referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hedviga
Nedeľa, 17. októbra 2021
Bachov absolutizmus
Dátum pridania: 03.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: baculka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 181
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
c) Vláda

Vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku bolo Uhorské kráľovské miestodržiteľstvo. Ministrov menoval a odvolával panovník bez priameho vplyvu parlamentu. Uhorského ministerského predsedu menoval a odvolával panovník priamo, ostatných ministrov na jeho návrh.

Organizácia uhorského kráľovského ministerstva sa spočiatku členila na odbory, sekcie. Na ich čele stáli ministri. Odbory sa časom premenovali na ministerstvá, ktorých bolo 9: pri osobe panovníka, ministerstvo vnútra, financií, obchodu, poľnohospodárstva, náboženského kultu a školstva, spravodlivosti, obrany a chorvátsko-slavónsky minister bez kresla.

Predsedom uhorskej vlády bol uhorský ministerský predseda, ale panovník mohol kedykoľvek prísť na zasadnutie vlády a predsedať jej. V takom prípade sa hovorilo o korunnej rade. Ministerská rada riešila vo svojom pléne aj kompetenčné konflikty súdnych a administratívnych orgánov.

Politická zodpovednosť ministrov krajinskému snemu nebola právne fixovaná. Odstránenie ministra alebo vlády si vynucoval parlament tým spôsobom, že neodhlasoval také opatrenia a návrhy, pre ktoré bol potrebný jeho súhlas. Ministri však boli právne zodpovední za porušenie svojich povinností pri výkone funkcie a v takomto prípade ich súdila 12členná snemová komisia hornej snemovne. Zodpovednosť ministra kráľovi spočívala v tom, že ho kráľ mohol odvolať.

Vzťahy vlády a jej členov k panovníkovi, ako aj výkon štátnej moci v istých vyhradených veciach rakúsko-uhorskému panovníkovi a jeho vzťah ku Krajinskému snemu ústavnoprávne vyjadrovali zviazanosť Uhorska s Rakúskom.

d) Najvyšší účtovný a kontrolný dvor

Kontroval štátne príjmy a výdavky, správu štátneho majetku a štátneho dlhu ako aj štátne účtovníctvo. Právomoc tohto kontrolného orgánu bola samostatná a nebol podriadený vláde. Prezidenta úradu menoval kráľ na návrh ministerského predsedu, ktorý vybral navrhovaného z 3 kandidátov parlamentu.

e) Župná a mestská samospráva

Municipiálne zriadenie – župy, a slobodné kráľovské mestá, po októbrovom diplome sa župy obnovili v plnej predrevolučnej podobe.

Župné municipia

Municipia sa obnovili v marci 1867 a ich vzťah k zodpovednej vláde a povinnosti obsahovala vládna úprava z 10. apríla 1867. Reforma župnej a mestskej správy sa uskutočnila na základe municipialneho zákona č. 42/1870. Podľa tohto zákona municipium je župan alebo mesto, ktoré nepatrí do právomoci župy. Pod mumincipiami treba rozumieť stredostupňové orgány verejnosprávneho aparátu v samosprávnej forme pochádzajúce ešte z feudalizmu.

Municipialnymi mestami sa stali len Bratislava, Komárno, Košice a Banská Štiavnica.

Zák. č. 33/1876 upravil hranice niektorých žúp a zrušil autonómne oblasti najmä oblasť 16 spišským miest, ktoré začlenil do spišskej župy. Hlavné úlohy municipia:

a) výkon samosprávy
b) sprostredkovanie štátnej administratívy
c) okrem toho sa mohlo municipium zaoberať aj inými záležitosťami verejného záujmu

Municipium (resp. municipialne mesto) malo vo svojom územnom obvode uskutočňovať celoštátne zákony a vládne nariadenia, týkajúce sa municipia. Okrem práva podávať petície na snem v politickým záležitostiach mohli samostatne rozhodovať o vlastných vnútorných veciach, vydávať štatúty, voliť príslušníkov svojho aparátu, ustáľovať svoje náklady, starať sa o ich úhradu a stýkať sa priamo s vládou. Svoju právomoc vykonávali jednak prostredníctvom zborových orgánov a jednak príslušníkov úradníckeho zboru.

Hlavný župan stál na čele žúp a municipialnych miest. Menoval a odvolával kráľ na návrh ministra vnútra. Bol predstaviteľom výkonnej moci. Dozeral na samosprávu a staral sa o výkon štátnej samosprávy sprostredkovanej jej orgánmi.

Skutočným vedúcim administratívy bol i naďalej podžupan, resp. mešťanosta. Ostatných úradníkov volil na 5 rokov municipialny výbor, ktorý mal týmto spôsobom bezprostredný vplyv na celú agendu. Municipialny výbor, ktorý svojim valným zhromaždením plnil úlohy samosprávy a usmerňoval úradnícky aparát. Pozostával spolovice z virilistov, tj. poplatníkov, ktorí platili najvyššiu daň na území municipia. Pri voľbe ostatných členov volených na 6 rokov výboru platil majetkový cenzus. Počet členov výboru v župách bol 120 – 600, v mestách 48 až 400 podľa počtu obyvateľstva. Zasadnutia výboru boli verejné.

Ďalšie zborové orgány

–stály výbor pripravoval prerokovanie dôležitých záležitostí na zasadanie župného valného zhromaždenia
–odborné komisie s poradnými úlohami

Verejnosprávny výbor mal za úlohu zabezpečiť spoluprácu medzi samosprávou (autonómiou) a štátnou správou. Administratívny výbor koordinoval a kontroloval výkon vládnych nariadení, ďalej bol disciplinárnou vrchnosťou minicipialnych úradníkov a odvolacou inštanciou odvolacieho stupňa municipialnych úradov.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.