referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Streda, 23. októbra 2019
Ústredné orgány Slovenskej republiky 1939-45
Dátum pridania: 07.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Neruda
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 202
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Ústredné orgány Slovenskej republiky vznikli v časoch zložitej medzinárodnej politickej situácie, vyvinuli sa prevažne z orgánov, ktoré pôsobili počas Slovenskej autonómie a priamo na nich nadviazali.
Podľa zákona č. 1 Slovenského zákonníka zo dňa 14.marca 1939 o samostatnom slovenskom štáte až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc bola v rukách vlády, ktorú menovalo predsedníctvo Snemu.

Snem Slovenskej Republiky

Snem Slovenskej Republiky bol ústredným orgánom pre celé územie slovenského štátu. Mal podľa ústavy pôvodne 80 poslancov volených priamym rovným a tajným hlasovaním. Počet týchto poslancov však postupne klesal v decembri r 1939 na 68 poslancov a v roku 1941 mal už len 40 poslancov. Snem Slovenskej Republiky zvolával prezident dva razy do roka: na jarné zasadanie v Marci a na jesenné v Októbri. Na žiadosť väčšiny poslancov mohol byť zvolaný aj mimoriadne. Snem sa mohol uznášať v prítomnosti aspoň tretiny všetkých poslancov a k platnosti uznesenia bol potrebný súhlas nadpolovičného počtu všetkých prítomných.
K uzneseniam o ústave, ústavných zákonoch, o zmene štátneho územia, o vypovedaní vojny a uzavretí mieru, o obžalobe prezidenta bola potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a súhlas 3/5 prítomných.

Do výlučnej právomoci snemu patrilo:
a)voliť prezidenta republiky
b)uznášať sa o ústave, ústavných zákonoch a ich zmene
c)ustáliť štátny rozpočet
d)uznášať sa o štátnych účtoch
e)vydávať zákony o brannej povinnosti
f)uznášať sa na zákonoch, ktorými sa ukladajú nové trvale finančné bremená občanom
g)vydávať zákony o organizácii súdov
h)udeľovať súhlas s obchodnými, medzinárodnými a mierovými zmluvami

Návrhy zákonov do snemu mohla podávať vláda, štátna rada, alebo členovia snemu.
Ak prezident do 15 dní nepodpísal odhlasovaný zákon, snem ho mohol v prítomnosti 2/3 všetkých poslancov a so súhlasom 3/5 väčšiny vyhlásiť. Zákony vyhlásené snemom podpisoval okrem prezidenta predseda snemu, predseda vlády a aspoň minister poverený jeho vykonaním.
Snem mal svoje orgány: Predseda a dvaja podpredsedovia tvorili predsedníctvo, ďalej 4 zapisovatelia a 4 dozorcovia poriadku. Do kompetencii predsedníctva patrilo: zvolávať a viesť snem, rozhodovať o demisii vlády, aj o niektorých záležitostiach vlády, rokovať o vylúčení, alebo napomenutí poslanca.
Snem slovenskej republiky bol volený na 5 ročné obdobie, čo sa však kvôli politickej a medzinárodnej situácii nepodarilo dodržať. Snem SR riadne zvolený v roku 1938 ešte ako Snem Slovenskej krajiny mal ostať v činnosti pokiaľ sa neustanoví nový a to najneskoršie do 31.12.1943 – v dôsledku politickej situácie k voľbám do nového snemu nedošlo a aj samotný snem sa čoraz menej zúčastňoval na riadení štátu. Zákony vydávane snemom boli čoraz viac nahradzované vládnymi nariadeniami s mocou zákona podľa §44 ústavy SR.

Prezident republiky

Prezidenta republiky volil Snem. Mohol ním byť štátny občan starší ako 40 rokov. Tá istá osoba mohla byť prezidentom len dve funkčné obdobia. Funkčné obdobie prezidenta bolo sedem rokov.

Prezidentovi republiky prináležalo :
a)Reprezentovať štát navonok, prijímať a poverovať diplomatov, uzatvárať medzinárodné zmluvy
b)Vyhlásiť brannú pohotovosť štátu a so súhlasom snemu vypovedať vojnu, alebo uzavrieť mier
c)Zvolávať a rozpúšťať snem
d)Vrátiť snemu odhlasované zákony s pripomienkami
e)Podpisovať zákony a nariadenia s mocou zákona
f)Adresovať snemu posolstvo,
g)Vymenúvať a prepúšťať ministrov
h)Menovať vysokoškolských profesorov, sudcov, štátnych úradníkov a dôstojníkov troch najvyšších stupníc
i)funkcia najvyššieho veliteľa armády
Ďalej: udeľovať milosť, udeľovať dary a peniaze z milosti, právo zúčastňovať sa na zasadnutí vlády, štátnej rady, žiadať ich zvolanie a predsedať im.
Prezident nebol zodpovedný za výkon svojej funkcie a trestne stíhať ho mohla štátna rada na základe obžaloby snemu len za vlastizradu.
Počas celej existencie Slovenskej Republiky bol jediným prezidentom Dr. Jozef Tiso, ktorému od roku 1942 prináležal titul Vodca. Od tohto obdobia mohol menovať predsedu vlády, predsedu snemu a podpredsedu snemu.

Vláda

Vláda sa skladala z Predsedu a z ministrov. Prezident menoval predsedu a určoval, ktoré ministerstvá spravujú jednotlivý ministri. Do kompetencii vlády patrila vládna a úradná moc s výnimkou kompetencii, ktoré prináležali štátnej rade a prezidentovi. Vláda podliehala politickej zodpovednosti snemu, ktorý jej mohol vysloviť nedôveru.
Vládnu agendu zabezpečoval Úrad predsedníctva vlády, ktorý zabezpečoval kontakty medzi vládou a kanceláriou prezidenta, jednotlivými ministerstvami, štátnou radou a snemom. Na čele Úradu predsedníctva vlády stál spočiatku predseda vlády a neskôr prednosta. Úrad sa delil na a) úrad predsedu vlády b) Pričlenené úrady c)sekretariáty d) kabinet predsedu vlády.

Na základe vládneho nariadenia č.4. z r. 1939 o zriadení úradov slovenského štátu vznikli (resp. boli pokračovaním Autonomistických úradov) tieto ministerstvá:
-Ministerstvo Zahraničných vecí
-Ministerstvo Vnútra
-Ministerstvo Financií
-Ministerstvo Školstva a národnej osvety
-Ministerstvo Pravosúdia
-Ministerstvo Hospodárstva
-Ministerstvo Dopravy a verejných prác
-Ministerstvo Národnej obrany
-Najvyšší účtovný a kontrolný úrad (neskôr dvor)
-Najvyšší úrad pre zásobovanie
+ bol menovaný 1 minister bez kresla. Túto funkciu zastával Dr. Vojtech Tuka
Na čele ministerstiev stály ministri. Každé ministerstvo malo svoje odbory, oddelenia a referáty. Pri každom ministerstve boli menovaný „Berateri“ čo boli poradcovia vyslaný treťou ríšou a prostredníctvom nich zasahovalo Nemecko do vnútorných záležitostí SR.

Štátna rada

Štátna rada bola ústredný štátno-politický orgán. Skladala sa z šiestich členov volených prezidentom, desiatich členov vyslaných HSĽS a po jednom členovi vyslali registrované strany národnostných skupín (Deutsche Partei a Szlovenszkói Magyar Párt) a stavy. Ďalšími členmi boli predseda vlády a predseda snemu.
Jej zasadania boli neverejné a funkčné obdobie trvalo 3 roky. Predsedníctvo štátnej rady bolo volené z jej stredu, malo za úlohu zvolávať a viesť rokovania štátnej rady. Predsedom bol V. Ravasz (1940-1943) a J. Drobný (1943-1945) Ďalšími funkcionármi boli dvaja podpredsedovia a jeden zapisovateľ.

Štátnej rade prináležalo :
a)zisťovať či nastala skutočnosť, ktorá prezidentovi republiky trvale znemožňuje plniť jeho funkciu
b)Trestne stíhať prezidenta republiky, predsedu a členov vlády
c)Zostavovať kandidátnu listinu pre voľby do snemu
d)Rozhodovať o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedníctva snemu
e)Podávať snemu návrhy zákonov
f)Podávať prezidentovi republiky a vláde dobrozdania vo veciach politických, kultúrnych a hospodárskych
Počas celého obdobia vlády bola Štátna rada iba formálnym orgánom bez skutočného politického vplyvu.
 
Zdroje: Ústava Slovenskej republiky, Štátne nakladateľstvo, Bratislava, 1939, BIANCHI Leonard, Dejiny štátu a práva 2, SAV, Bratislava, 1973 str. 490, ŠUTAJ Štefan, Dejiny verejnej správy na Slovensku, Košice, UPJŠ, 2003, ŠKVARNA Dušan, Lexikón slovenských dejín, Bratislava : SPN , 1999, 381s, MANNOVÁ Elena a kolektív, Krátke dejiny Slovenska, Hist. Ústav SAV, Bratislava, 2003, s 370, ĎURICA Milan, Dejiny Slovenska a Slovákov, LÚČ, Bratislava, 2003, s 840
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.