referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomír
Utorok, 16. júla 2019
Systém kontroly v Slovenskej republike
Dátum pridania: 02.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: heni
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 550
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 19.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 32m 0s
Pomalé čítanie: 48m 0s
 
Správne súdnictvo - je potrebné, aby bola aj naďalej zachovaná kontrolná (preskúmavacia) funkcia vo vzťahu k správnym orgánom v súvislosti s ich rozhodovaním v správnom konaní na všetkých úrovniach verejnej správy.

Prokuratúra - jej preventívne pôsobenie spočíva v akceptovaní stanovísk a názorov prokuratúry orgánmi verejnej správy, ktoré boli prokuratúrou pertraktované pri realizácii prokurátorského dozoru. Svojou činnosťou účelne dopĺňa systém orgánov ochrany práva. Nový zákon o prokuratúre okrem iného predpokladá aj presnejšiu zákonnú úpravu postupu pri realizácii metód a prostriedkov prokurátorského dozoru, a to vo vzťahu ku všetkým orgánom verejnej správy.

Je taktiež potrebné legislatívne vyriešiť súčinnosť všetkých orgánov verejnej správy s prokuratúrou, a to najmä vo veciach, v ktorých tieto orgány, ale ani účastníci konania nemajú právne prostriedky alebo záujem na zrušení týchto rozhodnutí, ale vo verejnom záujme je nevyhnutné vykonať opatrenia smerujúce k odstráneniu porušenia zákonnosti.

Je dôležité zachovať inštitút auditu ako prostriedku vonkajšej nezávislej kontroly. Audítor je tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ktorá je zapísaná v zozname vedenom komorou, ktorý vykonáva odbornú audítorskú činnosť samostatne a nezávisle. Audítorská činnosť spočíva v kontrole správnosti a úplnosti riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky, ako aj v kontrole finančnej a majetkovej situácie podnikateľov a iných účtovných alebo majetkových dokladov.

Audítori by mali vo väčšom rozsahu oznamovať podozrivé transakcie, poukazujúce na výskyt korupcie alebo podozrivé účtovné operácie. Za účelom odhalenia korupčných platieb by mali byť na audítorov kladené osobitné požiadavky týkajúce sa špeciálnych právomocí. Mali by sa uskutočňovať špeciálne školenia audítorov, aby sa zabezpečila ich schopnosť splniť túto náročnú úlohu.

Okrem vyššie uvedeného auditu môže byť nápomocným inštitútom aj forenzný audit. Forenzný audit, forenzné účtovníctvo je v porovnaní s auditom viac kriminalistická disciplína. Pojem “forenzný" znamená “týkajúci sa práva”. Forenzný audit alebo širšie forenzné služby sa definujú ako používanie účtovných, audítorských, finančných, daňových, štatistických a iných kvantitatívnych znalostí. Jeho cieľom je účinné poradenstvo v najrôznejších odvetviach pre riešenie záležitostí, ktoré by mohli mať súdnu dohru. Forenzní vedci preverujú a vysvetľujú fakty a dôkazy v právnych sporoch a poskytujú súdom alebo svojim klientom znalecké posudky o svojich zisteniach.

Medzi výstupy forenzného auditu patrí napríklad odhalenie mimoriadnych okolností ako aj pomoc pri zavádzaní systémov a postupov slúžiacich k prevencii výskytu nežiadúcich záležitostí. Ide o:

- vyšetrovanie podvodov najrôznejšej povahy (napríklad krádeže finančných prostriedkov a odcudzenie majetku, “tunelovanie”, konanie v rozpore so záujmami zamestnancov v prípade zmlúv s externými dodávateľmi alebo úplatkárstvo v sprostredkovateľskej oblasti);
- previerky dodržiavania regulačných požiadaviek (napríklad zisťovanie, či zákazníci vyhovujú požiadavkám legislatívy, regulačných nariadení a vyhlášok, či finančné inštitúcie spĺňajú zákonné požiadavky pri predchádzaní legalizácii výnosov z trestnej činnosti);
- vyhľadávanie a získavanie prostriedkov odcudzených jednotlivcami a subjektami. V rámci tejto aktivity sú uskutočňované podrobné rozbory peňažných tokov a zhromažďované dôkazové materiály;
- pátranie po aktivitách - zisťovanie stavu a pohybu hmotného majetku;
- navrhnutie a zavedenie postupov zameraných na prevenciu podvodov.

Verejný ochranca ľudských práv a slobôd (ombudsman) je nezávislý apolitický inštitút zameraný na všeobecnú ochranu ľudských práv. Jeho hlavnou úlohou v oblasti boja proti korupcii by preto malo byť prijímanie podnetov a poznatkov od občana o korupčnom správaní predstaviteľov verejnej správy a zároveň aj ich odovzdávanie na prešetrenie príslušným orgánom.

Verejná kontrola — okrem štátom organizovaných foriem kontroly (vonkajšia a vnútorná), v demokracii prirodzeným nositeľom dohľadu a kontroly nad spravovaním vecí verejných sa stáva priamo občan zmocnený ústavným právom na informácie a právom podávania sťažností.

Priestor pre verejnú kontrolovateľnosť vytvára zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Kontrolnú činnosť v súčasnosti vykonávajú viaceré inštitúcie, správy z nej však spravidla doteraz neboli zverejňované, občania neboli informovaní o tom, aké opatrenia boli prijaté na nápravu. Tým sa veľmi limitovala občianska kontrola a tlak verejnej mienky na zmeny.

Za významnú pozitívnu zmenu preto možno považovať prijatie tohto zákona, v zmysle ktorého majú občania od 1. januára 2001 právo byť informovaní o veciach verejných, t. j. aj o výsledkoch vykonávaných kontrol.

V slovenských podmienkach je dozorný mechanizmus jednou z menej rozvinutých foriem kontroly aj napriek skutočnosti, že jeho realizácia je dôležitá pre zabezpečenie fungovania verejných orgánov v súlade so zákonmi a vyžadovanými pravidlami. Vzhľadom na to sa prijatie Zákona 152/1998 Z. z. o sťažnostiach dá považovať za zdokonalenie sťažnostného systému na Slovensku. Prostredníctvom využívania spätných informácií rozširuje možnosti verejnosti vplývať na úroveň morálneho a etického správania pracovníkov verejného sektora a poukazovať na prípady, ktoré vyvolávajú pochybnosti alebo podozrenia z porušenia právnych predpisov, prípadne nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť sťažností je Úrad vlády SR, ktorý každoročne koncentruje a spracováva údaje o počte a vecnom zameraní sťažností, doručených na orgány štátnej správy. Výsledky, vrátane identifikácie najzávažnejších zistení, predkladá dvakrát ročne formou správy na rokovanie vlády. Vybavovanie podaní (sťažností) je cenným zdrojom signalizovania nedostatkov a najproblematickejších oblastí fungovania verejnej správy a zároveň je signálom pre vládu, na základe ktorého je možné hodnotiť mieru spokojnosti alebo nespokojnosti verejnosti s verejnými službami. Počet podaní, doručených na ústredné orgány štátnej správy mal, ako to ukazuje nasledujúca tabuľka, v rokoch 1993-1999 stúpajúcu tendenciu.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.