1. Územie (teritórium štátu)
    a.)spôsoby nadobúdania a straty štátneho územia - akcesia (akrescencia), prvotná okupácia, anexia, vydržanie, územná adjudikácia, územná cesia
    b.)vznik a zánik štátu - pričlenenie (integrácia), rozčlenenie (dismembrácia), odčlenenie
  2. Obyvateľstvo a štátne občianstvo
    a.)podmienky nadobudnutia a straty občianstva - narodením , naturalizáciou
  3. Štátna moc (je najvýznamnejším druhom verejnej moci)
    a.)významy výrazu vláda - forma vlády, zloženie vlády, kvalifikácia spôsobu vlády, spôsob vzniku moci
    b.)štátna moc je suverénna, legitímna (ústavnoprávne a občianskoprávne postuláty), legálna, efektívna
    c.)štátne symboly - štátny znak (na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž patriarchov, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia - Tatra, Matra, Fatra), štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna
  4. Sústava štátnych orgánov (štátny orgán je inštitúcia verejnej štátnej moci, ktorej úlohou je uskutočňovať funkcie štátu na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon)
    a.)kariérny systém verejnej služby - služobný postup na základe vopred určených podmienok, požiadavka mlčanlivosti, nezlučiteľnosť štátnej služby s inou, vedľajšou pracovnou činnosťou a osobitne s podnikaním, zákaz zamestnávania príbuzných, zákaz členstva v politických stranách a účasti na politických akciách prípadne i štrajkoch, lojalita
    b.)štátne orgány sa klasifikujú podľa rozmanitých kritérií


Právomoci (spôsobilosť štátnych orgánov na základe ústavy a zákonov uskutočňovať príslušné funkcie štátu vydávaním právnych aktov)

  • ústavodarný a zákonodarný orgán
  • orgány verejnej moci, výkonnej moci, štátnej správy a verejnej správy
  • súdy a súdnictvo (v našich podmienkach rozhodujú o osobnom stave, o splnení povinnosti, ktorú založil zákon, právny vzťah alebo porušenie práva, o existencii či neexistencii práva a právneho vzťahu
    triedenie záujmovej samosprávy - verejnoprávne stavovské organizácie, hospodárske a finančné verejnoprávne zväzy, verejnoprávne inštitúcie zabezpečujúce sociálne, nemocenské a iné poistenie, cirkevná samospráva

ii.)kompetencie (pôsobnosti) - okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje a v ktorých sa vykonáva a uskutočňuje príslušná právomoc, či už zákonodarná, výkonná alebo súdna právomoc

  • územná (priestorová, teritoriálna) -ústredné, miestne
  • časová (temporálna) - neobmedzene, obmedzene
  • osobná (personálna) - všeobecná, osobitná
  • vecná - všeobecná, osobitná
  • funkčná


iii.)zloženia - kolegiátne, monokratické
iv.)ustanovovania (dosadzovania) osôb do funkcií - voľbou, vymenovaním, na základe nástupníckeho práva
v.)vzájomných vzťahov

  • zodpovedné a nezodpovedné
  • nadriadené a podriadené
  • kontrolné a kontrolované
  • vyššej a nižšej inštancie

 

  • Zásady deľby moci - oddelenosť a trojdelenie mocí, nezlučiteľnosť mocí, nezávislosť mocí (kreačná), samostatnosť mocí (nie sú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti), nezodpovednosť mocí, rovnováha mocí (v prezidentskej forme vlády)
  • Parlamentná monarchia a parlamentná republika - ústavnopolitická zodpovednosť vlády parlamentu, právomoc parlamentu vysloviť vláde alebo jej jednotlivým členom nedôveru a právo členov vlády uchádzať sa o vyslovenie dôvery, kreačná závislosť vlády od parlamentu, zlučiteľnosť zákonodarných a exekutívnych funkcií, keďže vláda je výborom parlamentu, realizácia pravidla parlamentnej väčšiny kabinetom, ústavnopolitická nezodpovednosť hlavy štátu za akty kabinetu a ministrov a zodpovednosť vlády za akty hlavy štátu
  • Princípy (znaky) demokracie - princíp obmedzenej väčšiny, princíp všeobecnej a rovnej participácie, politický pluralizmus, ekonomický pluralizmus, princíp slobodných volieb, princíp kontroly reprezentácie moci
  • Právo účasti občanov na správe verejných vecí sa uskutočňuje - volebným právom, slobodným prístupom k voleným a iným verejným funkciám, petičným právom, referentom, právom na odpor, inými formami
  • Demokratické volebné právo
  1. .voľby sa organizujú, volí sa a výsledky volieb sa zisťujú, zverejňujú a overujú na základe všeobecne záväzných pravidiel, o ktorých rozhodli voliči priamo alebo prostredníctvom reprezentantov moci, vrátane pravidiel financovania politických strán a predvolebnej kampane
  2. kontrola dodržiavania pravidiel pred konaním volieb, počas volieb, po voľbách a medzi voľbami
  3. slobodné rozhodnutie o kandidatúre podľa týchto pravidiel
  4. slobodná súťaž kandidátov a ich programov
  5. slobodný prístup voličov k alternatívnym informáciám, k alternatívnym programom
  6. pravidelné opakovanie volieb, periodicita
  7. všeobecnosť volebného práva
  8. rovnosť hlasov voličov
  9. tajnosť volieb
  10. kontrola výkonu funkcie zo strany voličov
  11. rešpektovanie výsledkov volieb všetkými občanmi, štátnymi orgánmi, politickými kandidátmi a pod.
  12. možnosť overenia a zrušenia výsledku volieb a opakovania volieb v prípade, ak sa výsledky volieb dosiahli porušením všeobecne záväzných pravidiel
  • Štádia legislatívneho procesu - podanie návrhu na vydanie normatívneho právneho aktu (legislatívna iniciatíva), prerokovanie návrhu, hlasovanie (rozhodovanie) o návrhu, podpísanie (signácia) schváleného návrhu, vyhlásenie (publikácia) normatívneho právneho aktu
  • Materiálne podmienky platnosti - efektívnosť práva a právnej normy, efektívnosť a akceptácia práva, vnútorná nerozpornosť právneho systému, vonkajšia nerozpornosť právneho systému (dynamika), stabilita a rovnováha právneho systému (statika), obsolétne právne normy
  • Špecifické znaky právnej normy - na základe regoničnej normy štátom stanovená forma, záväznosť, normatívnosť, všeobecnosť, štátne donútenie
  • Náležitosti právneho úkonu sú požiadavky na - subjekt, vôľu (sloboda, vážnosť, neomylnosť), prejav vôle (určitosť, zrozumiteľnosť, forma), objekt právneho úkonu
  • Právne domnienky - sú právne skutočnosti, ktorých vznik, zmena alebo zánik nastupuje so vznikom , zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti
  • Právne udalosti - sú právnymi skutočnosťami, ktoré vznikajú nezávisle od vôle ľudí, a s ktorými platné právo alebo záväzky urobené v medziach práva spájajú následky, prejavujúce sa vznikom, zmenou alebo zánikom právnych vzťahov
  1. štátne inštitúcie  štátne orgány (sú reprezentantmi, držiteľmi, vykonávateľmi zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci) + štátne organizácie (štátne vedecké ústavy, štátne školstvo, múzea, galérie, armáda)
  2. orgány verejnej správy  orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy
  3. orgány výkonnej moci (širší význam) = orgány štátnej správy (širší význam) = hlava štátu, vláda (kabinet), ministerstvá a ostatné ústredné i miestne orgány štátnej správy, výkonné orgány sui generis
  4. orgán výkonnej moci (užší zmysel)  hlava štátu, vláda (kabinet) vrátane jej predsedu a členov
  5. orgán štátnej správy (užší zmysel)  ministerstvá a ostatné ústredné i miestne orgány štátnej správy

 

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.