Ústava ČSSR (analýza)

Januárové zasadnutie ÚV KSČ roku 1960 rozhodlo o zvolaní celoštátnej konferencie KSČ, ktorá mala prerokovať dva dôležité dokumenty:

-návrh smerníc pre tretí päťročný plán rozvoja národného hospodárstva
-návrh novej ústavy Československej republiky.

Celoštátna konferencia KSČ sa konala 5.-7.júla 1960. Za ďalší rozkvet Československej socialistickej republiky predniesol prvý tajomník ÚV KSČ A. Novotný, O. Šimůnek predniesol referát Tretia päťročnica – národohospodársky plán rozvoja vyspelej socialistickej spoločnosti. Konferencia schválila postup straníckej delegácie na poradách komunistických a robotníckych strán v Bukurešti, prerokovala návrh a schválila konečné znenie novej ústavy, schválila smernice pre zostavenie tretieho päťročného plánu rozvoja hospodárstva na roky 1961 -1965 a prijal niektoré zmeny v stanovách KSČ.
Hlavným predpokladom správneho stanovenia konkrétnych strategických a taktických úloh je reálne zhodnotenie dosiahnutého stupňa socialistického vývoja spoločnosti. Celoštátna konferencia KSČ vychádzala zo záveru, že v Československu zvíťazil socializmus a vyriešili sa všetky základné úlohy prechodu od kapitalizmu k socializmu, že sa otvorila cesta k postupnému budovaniu komunizmu.

Návrh ústavy bol prerokovaný na vyše 47 tisíc verejných schôdzí, ktorých sa zúčastnili vyše 4 milióny občanov. Konferencia schválila definitívny návrh novej ústavy a 11. júla 1960 - novozvolené Národné zhromaždenie jednomyseľne uzákonilo novú ústavu, a tým vstúpil v platnosť aj nový názov štátu- Československá socialistická republika. Ústava zakotvila základné spoločenské princípy a hodnoty socializmu.

Ústava je:

-základným právnym dokumentom celého spoločenského zradenia
-základným politickým dokumentom štátu a spoločnosti
-zakotvuje základné črty a princípy politického systému soc. spoločnosti, jeho politickej organizácie, hospodársku sústavu, štruktúru a právomoc štátnych orgánov od najvyšších po miestne
-zakotvuje postavenie občana, jeho práva, slobody a povinnosti voči štátu a spoločnosti
-charakterizovala Československo ako soc. štát založený na pevnom zväzku robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, na čele ktorého je robotnícka trieda
-jednoznačne vyjadrila vedúcu úlohu KSČ v štáte a v spoločnosti
-zakotvila, že ekonomickým základom spoločnosti je socialistické národné hospodárstvo, založené na soc. vlastníctve výrobných prostriedkov, soc. výr. vzťahoch, zbavených vykorisťovania človeka človekom
-zároveň pripúšťala existenciu malého súkromné hospodárstva založeného na vlastnej práci
-zdôrazňovala princíp plánovitosti a zásadu demokratického centralizmu ako základný princíp riadenia národného hospodárstva
-vymedzila miesto a úlohy soc. štátu, Národného frontu Čechov a Slovákov
-zakotvila výchovu občanov v duchu marxisticko-leninského svetonázoru, právo na prácu a na vzdelanie, ochranu prírody, starostlivosť o zdravie pracujúcich, o ich sociálne zabezpečenie a ďalšie črty a princípy spoločenského zriadenia, ktorých hovoríme ako o trvalých a nemenných hodnotách socializmu
-v zahraničnej oblasti ústava orientovala našu krajinu na spoluprácu so Sovietskym zväzom a s ďalšími krajinami socialistickej sústavy na zásadách proletárskeho a socialistického internacionalizmu