V dramatickej situácii 14. marca 1939 Snem Slovenskej krajiny zvolaný na základe žiadosti dr. Tisu po rokovaní s A. Hitlerom v Berlíne , po vypočutí Tisovho referátu odhlasoval deklaratórnou formou „ vyhlásenie slobodného slovenského štátu “ a prijal Zákon č. 1/1939 Sl. z. o samostatnom Slovenskom štáte. Snem slovenského štátu vymenoval prvú vládu samostatného štátu na čele s dr. Tisom.

Zákon č. 1/1939 sa stal základnou právnou normou a východiskom budovania nového štátu a jeho právneho poriadku. Stručný zákon v piatich paragrafoch riešil základné problémy formovania atribútov novej štátnosti na území Slovenska a právne zakotvenie vzniku nového štátu.

V § 1 vyhlasoval dovtedajšiu slovenskú krajinu na samostatný a nezávislý Slovenský štát. Zároveň konštituoval aj jeho zákonodarný orgán. Transformoval Snem Slovenskej krajiny na Snem Slovenského štátu.
Výkon vládnej a výkonnej moci v prechodnom období ( do vydania ústavy ) zákon zveril vláde § 2 , ktorú vymenovalo predsedníctvo Snemu. Predsedom prvej desaťčlennej vlády sa stal dr. Tiso, podpredsedom V.Tuka , ministrom vnútra K.Sidor, ministrom zahraničných vecí F. Ďurčanský atď. Jednotlivé ministerstvá ako aj Úrad predsedu vlády sa konštituovali na základe vládneho nariadenia č. 4/1939.

Dva nasledujúce paragrafy zákona tvorili základ pre právny poriadok Slovenského štátu a pre jeho rozvoj v prechodnom období.
Ustanovenie § 3 je recepčnou normou , ktorá ustanovila , že v platnosti ostávajú všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia so zmenami , ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti štátu.
Vláda v § 4 dostala splnomocnenie na to , aby cestou svojich nariadení vykonávala všetko , čo je v prechodnom období nevyhnutné na udržanie poriadku a na zabezpečenie štátnych záujmov. Vláde sa v § 5 dávala úloha uviesť zákon o samostatnom Slovenskom štáte do života.

Vymedzením prechodného obdobia – do prijatia ústavy Slovenského štátu – zákon zároveň nepriamo poveril Snem , aby prijal slovenskú ústavu. Slovenská republika ( v praxi sa zaužíval neoficiálny názov Slovenský štát ) bola nositeľkou všetkých formálnych atribútov vnútroštátnej i medzinárodnoprávnej suverenity. V tomto zmysle bola prvou samostatnou formou štátnosti novodobého slovenského národa.