Obnova povojnového Československa

Legitimita postavenia SNR a jej pôsobenia na oslobodenom území sa opierali aj o stanovisko československej vlády v Londýne a prezidenta E. Beneša, podľa ktorého bola SNR uznaná za nositeľku zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na území Slovenska.
Dočasné inštitúcie obnovujúcej sa SNR začali pôsobiť na území východného Slovenska 21. januára 1945 v Trebišove pod názvom delegácia SNR pre oslobodené územie. Jej predsedníctvo tvorili: V. Šrobár, J. Ursíny, L. Novomestký a J. Púll, ktoré si vytvorilo tzv. úrady delegácie na čele s referentmi, nazývané tiež odbormi delegácie.Po oslobodení Košíc preniesla SNR svoje sídlo do tohto mesta, kde začala vyvíjať svoju činnosť od 1. februára 1945.

Dňa 4. februára vydala delegácia SNR pre oslobodené územie programový dokument – Manifest Slovenskej národnej rady, v ktorom:

1)sa vyhlásila za najvyšší orgán politickej moci na Slovensku
2)vyslovila odhodlanie viesť boj slovenského národa po boku Sovietskej armády až do úplnej porážky fašizmu a bojovať za obnovenie ČSR
3)deklarovala, že pomer Čechov a Slovákov v oslobodenej republike sa má riešiť tak, že každý národ má spravovať svoje veci vo vlastnej krajine a spoločné veci má riešiť ústredná vláda a parlament
4)v sociálnej oblasti žiadal likvidovať obrovské sociálne rozdiely existujúce v predmníchovskej ČSR
5)rozdeliť veľkostatkársku pôdu
6)znárodniť kľúčový priemysel, obchod, peňažníctvo
7)nepripustiť na Slovensku zasahovanie cirkví do smerovania a vedenia štátu za súčasného rešpektovania náboženskej slobody
8)v zahraničnopolitickej oblasti požadoval orientáciu povojnového Československa na Sovietsky zväz

Dňa 2. marca 1945 prijala SNR významný dokument – uznesenie o úprave štátoprávnych vzťahov Slovákov a Čechov o zostavení prvej povojnovej vlády Československa a jej vládneho programu. Vyhlasovalo v podstate princíp federálneho usporiadania a primeraného zastúpenia Slovákov v ústredných inštitúciách.
Uznesenie predložila delegácia SNR v Moskve prezidentovi E. Benešovi a zástupcom politických strán ako základ pre rokovanie o vládnom programe.

Prvým zákonodarným aktom v košickom období pôsobenia SNR bolo nariadenie č. 1/1945 Zb. n. SNR o zriadení ústredných úradov z 21. februára 1945.

Úrady delegácie SNR boli opäť premenované na povereníctva. V nar. Predsedníctva SNR č. 1/1945 Zb. n. SNR sa pre kolégium povereníkov prvýkrát zakotvilo pomenovanie Zbor povereníkov SNR a vykonával sa prvý krok k utvoreniu samostatného vládneho orgánu na Slovensku – k oddeleniu vládnej a výkonnej moci od zákonodarnej moci SRN.
Nar. SNR č. 2/1945 Zb. n. SNR bol zriadený Úrad Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Ďalšia reorganizácia najvyšších orgánov štátnej moci a správy na Slovensku bola vykonaná nariadením Predsedníctva SNR č. 28/1945 Zb. n. SNR o zriadení ústredných úradov, ktorým sa zosúlaďovala štruktúra povereníctiev SNR so zostavou prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov.

Nariadenie Predsedníctva SNR č. 3/1945 Zb. n. SNR o organizácií súdov a úradov verejnej obžaloby na vrátenom území Slovenska znovu zriaďovalo na území Slovenska sídla a pôsobnosť okresných, krajských súdov, štátnych zastupiteľstiev, ako aj Hlavného súdu a Hlavného štátneho zastupiteľstva so sídlom v Košiciach.

Do tejto skupiny patrili aj:
a)nariadenie Predsedníctva SNR 22/1945 Zb. n. SNR o úprave právneho poriadku a revízii právnych aktov na území Slovenska
b)nariadenie Predsedníctva SNR 23/1945 Zb. n. SNR o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi
c)nariadenie Predsedníctva SNR 19/1945 Zb. n. SNR o úprave vojenského trestného súdneho pokračovania na území Slovenska.

Dôležitou právnou normou na hospodárskom úseku bolo nariadenie Predsedníctva SNR 4/1945 Zb. n. SNR o konfiškácií a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
Nariadenie Predsedníctva SNR 6/1945 Zb. n. SNR z 23. februára 1945 rozpustilo doterajšie žandárske a policajné formácie na Slovensku a nariadením č. 7/1945 Zb. n. SNR vytvorilo pre bezpečnostnú službu organizačný zbor Národná bezpečnosť (NB).

