Významnú úlohu v národnooslobodzovacom zápase zohrala početne najsilnejšia skupina amerických Slovákov a Čechov. Najdôležitejšou bola Slovenská liga so sídlom v Pittsburgu, založená v r. 1907. Už v r. 1914 sa snažila vytvoriť slovenský národný program v Memorande o krivdách a požiadavkách slovenských, ktorý vychádzal z požiadaviek slovenského národa z r. 1861. Memorandum obsahovalo myšlienky úplnej samosprávy a voľnosti sebaurčenia na politickom, hospodárskom a kultúrnom, ale absentovala formulácia štátoprávneho riešenia postavenia Slovenska.

Americkí Slováci hneď od začiatku vojny hľadali cesty spolupráce s americkými Čechmi. Prvým dôležitým spoločným prejavom predstaviteľov Slovenskej ligy a Českého národného združenia bolo podpísanie Clevelandskej dohody na spoločných rokovaniach 22. a 23. októbra 1915.

Dohoda vytýčila program samostatnosti českých krajín a Slovensko. Spojenie českého a slovenského národa sa malo uskutočniť formou federatívneho zväzku dvoch štátov s úplnou autonómiou Slovenska. Autonómia znamenala zriadenie vlastného snemu, vlastnú štátnu správu, úplnú kultúrnu slobodu, vlastnú finančnú a politickú správu so štátnym jazykom slovenským.
V máji 1918 došlo v USA k významným poradám T.G. Masaryka s predstaviteľmi amerických Slovákov o spoločných veciach Čechov a Slovákov o ich budúcom spoločnom štáte. V Pittsburgu 30. mája 1918 bol zostavený a podpísaný dokument – Pittsburská dohoda upresňujúci spojenie Čechov a Slovákov v budúcom samostatnom spoločnom štáte, ktorú okrem predstaviteľov slovenských a českých krajanských organizácií v USA podpísal aj T.G. Masaryk.

Pittsburská dohoda sa vyhýbala používaniu termínov slovenský národ a český národ a hovorilo sa v nej len o Čechoch a Slovákoch. V Pittsburgskej dohode sa už nehovorí o federatívnom zväzku budúcom česko-slovenskom štáte, ale skôr na politické postavenie Slovenska v podobe autonómie. V texte dohody sa však formulácia o autonómii Slovenska výslovne neuvádza.