Centrálne orgány štátnej moci a správy v období absolutizmu v Rakúsko-Uhorsku

1) ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTU:

Panovník - do r.1687 voľba, ale len formálna, aj tej sa r.1687 vzdali; Pragmatická sankcia bola prijatá v Uhorsku r.1723; podľa zákonov r.1587 a 1723 panovník pred vstupom na trón podpisoval kapitulačný akt.

Viedenské ústredné vládne orgány: Tajná rada - po tom, ako panovník rozdával titul tajného radcu väčšiemu počtu ľudí prešli zahraničné veci na tajnú konferenciu; jej právomoc prešla v polovici 18. stor. na ministerskú konferenciu. Dvorská komora - centrálna správa erárnych majetkov, uhorských banských príjmov a tridsiatok, kontrola jednotlivých krajinských komôr, správa majetku a osobných príjmov panovníka. Dvorská vojenská rada - riadenie obrany krajiny, finančné prostriedky pre vojsko. Reorganizácia ústredných vládnych orgánov v 18.-19. storočí - bola zriadená dvorská a štátna kancelária, hospodárska rada; tajná rada bola nahradená štátnou radouô policajné ministerstvo; po smrti Františka bola moc koncentrovaná v 5-člennej štátnej konferencie.

2) UHORSKÉ VLÁDNE ORGÁNY

Uhorská rada - podržala si stavovské zvláštnosti, nepretvorila sa na pravidelný úrad a pri snemových konaniach splývala s hornou snemovňou. Uhorská komora a Spišská komora - jej sídlo bolo Bratislava; bola ústredným úradom všetkých v krajine sa nachádzajúcich hospodárskych a finančných kráľovských úradníkov; spravovala financie, čiastočne aj dane, ktoré snem povolil, korunné a komorné statky, soľný a banský regál, colné veci, poštu a dôchodky z kráľovských miest; do r.1567 bola Spišská komora pre hornouhorské časti podriadená Uhorskej komore; potom bola samostatným úradom so sídlom na Spiši. Uhorská kancelária - bránila záujmy panovníka, vykonávala kráľovské rozkazy, chránila kráľovské práva a zabezpečovala poriadok v krajine, mala bezprostredný vplyv na uhorskú správu; styk medzi stránkami a kanceláriou sprostredkovali dvorskí regenti.

Miestodržiteľská rada - miestodržiteľstvo a jeho rady - Ferdinand zriadil úrad kráľovského miestodržiteľa, úrad palatínovho miestodržiteľa a úrad zemského kapitána; po r.1723 mala názov kráľovská miestodržiteľská rada; za Jozefa II. sa zriadili stále odbory: hospodársky, urbárny, župný, mestský, policajný, administratívny, sirotský, pre veci cirkevné, školské, cenzúry, obchodný, daňový... . Krajinskí hodnostári - úrad palatína, krajinský sudca, tavernikus, personalis;

Stavovský snem - veľkázi, baróni, šľachtici a slobodné kráľovské mestá (mali spolu jeden hlas); Hornej tabuli predsedal palatín, Dolnej personalis; podľa rokovacieho poriadku mohol navrhovať zákony len panovník, ktorý mal aj posledné slovo pri schvaľovaní; záverečný dokument sa nazýval dekrét; koncom 18. stor. vzniklo v rámci snemu dielčie zasadnutie “v okolici”.