Ďalšie právne normy:
-nariadenie Predsedníctva SNR 12/1945 Zb. n. SNR o poskytovaní liečebnej starostlivosti zamestnancom
-nariadenie Predsedníctva SNR 14/1945 Zb. n. SNR o obehu československých platidiel
-nariadenie Predsedníctva SNR 20/1945 Zb. n. SNR o revízii živnostenských oprávnení
-nariadenie Predsedníctva SNR 26/1945 Zb. n. SNR o národných výboroch – prinieslo zásadnú zmenu v oblasti správy – na národné výbory sa prenáša právomoc, ktorú doposiaľ podľa platných právnych noriem malo obecné zastupiteľstvo, obecná rada, starosta obce, obecný alebo notársky úrad a obecný alebo obvodný notár. Toto nariadenie bolo doplnené 10. apríla 1945 organizačnými smernica pre tvorenie národných výborov.

Oslobodením celého územia Slovenska sa vytvorili podmienky pre obnovenie činnosti pléna SNR. Preto postavenie Predsedníctva SNR sa ukončilo 11.apríla 1945 vydaním nariadenia SNR 29/1945 Zb. n. SNR o pominutí platnosti nariadenia Slovenskej národnej rady č. 40/1944 Zb. n. SNR.

Program vlády národného frontu Čechov a Slovákov

Programový dokument prvej vlády národného frontu Čechov a Slovákov je Košický vládny program formulujúci úlohy vtedy prebiehajúcej národnej a demokratickej revolúcie v Československu. Bol výsledkom dlhých rokovaní a odrážal zásadné zmeny v politickom vývoji i vo vedomí väčšiny obyvateľstva Československa. Bol prijatý na rokovaniach predstaviteľov politických strán na moskovských rokovaniach od 22. – 29. marca 1945. Svojim obsahom nadväzoval na politické rokovania v Moskve v r. 1943 – 1944, ale odrážal aj skúsenosti z vývoja politických vzťahov i skúseností tzv. košického obdobia činnosti SNR i ostatných orgánov novej štátnej moci.
Slávnostné vyhlásenie vládneho programu sa uskutočnilo na zasadnutí vlády a SNR 5.apríla 1945 v Košiciach.

Obsah Košického vládneho programu tvorilo 16 kapitol, ktoré sa dotýkali všetkých základných problémov spoločenského, politického, hospodárskeho, kultúrneho života a medzinárodného postavenia Československa a jeho ďalšieho povojnového vývoja.

Košický vládny program obsahoval tieto najdôležitejšie ustanovenia:
1) nová vláda je vládnou širokého národného frontu Čechov a Slovákov
2) vláda bude všetkými prostriedkami podporovať postupujúcu sovietsku armádu a bude všemožne stupňovať vojnové úsilie Československa až do úplného oslobodenia celého územia republiky.
3) nová čsl. armáda bude budovaná na nových demokratických a antifašistických základoch
4) vedúcou líniou čsl. zahraničnej politiky bude spojenectvo a spolupráca so slovanskými štátmi a veľmocami – USA, Veľkou Britániou a Francúzskom
5) verejný život bude budovať na širokom demokratickom základe
6) Československo bude obnovené ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov, predstaviteľom štátnej moci na Slovensku bude SNR opierajúca sa o národné výbory.
7) vláda čo najskôr vyrieši otázku Podkarpatskej Rusi.
8) príslušníci nemeckej a maďarskej národnosti, okrem antifašistov, budú pozbavení čsl. štátneho občianstva
9) potrestaní budú všetci nemeckí a maďarskí vojnoví previnilci, zradcovia a kolaboranti
10) zaistené a pod národnú správu budú postavené všetky majetky občanov nepriateľských štátov a zradcov
11) vláda schvaľuje konfiškáciu pôdy nepriateľov a zradcov a jej rozdelenie drobným roľníkom
12) jednou z hlavných úloh vlády bude zabezpečiť rýchlu obnovu národného hospodárstva
13) vláda apelovala na roľníkov, aby pomohli zabezpečiť výživu ľudu
14) vláda položí základy veľkorysej sociálnej politiky a sociálnej starostlivosti
15) celá kultúrna a školská politika bude budovaná na dôsledne demokratických, politických a pokrokových princípoch.
16) vláda dávala sľub, že nepripustí, aby prevládol koristnícky systém príživníkov.

Obsah a formovanie Košického vládneho programu vychádzali z hodnotenia vtedajšej vnútropolitickej, ako aj medzinárodnej situácie. Košický vládny program bol právny dokument, pretože z neho vychádzala zákonodarná činnosť v ďalšom období činnosti Československého štátu na všetkých úsekoch jeho činnosti v povojnovom období.