Ústavný dekrét prezidenta republiky č. 2/1940 Úr. věst. o dočasnom výkone moci zákonodarnej z 15. októbra 1940 riešil mimoriadnu ústavnú situáciu, do ktorej sa ČSR dostala nie vlastnou vinou.

Tento dekrét riešil v podstate 2 základné okruhy problémov:
- otázka výkonu právomoci prezidenta republiky a
- spôsob výkonu zákonodarnej moci.

Normotvorná činnosť bola v rámci dočasného štátneho zriadenia vykonávaná tzv. ústavnými dekrétmi, dekrétmi prezidenta republiky a nariadeniami vlády. § 2 ústavného dekrétu stanovil, že zákonodarná činnosť bude po dobu dekrétu dočasného štátneho zriadenia vykonávaná v „nevyhnutných prípadoch“ ústavnými dekrétmi a dekrétmi prezidenta vydanými na návrh vlády a spolupodpísanými prezidentom a predsedom vlády, resp. ministrom zodpovedným za ich prevedenie.
Okrem týchto podmienok sa pre zákonodarnú činnosť prezidenta vyžadovala podľa ústavného dekrétu číslo 12/1942 Úr. věst. pred vydaním dekrétu poradná správa Štátnej rady. Ústavným dekrétom č. 11/1944 Úr. věst. sa stanovilo, že všetky prezidentské dekréty tvoria súčasť československého právneho poriadku a po vojne budú podliehať dodatočnému schváleniu riadne ustanovenému zákonodarnému zboru tzv. ratihabícii. Podľa ústavného dekrétu č. 3/1945 Úr. věst. sa zákonodarne právomoci prezidenta republiky predĺžili až do doby ustanovenia dočasného zákonodarného orgánu ČSR.

V období od 21. júla 1940 do 9. marca 1945 vydal prezident republiky celkom 45 ústavných a prezidentských dekrétov, z ktorých väčšina sa týkala ustanovenia exilového štátneho zriadenia, jeho štátnych rozpočtov a fungovania československých vojenských jednotiek, obnoveniu právneho poriadku štátneho zriadenia oslobodeného Československa. Jedným z najdôležitejších z tejto skupiny bol ústavný dekrét č. 18/1944 Úr. věst. zo 4. decembra 1944, ktorý stanovil, že na oslobodených územiach majú byť volené miestne, okresné a zemské národné výbory, ako dočasné orgány verejnej správy, ktoré budú podriadené vláde. Dekrét o Národných výboroch a Dočasnom ústavnom zhromaždení vymedzil pojem prechodného obdobia, ktoré začínalo dňom, kedy bola oslobodená niektorá časť republiky a jeho koniec malo určiť riadne zvolené Národné zhromaždenie.

Ďalšie dekréty:
- dekrét č. 12/1944 Úr. věst. stanovil dobu novej organizácii súdov,
- č. 14/1944 Úr. věst. o prechodnom obmedzení prevodov, zaťaženia a prenájmu nemovitostí
- č. 15/1944 Úr. věst. o odklade dražieb v exekučnom súdnom konaní
- č. 16/1944 Úr. věst. o správe meny a vydávaní platidiel na oslobodenom území
- č. 171944 Úr. věst. o dočasnom vedení hospodárstva a prechodnej úprave služby štátneho dlhu.
- dekrét č. 3/1944 upravil finančné a iné nároky osôb konajúcich službu v českoslov. armáde a ich rodinných príslušníkov a
- dekrét č. 5/1944 Úr. věst. – postavenie žien v českoslov. vojenských jednotkách.

Na základe dektrétu prezidenta republiky č. 4/1940 Úr. věst. sa tieto spolu s vládnymi nariadeniami publikovali v zbierke Úředný věstník Československý.

1. februára 1945 prezident Beneš vydal Dekrét po potrestaní nacistických zločincov a zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch.
22. februára 1945 prezident Beneš vydal ústavný dekrét o výkone zákonodarnej moci v prechodnom období až do vytvorenia Národného zhromaždenia.
21. júna 1945 prezident Beneš vydal Dekrét o konfiškácii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov.
2. augusta 1945 prezident Beneš vydal Dekrét o úprave št. občianstva Nemcov a Maďarov – pozri otázku č. 84.
24. októbra 1945 prezident Beneš vydal Dekréty o znárodnení bánk, ťažobných a hutníckych spoločností, súkromných poisťovní a potravinárskeho priemyslu.

V Košiciach prijala SNR ešte3 nariadenia 21. apríla 1945. Najvýznamnejšie bolo Nariadenie SNR č. 30/1945 Zb. n. SNR o zákonodarnej moci na Slovensku, ktoré stanovilo, že všetku zákonodarnú moc na Slovensku okrem vecí celoštátnej povahy vykonáva Slovenská národa rada v duchu úprimnej zhody s prezidentom a vládou republiky, u veci celoštátnej povahy bol výkonu zákonodarnej moci zverený prezidentovi republiky formou ústavných dekrétov a dekrétov prezidenta republiky po predchádzajúcej dohode zo SNR.

3. augusta 1944 vydal prezident republiky ústavný dekrét č. 10/ Úr. věst. o dočasnej správe oslobodeného územia Republiky československej. Podľa dekrétu až do doby, kým sa na území republiky nepresunie sídlo československej vlády, vykonáva správu oslobodeného územia Úrad pre správu oslobodeného územia na čele s vládnym delegátom, menovaným prezidentom republiky.

Základom československého povojnového právneho vývoja sa stal ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. věst. o obnovení právneho poriadku. Podľa dekrétu sa ústavné a iné československé právne predpisy vydané do 30. novembra 1938 prehlasovali za československý právny poriadok, zatiaľ čo predpisy vydané od tohto dátumu sa do skončenia tzv. doby neslobody neboli súčasťou československého právneho poriadku. Doba neslobody podľa rozhodnutia vlády sa skončila 4. mája 1945.
Ústavný dekrét prezidenta republiky o národných výboroch a dočasnom Národnom zhromaždení zo dňa 4. decembra 1944 č. 18/1944 Úr. věst. podľa ktorého mali vznikať miestne, okresné a zemské národné výbory podriadené vláde a z nich sa malo vytvoriť Dočasné Národné zhromaždenie ako najvyšší zákonodarný orgán ČSR.
Ústavný dekrét prezidenta republiky č. 3/1945 Zb. zo dňa 25. augusta 1945 o dočasnom Národnom zhromaždení.
Dňa 22. februára 1945 vydal prezident republiky ústavný dekrét č. 3/45 Úr. věst. o výkone moci zákonodarnej v prechodnom období, ktorý zmocňoval prezidenta republiky pokračovať na oslobodenom území vo vydávaní dekrétov až do doby kým sa ustanoví dočasné Národné zhromaždenie.

Dňa 1. februára 1945 vydal prezident republiky ústavný dekrét č. 6/45 Úr. věst. o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch, ktorý bol s niekoľkými zmenami nahradený v oslobodenej republike dekrétom č. 16/1945 Zb. platným len pre české krajiny. Na Slovensku platilo nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.
Po ustanovení prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov v Košiciach vydával prezident republiky svoje dekréty v zmysle nariadenia SNR č. 30 z 21. apríla 1945 s celoštátnou pôsobnosťou len po dohode so Slovenskou národnou radou a politicky riešila túto situáciu dohoda medzi vládou a SNR, nazývaná tiež ako prvá pražská dohoda.