Vnútorná kontrola vo verejnoprávnych inštitúciách

Systém vnútornej kontroly vo verejnoprávnych inštitúciách nie je doteraz centrálne určený, hoci hospodária s verejnými financiami. Je potrebné zákonom stanoviť povinnosť vytvoriť vo všetkých verejnoprávnych inštitúciách funkčný systém vnútornej kontroly vrátane zákonom stanovených pravidiel kontrolnej činnosti. Súčasne je nutné riešiť jej maximálne možnú funkčnú a finančnú nezávislosť. Vnútornú kontrolu vykonávať v rozsahu odporúčaní Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných úradov INTOSAI.

Vnútorná kontrola v územnej samospráve

Kontrola v územnej samospráve je tvorená kontrolnými orgánmi miestnej samosprávy a kontrolnými orgánmi samosprávy vyššieho územného celku. NKÚ SR môže v zmysle schválenej novely Ústavy SR, ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2001, kontrolovať hospodárenie iba s tým majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy.

2. Vonkajšia kontrola

Vonkajšia kontrola sa vyznačuje tým, že kontrolovaný subjekt nie je vo vzťahu podriadenosti k orgánu, ktorý ho kontroluje, ani ním nie je riadený.

Orgány vonkajšej kontroly

Pre účely tohto návrhu systému kontroly vo verejnej správe sú medzi orgány vonkajšej kontroly zaradené:

Národná rada SR sa uznáša na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie. Ďalej kontroluje činnosť vlády, schvaľuje a preveruje plnenie štátneho rozpočtu a schvaľuje štátny záverečný účet (bližšie v ČI. 86 Ústavy SR). Má všeobecné kontrolné právomoci, ktoré podľa ČI. 92 Ústavy SR vykonáva predovšetkým prostredníctvom výborov zložených z poslancov.

Legislatíva, upravujúca pravidlá a metódy fungovania NR SR, umožňuje členom parlamentu vykonávať pomerne širokú kontrolnú činnosť. Prostredníctvom svojich výborov môže parlament žiadať uskutočnenie, alebo priamo uskutočniť poslaneckú kontrolu, dozerať na dodržiavanie platných zákonov v rámci činnosti organizácií verejnej správy, a má právo vyžadovať od ministra alebo štatutárneho predstaviteľa iného subjektu verejnej správy prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

Činnosť štátnych kontrolných orgánov v podmienkach SR zastrešuje Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej iba NKÚ). Ide o nezávislý štátny orgán, ktorého existencia vyplýva z Limskej deklarácie Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných úradov INTOSAI. NKÚ SR bol konštituovaný Ústavou SR v roku 1993, aby vykonával kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Takto stanovená kontrolná pôsobnosť úradu však nepokrýva verejné financie v plnom rozsahu v zmysle Limskej deklarácie, a preto sa v súčasnosti pripravuje rozšírenie jeho pôsobnosti.

V zmysle novely Ústavy SR schválenej vo februári v NR SR Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s

a)prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada SR alebo vláda,
b)majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku SR,
c)tým majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon,
d)majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e)majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajú so štátnym majetkom, v rámci rozvojových programov alebo z iných podobných dôvodov zo zahraničia.

Činnosť NKÚ SR je upravená pôsobnosťou v zmysle príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR. Jeho úlohou je odhaľovať najmä také konanie, ktoré poškodzuje majetkové a finančné záujmy štátu. Na druhej strane nemá kompetencie a ani nemôže nahradzovať orgány činné v trestnom konaní. Preto sa pri výkone kontrolnej činnosti orientuje na presadzovanie takých opatrení na kontrolovaných subjektoch, ktoré majú aj preventívny charakter pred prípadným protispoločenským konaním. Pri dôvodnom podozrení z trestnej činnosti rôzneho druhu, ktoré úrad nadobudol na základe vyhodnotenia kontrolných zistení, informuje o zistených skutočnostiach, v súlade so svojou pôsobnosťou, orgány činné v trestnom konaní.