Základné ustanovenie o územnej samospráve je obsahom ôsmej hlavy ústavy, ktorá v jedinom paragrafe § 64 uvádza, že občania sa na správe štátu zúčastňujú prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy , a že pri jej výkone je potrebné brať náležitý ohľad na záujmy národnostných menšín.

V skutočnosti žiadna územná samospráva neexistovala.
Snem vydal zákon č. 190/1939 Sl z. o verejnej správe vnútornej . Miestna správa bola budovaná v podriadenosti ministerstvu vnútra na úrovni žúp a okresov.

Územie Slovenska sa delilo na šesť žúp : Bratislavskú, Nitriansku, Trenčiansku, Tatranskú ( so sídlom v Ružomberku ), Šarišsko –zemplínku ( so sídlom v Prešove ) a Pohronskú ( so sídlom v Banskej Bystrici ). V ich rámci sa konštituovali župné úrady a župné výbory. Na čele oboch orgánov a na čele celých žúp stáli župani menovaní vládou a podriadení ministrovi vnútra. Župným orgánom patril výkon verejnej správy, pokiaľ ním neboli poverené iné orgány. Povedľa toho im - ako samosprávnym orgánom bola zverená starostlivosť o dopravné, hospodárske, kultúrne, sociálne a zdravotné otázky.

Nositeľom samosprávnych funkcií v župe bol župný výbor. Tvorilo ho 12 riadnych členov a 12 náhradníkov, menovaných ministrom vnútra na obdobie 6 rokov.
Bolo zriadené 61 okresov s 2659 obcami. Predstaviteľmi verejnej správy v okresoch boli okresné úrady na čele s okresným náčelníkom vymenovaným ministrom vnútra. Boli podriadení županovi a ministrovi vnútra. V Bratislave plnil funkcie okresného úradu mestský notársky úrad.