Vznik otroctva

Rímska spoločnosť bola prísne triedna - delenie obyvateľov na slobodných a otrokov. Z hľadiska práva bol otrok vecou, predmetom práv a povinností, nie ich nositeľom. Nemohol nič vlastniť, vo svoj prospech uzavrieť zmluvu, oženiť sa podľa práva a mať nárok na rodinný život. Je však rozumovou bytosťou (instrumentum vocale) a môže právne nadobúdať pre pána zmluvami / dedením. Takisto mohol so súhlasom pána relatívne samostatne viesť hospodárstvo - peculium. V prípade príliš krutého zaobchádzania sa mohol otrok sťažovať u magistráta.

Otrokom sa človek narodil / sa ním stal. Otrokyňa rodila len otrokov, bez ohľadu na status sploditeľa. Neskôr P povolilo výnimku, že porodila slobodného, ak pred pôrodom bola aspoň krátko slobodná.
Podľa ius gentium sa slobodný človek stal otrokom ak upadol do zajatia vo vojne. Na zmiernenie tejto fikcie sa priznávalo P návratu a ďalej fictio legis Corneliae, podľa ktorej smrť zajatého v otroctve sa pokladala za smrť v momente upadnutia do zajatia, čo umožňovalo po ňom dediť.

Podľa ius civile sa otrokom stával napr. nesolventný dlžník, ktorého veriteľ predal za rieku Tiber, alebo ten, kto sa dal predať za otroka podvodom / zo ziskuchtivosti / ak slobodná žena napriek upozorneniu neprerušila spolužitie s otrolom / odsúdený na trest smrti / nevďačný prepustenec a pod.

Zánik otroctva

Otroctvo pr. zanikalo

1) prepustením na slobodu (manumissio) :

A) - podľa civilného P :

a) zápisom medzi rímskych občanov (censu)
b) vo forme súdneho procesu (vindicta)
c) testamentom a v poklasickej dobe
d) vyhlásením v chráme pred biskupom
Otrok, prepustený civilným spôsobom, ak bol v civil vlastníctve pána, stal sa slobodným a rímskym občanom. Ak bol v bonitárnom vlastníctve, získal slobodu, nie však občianstvo, iba tzv. latinitas.

B) - podľa prétorského P :

a) listom (per epistulam)
b) vyhlásením pred priateľmi
c) prizvaním k stolu
Otrok, kt. získal slobodu podľa prét.P zostával podľa civil. P naďalej otrokom, ale prétor mu zabezpečoval užívanie slobody odmietaním vlastníckej žaloby civilného vlastníka. Neskôr im lex Iunia priznávala obmedzenú spôsobilosť na P a P, nie však ius commercii a ius conubii.
Časom bolo zákonmi obmedzované prepúšťanie otrokov a pripúšťali sa len manumisie zo správnych dôvodov (iusta causa). Nežiadúce bolo prepustiť trestaných a cirkusových otrokov. Títo získali len najhorší stupeň slobody, rovný postaveniu podrobených cudzincov.

2) alebo zo zákona (ex lege) - priamo z ustanovenia civil. P ak :

- otrok odhalil vraha svojho pána
- otroka pán opustil
- pán otroka predal s doložkou, že po určitom čase ho má kupujúci prepustiť na slobodu.

Prepustenci. - po prepustení sa býv. otrok stal členom agnátskej rodiny patróna (svojho býv. pána), ktorý si ho mohol zmluvne zaviazať a naďalej využívať jeho služby. Patrónovi patrilo P na úctu, na menšie bezplatné práce, na zákonné dedenie, na poručníctvo, v prípade núdze na alimenty. Patrón bol povinný chrániť prepustenca na súde a v prípade núdze ho vyživovať.
Kolóni - od 3.st.nl. hospodársky závislí roľníci, pripútaní k obrábanej pôde - v zásade ingenui bez polit.P