ZODPOVEDNOSŤ VO VEREJNEJ SPRÁVE

Vo verejnej správe poznáme nasledujúce druhy zodpovednosti:

- zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov štátnej správy alebo ich nesprávnym úradným postupom,
- trestno-právna zodpovednosť,
- disciplinárna zodpovednosť.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov štátnej správy alebo ich nesprávnym úradným postupom.

Podľa ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, štátneho orgánu či iného orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Za škodu spôsobenú orgánom verejnej správy zodpovedá štát. Zodpovednosť štátu sa zakladá na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti. Štát sa jej nemôže zbaviť. O nárokoch na náhradu škody rozhodujú súdy. Uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné len v prípade, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky (napríklad odvolanie, rozklad), právoplatné rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a ak vzniknutá škoda bola spôsobená v súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Štát je zodpovedný aj za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci plnenia úloh štátnej správy, ktorým môže byť konanie ale aj nečinnosť.

Trestno-právna zodpovednosť

Funkcionári a zamestnanci verejnej správy majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestno-právnu zodpovednosť, čím sa má predchádzať zneužívaniu právomocí,
ktorými disponujú pri výkone verejnej moci.

Trestno-právnu zodpovednosť vyvodzujú súdy na základe Trestného zákonníka, ktorý stanovuje skutkové podstaty trestného činu

-zneužívanie právomocí verejného činiteľa,
-marenia úlohy verejného činiteľa,
-prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody,
-podplácania,
-nepriamej korupcie.

Disciplinárna zodpovednosť

Vzniká porušením služobných povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a interných normatívnych aktov. Komplexná právna úprava verejnej (štátnej) služby a zodpovednosti zamestnancov verejnej správy upresňuje zákon o štátnej službe. Zákonník práce rozširuje zamestnancom štátnej správy okruh pracovných povinností, ktoré okrem základných povinností zamestnancov zahŕňajú aj povinnosť:

- konať a rozhodovať nestranne,
- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone zamestnania,
- neprijímať v súvislosti s výkonom zamestnania dary alebo iné výhody,
- zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu verejného a osobného záujmu.

Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce oprávnený okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Zamestnávateľ môže dať pracovníkovi výpoveď iba pre:

- závažné porušenie pracovnej disciplíny,
- sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny len vtedy ak bol zamestnanec v posledných 6 mesiacoch písomne upozornený na možnosť výpovede,
- ak zamestnanec nespĺňa požiadavky pre riadny výkon práce a nespĺňanie požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch len vtedy, ak ho zamestnávateľ v posledných 12 mesiacoch písomne vyzval na ich odstránenie a zamestnanec ich neodstránil.