Systém kontroly v Slovenskej republike
Kontrola verejných financií je zabezpečovaná v dvoch stupňoch tak, ako na to poukazuje schéma:
1.vnútorná kontrola
2.vonkajšia kontrola
Systém kontroly v SR, viď. schému v prílohe
1. Vnútorná kontrola
Cieľmi vnútornej kontroly sú:
- spoľahlivosť a integrita informácií,
- súlad s právnymi normami, smernicami, uzneseniami a pod.,
- zabezpečenie prínosu pre organizáciu (dosahovanie príjmov, rast aktivít),
- efektívne a hospodárne využívanie zdrojov,
- splnenie stanovených cieľov operácií a programov.
Vnútorná kontrola z hľadiska jej úloh ako aj z hľadiska uplatnenia základných funkcií kontroly (informačná, výchovná, represívna) má relatívne stále zameranie.
Základnými úlohami v rámci vnútornej kontroly sú najmä:
- kontrola plnenia verejnej správy,
- kontrola hospodárenia s majetkom a verejnými financiami.
V rámci vnútornej kontroly rozoznávame:
- vnútornú kontrolu v štátnej správe,
- vnútornú kontrolu vo verejnoprávnych inštitúciách,
- vnútornú kontrolu v Územnej samospráve.
Vnútorná kontrola v štátnej správe
Vnútorná kontrola predstavuje systém, v rámci ktorého orgán kontroly vykonáva kontrolu voči podriadenému orgánu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy. Vnútorná kontrola sa vykonáva na všetkých stupňoch riadenia. Kontrolnú činnosť vykonáva vedúci kontrolného orgánu, vedúci zamestnanci kontrolných orgánov a kontrolné útvary, ktoré sú priamo podriadené vedúcemu kontrolného orgánu.
Orgán kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontroluje najmä:
- plnenie úloh štátnej správy,
- hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu,
- vybavovanie petícii, sťažnosti, oznámení a podnetov,
- dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov,
- plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.
Vedúci kontrolovaného subjektu je v stanovenom termíne povinný na základe kontroly:
- prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
- predložiť orgánu kontroly správu o splnení prijatých opatrení,
- uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
Zákon o kontrole v štátnej správe neupravuje postup orgánu kontroly ani vyvodenie zodpovednosti a uloženie sankcie vedúcemu kontrolovaného subjektu v prípade, že uvedené povinnosti nesplní.Orgány vnútornej kontroly
V oblasti uplatňovania výkonnej moci, vrátane kontrolných mechanizmov, je potrebné, aby štát pôsobil vo veciach týkajúcich sa celého územia štátu a všetkých fyzických a právnických osôb.
Ide predovšetkým o:
- výkon štátnej kontroly (dozory, dohľady, inšpekcie),
- rozšírenie a fungovanie nadrezortných, prierezových a nezávislých inštitúcií pre kontrolu a spracovanie vecí verejných
Medzi orgány vnútornej kontroly v štátnej správe patria:
Vláda Slovenskej republiky, ako najvyšší orgán výkonnej moci vykonáva kontrolnú činnosť následne po rozhodnutí v zbore a to prostredníctvom Úradu vlády SR, Ministerstva financií SR, ministrov a predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí si zriaďujú orgány.
Úrad vlády SR kontroluje plnenie úloh štátnej správy a hospodárenie s prostriedkami, určenými na plnenie týchto úloh. Ministerstvo vnútra SR - Úrad finančnej polície vykonáva kontrolu v oblasti daňových trestných činov a nezákonných finančných operácií. Ministerstvo financií SR vykonáva dozor nad sociálnym a zdravotným poisťovníctvom a doplnkovým dôchodkovým poistením, kapitálovým trhom, stavebným sporením a lotériami. Dozor nad verejným obstarávaním vykonáva Úrad verejného obstarávania SR a štátnu pomoc monitoruje novozriadený Úrad pre štátnu pomoc.
Napriek existencii uvedených inštitúcií kontrolné mechanizmy nemožno považovať za dostatočne funkčné a účinné. Značné rezervy pretrvávajú v dotváraní účinného systému vnútornej kontroly a jej prepojení na sústavu orgánov vonkajšej kontroly a orgány činné v trestnom konaní. Príčinou je predovšetkým nedostatočný záujem o jeho zdokonalenie a využitie na odhaľovanie nežiadúcich javov spoločnosti na všetkých stupňoch riadenia.
Úrad vlády SR plní funkciu centrálne koordinačnú a kontrolnú vo vzťahu k všetkým orgánom a subjektom kontroly pôsobiacim v štátnej správe.
Kontrolná pôsobnosť je orientovaná najmä na:
- všetky úlohy súvisiace s výkonom štátnej správy, hospodárenie s prostriedkami určenými na plnenie týchto úloh, dodržiavanie zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti pri nakladaní s prostriedkami a majetkovými právami, ktorých vlastníkom je štát, štátne fondy vo vzťahu k výkonu štátnej správy, opatrenia a právne akty na všetkých úsekoch štátnej správy, ale aj na prenesený výkon štátnej správy vo vzťahu k samospráve, ďalej na úlohy vyplývajúce z programov Vlády SR, Rady obrany štátu, ako aj na kontrolnú činnosť manažmentu štátnej správy; - vybavovanie petícií, sťažností a ich kontrolu.
V rámci nového usporiadania kontroly v SR je upravené súčasné postavenie Úradu vlády SR tak, aby úrad bol servisným orgánom pre činnosť vlády a jeho kontrolná pôsobnosť bola orientovaná na kontrolu plnenia úloh uznesení vlády SR a vybavovania petícií a sťažností.
V systéme vnútornej kontroly zastáva významné miesto Ministerstvo financií SR a orgány kontroly v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Ponecháva sa osobitné postavenie MF SR v kontrolnom systéme SR, pretože vystupuje ako ústredný orgán pre metodiku a koordináciu finančnej kontroly u správcov rozpočtových kapitol v zmysle Koncepcie vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe a zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Ministerstvo financií SR, ako ústredný orgán štátnej správy SR pre oblasť financií, colníctva a cien, ďalej vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol, v štátnych fondoch a kontrolu správy majetku štátu. Zabezpečuje aj výkon cenovej kontroly.
V zmysle zákona NR SR č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly tieto vykonávajú finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov štátnych fondov, prostriedkov európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, cenovú kontrolu a kontrolu správy a nakladania s majetkom štátu.
Daňovú kontrolu všeobecne, štátny dozor nad lotériami a inými podobnými hrami vykonávajú Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady. Colná kontrola je realizovaná prostredníctvom Colného riaditeľstva SR a jeho colných úradov.
Zmeny v kontrolnom systéme nadväzujú predovšetkým na zmenu zákonov, ktoré zabezpečujú posilnenie kompetencií finančných orgánov v oblasti kontroly verejných financií na všetkých úrovniach.
Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu okrem vlastnej (vnútornej) finančnej kontroly a auditu, vykonáva finančnú kontrolu predovšetkým v orgánoch verejnej správy a súčasne metodicky riadi a koordinuje finančnú kontrolu a vnútorný audit v celej verejnej správe. Predmetom finančnej kontroly je zisťovanie, či kontrolovaný subjekt dôsledne plní všetky povinnosti pri hospodárení s verejnými financiami. Finančná kontrola zahrňuje proces od
schválenia rozpočtov verejných financií až po ich konečnú realizáciu.
Ďalej Ministerstvo financií SR buduje systém štátnej pokladnice, pričom ide o nový prvok v systéme kontroly v rámci integrovaného systému riadenia verejných financií. Riadi, racionalizuje a kontroluje správu štátnych financií komplexne v rámci kontroly ex ante, t. j. pred uskutočnením výdavku. Štátna pokladnica je realizovaná prijatím nového zákona.
V zmysle Memoranda o porozumení medzi vládou SR a Európskou komisiou bol na Ministerstve financií SR zriadený Národný fond ako inštitút pre hospodárenie Spoločenstva a štátny rozpočet. Ako orgán kontroly pôsobí v oblasti finančnej kontroly a auditu. Zriadením Národného fondu sú na ministerstve financií vytvorené základné predpoklady pre riadenie a kontrolu predvstupovej pomoci a štrukturálnych fondov.
V rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR bol zákonom NR SR č. 231/1999 Z. z. zriadený Úrad pre štátnu pomoc ako orgán štátnej správy na posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu štátnej pomoci. Správcovia rozpočtových kapitol a ostatné orgány štátnej správy majú povinnosť zabezpečiť funkčný vnútorný kontrolný systém. Vnútornú kontrolu v orgánoch štátnej správy na všetkých úrovniach vykonávajú ich vlastné útvary kontroly podriadené priamo vedúcemu orgánu a ostatné odborné útvary podľa príslušnosti v rámci kontrolného systému.
Orgány štátnej správy v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:
- hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu,
- vybavovanie petícií, sťažností a podľa vecnej príslušnosti ich aj budú rešpektovať,
- dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe,
- plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu.
Ako špecializované kontrolné orgány pôsobia orgány inšpekcie (Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia a ďalšie) a orgány dozoru (Štátny stavebný dohľad, Štátny zdravotný dozor a ďalšie), ktorých kontrolná pôsobnosť je vymedzená v osobitných predpisoch.Vnútorná kontrola vo verejnoprávnych inštitúciách
Systém vnútornej kontroly vo verejnoprávnych inštitúciách nie je doteraz centrálne určený, hoci hospodária s verejnými financiami. Je potrebné zákonom stanoviť povinnosť vytvoriť vo všetkých verejnoprávnych inštitúciách funkčný systém vnútornej kontroly vrátane zákonom stanovených pravidiel kontrolnej činnosti. Súčasne je nutné riešiť jej maximálne možnú funkčnú a finančnú nezávislosť. Vnútornú kontrolu vykonávať v rozsahu odporúčaní Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných úradov INTOSAI.
Vnútorná kontrola v územnej samospráve
Kontrola v územnej samospráve je tvorená kontrolnými orgánmi miestnej samosprávy a kontrolnými orgánmi samosprávy vyššieho územného celku. NKÚ SR môže v zmysle schválenej novely Ústavy SR, ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2001, kontrolovať hospodárenie iba s tým majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy.
2. Vonkajšia kontrola
Vonkajšia kontrola sa vyznačuje tým, že kontrolovaný subjekt nie je vo vzťahu podriadenosti k orgánu, ktorý ho kontroluje, ani ním nie je riadený.
Orgány vonkajšej kontroly
Pre účely tohto návrhu systému kontroly vo verejnej správe sú medzi orgány vonkajšej kontroly zaradené:
Národná rada SR sa uznáša na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie. Ďalej kontroluje činnosť vlády, schvaľuje a preveruje plnenie štátneho rozpočtu a schvaľuje štátny záverečný účet (bližšie v ČI. 86 Ústavy SR). Má všeobecné kontrolné právomoci, ktoré podľa ČI. 92 Ústavy SR vykonáva predovšetkým prostredníctvom výborov zložených z poslancov.
Legislatíva, upravujúca pravidlá a metódy fungovania NR SR, umožňuje členom parlamentu vykonávať pomerne širokú kontrolnú činnosť. Prostredníctvom svojich výborov môže parlament žiadať uskutočnenie, alebo priamo uskutočniť poslaneckú kontrolu, dozerať na dodržiavanie platných zákonov v rámci činnosti organizácií verejnej správy, a má právo vyžadovať od ministra alebo štatutárneho predstaviteľa iného subjektu verejnej správy prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
Činnosť štátnych kontrolných orgánov v podmienkach SR zastrešuje Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej iba NKÚ). Ide o nezávislý štátny orgán, ktorého existencia vyplýva z Limskej deklarácie Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných úradov INTOSAI. NKÚ SR bol konštituovaný Ústavou SR v roku 1993, aby vykonával kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Takto stanovená kontrolná pôsobnosť úradu však nepokrýva verejné financie v plnom rozsahu v zmysle Limskej deklarácie, a preto sa v súčasnosti pripravuje rozšírenie jeho pôsobnosti.
V zmysle novely Ústavy SR schválenej vo februári v NR SR Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s
a)prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada SR alebo vláda,
b)majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku SR,
c)tým majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon,
d)majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e)majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajú so štátnym majetkom, v rámci rozvojových programov alebo z iných podobných dôvodov zo zahraničia.
Činnosť NKÚ SR je upravená pôsobnosťou v zmysle príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR. Jeho úlohou je odhaľovať najmä také konanie, ktoré poškodzuje majetkové a finančné záujmy štátu. Na druhej strane nemá kompetencie a ani nemôže nahradzovať orgány činné v trestnom konaní. Preto sa pri výkone kontrolnej činnosti orientuje na presadzovanie takých opatrení na kontrolovaných subjektoch, ktoré majú aj preventívny charakter pred prípadným protispoločenským konaním. Pri dôvodnom podozrení z trestnej činnosti rôzneho druhu, ktoré úrad nadobudol na základe vyhodnotenia kontrolných zistení, informuje o zistených skutočnostiach, v súlade so svojou pôsobnosťou, orgány činné v trestnom konaní.Správne súdnictvo - je potrebné, aby bola aj naďalej zachovaná kontrolná (preskúmavacia) funkcia vo vzťahu k správnym orgánom v súvislosti s ich rozhodovaním v správnom konaní na všetkých úrovniach verejnej správy.
Prokuratúra - jej preventívne pôsobenie spočíva v akceptovaní stanovísk a názorov prokuratúry orgánmi verejnej správy, ktoré boli prokuratúrou pertraktované pri realizácii prokurátorského dozoru. Svojou činnosťou účelne dopĺňa systém orgánov ochrany práva. Nový zákon o prokuratúre okrem iného predpokladá aj presnejšiu zákonnú úpravu postupu pri realizácii metód a prostriedkov prokurátorského dozoru, a to vo vzťahu ku všetkým orgánom verejnej správy.
Je taktiež potrebné legislatívne vyriešiť súčinnosť všetkých orgánov verejnej správy s prokuratúrou, a to najmä vo veciach, v ktorých tieto orgány, ale ani účastníci konania nemajú právne prostriedky alebo záujem na zrušení týchto rozhodnutí, ale vo verejnom záujme je nevyhnutné vykonať opatrenia smerujúce k odstráneniu porušenia zákonnosti.
Je dôležité zachovať inštitút auditu ako prostriedku vonkajšej nezávislej kontroly. Audítor je tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ktorá je zapísaná v zozname vedenom komorou, ktorý vykonáva odbornú audítorskú činnosť samostatne a nezávisle. Audítorská činnosť spočíva v kontrole správnosti a úplnosti riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky, ako aj v kontrole finančnej a majetkovej situácie podnikateľov a iných účtovných alebo majetkových dokladov.
Audítori by mali vo väčšom rozsahu oznamovať podozrivé transakcie, poukazujúce na výskyt korupcie alebo podozrivé účtovné operácie. