Obdobie ranofeudálneho štátu zahŕňa obdobie Veľkomoravskej ríše a uhorského arpádovského štátu. Je charakterizované vznikom a upevňovaním štátu, vytvárania základných právnych obyčajov a prvých počiatkov práva.

Štruktúru spoločnosti tvorí - slobodné roľníctvo, roľníctvo už závislé, otroci a bohatí veľmoži, tvoria ranú feudalitu .

Feudalita sa organizuje ako vládnuca trieda usilujúca sa o upevnenie feudálneho spoločenského poriadku. Dôležitým pomocníkom sa jej stáva kresťanstvo a jeho ideológia. Formou štátu je ranofeudálna monarchia – kniežatstvo despotického charakteru.
Mocenský systém je vytváraný kniežaťom , ktorý sa opiera o svoju družinu. Jednoduchá miestna správa bola založená na sústave hradov, ktorá bola súčasne základom aj pre cirkevnú správu.V hospodárskej oblasti prevládala naturálna výroba závislá na nízkej úrovni poľnohospodárskej výroby. Právo má prevažne obyčajový charakter a nie je zachytené písomne.

Výnimočné postavenie mimo rámca riadnej miestnej správy malo údelné kniežatstvo , označované ako regnum. Jeho strediskom bola pravdepodobne Nitra.

Územie centrálnych oblastí bolo rozdelené na hradské župy. Správnymi strediskami hradských žúp v centrálnych oblastiach boli hradiská, väčšie i menšie. Tieto hradiská boli základom daňovej organizácie a stali sa základom cirkevnej organizácie.
Na čele hradských žúp boli župani. Pomocnými i výkonnými orgánmi županov boli družiny. Aj kňazi hradských kostolov – archypresbyteri – vykonávali niektoré správne a súdne funkcie v hradských župách.

Najvyššími súdnymi orgánmi v župe však boli župani. Okrem toho velili hradskej posádke, vyberali od miestneho obyvateľstva dávky a poplatky pre kniežaciu komoru, z ktorých si menšiu časť ponechávali a vymáhali od obyvateľstva aj rôzne bezplatné práce pre verejné účely.

Župné hradiská boli nielen centrami miestnych orgánov štátnej moci, ale aj remesiel a obchodu.
Hradská župná správa je dokladom dôležitého znaku štátu, to rozdelenia obyvateľstva na podklade zásady teritoriality.