Kodifikácia a unifikácia mestského práva v Uhorsku

Mestské právo bolo partikulárne právo, existovalo popri zemskom šlachtickom práve, ktoré malo panujúce postavenie. 10-12st. mestská správa ešte nebola ustálená, až v období feud. rozdrobenosti nastal vývoj miest. Práva obsiahnuté v privilégiach ranofeudálneho štátu sa považovali za osobné práva tých kolonistov ktorí ich získali. Situácia sa zmenila reformami Belu IV., kt. priznal práva každému obyvateľovi a prisťahovalcovi miest – dochádza ku postupnému stmeľovaniu mestského obyv. do pospolitosti s jednotnám právom, ktoré už malo personálny charakter, ale bolo to právo teritorialne.

Privilegované postavenie medzi mestami Uh. mali slobodné kráľovské mestá – taverníkalne mestá, mestá personalisa. Základom pr. postavenia každého mesta bolo mestské privilégium, ktoré určilo podľa akého práva sa malo mesto spravovať.Vrchnostenské mestá na svojm území vykonávali vrchnostenské práva na základe vzorového mestského práva Stoličného Belehradu. Takéto mestá mali vlastnú súdnu pravomoc, právomoc vydávať štatúty. Najstaršie štatúty ako formy partikul. pr. sú Štiavnické a BA štatúty.Banským mestám patrilo banské právo, kt. sa tvorilo z českého banského jihlavsko-kutnohorského p. Začiatky sa objavujú v mestských privilégiach ( BB1255) B. Štiav. prevzala pr.jihl. – stalo sa materským mestom, od ktorého väčšina slovenských miest toto právo prevzala. Kremnica prevzala pr. kutnoh. Žilinská kniha – význam pamiatka – obsahuje preklad magdeburstkého práva do slovakizovanej slovenčiny. Prvé samostatné mestské pr. vznikli na domácej pôde v Krupine a Bratislave – preto majú mestské (právne) knihy týchto miest osobitný význam.

Obdobie stavovskej monarchie:

V roku 1405 Žigmund Luxemburgský vydal mestský zákon, kt. bol chartou mestských stavovských výsad. Slobodným kráľovským mestám zabezpečil: osobitné súdy,osobnú ochranu meštanov, slobodné dispozičné právo s meštiackym majetkom.
V tomto období vzniká nové uhorské partikulárne právo – tavernikálne pr. a to ako výsledok pr. tvorby miest. Pomocou neho sa prekonávala nejednotnosť v mestskom práve.

Prvá kodifikácia tavernik. pr. sa uverejnila za Mateja Korvína r. 1486. Zbierku zostavil tavernikus Jan Thuz de Lak.

Mestské právo ovplyvnilo aj Tripartitum ( zostavené Štefanom Werbóczym ), kedže čiastka článkov tavernikálnych miest je obsiahnutá v tejto zbierke a preto sa používala aj na mestských súdoch.

Obdobie absolutistickej monarchie:

v doplňujúcej prílohe ku Corpus Iuris Hungarici bolo druhé uverejnenie partikulárneho mestského práva vytvoreného v praxi tavernikálneho súdu pod názvom Particuli Juris Tavernikalis.