Vo februári 1915 sa české a slovenské krajanské spolky zjednotili a vytvorili Zväz česko-slovenských spolkov na Rusi. Odmietavé stanovisko k predstavám o jednotnom československom národe zaujímal Rusko – slovenský spolok Ľ. Štúra v Moskve, ktorý stál za programom samostatného pripojenia Slovenska k cárskemu Rusku.

V máji 1916 prišiel do Ruska z poverenia Československej národnej rady v Paríži poslanec Jozef Dürich, ktorý tu mal založiť Odbočku parížskej Národnej rady a vytvoriť integrujúci orgán národnooslobodzovacej akcie. Začiatkom augusta prišiel do Ruska aj M.R.Štefánik a s ním delegát Slovenskej ligy v USA Gustáv Košík. 16. augusta 1916 podpísali v Kyjeve významný dokument „Zápis o zásadách československej akcie“. J.Dürich, opustiac zásady Kyjevského zápasu sa dostával stále viac do vleku cárskeho Ministerstva zahraničných vecí a snažil sa vytvoriť samostatný od ČSNR v Paríži nezávislý orgán vedenia odboja v Rusku. V decembri 1916 s vládnym povolením zriadil poslanec Dürich Národnú radu Československú na Rusi. Odmietavé stanovisko k tomuto kroku zaujali viaceré spolky a na návrh M.R. Štefánika ČSNR v Paríži vylúčila J. Düricha zo svojho stredu.

Československé hnutie v Rusku prešlo v období od vypuknutia vojny do vypuknutia Októbrovej revolúcie 1917 zložitú cestu vývoja. Vývoj v hnutí zaznamenali aj názory a formulácie štátoprávnych otázok. Hnutie dospelo v štátoprávnych otázkach k názoru, že optimálny variant riešenia osudu Čechov a Slovákov je vytvorenie samostatného, nezávislého československého štátu ako demokratickej republiky.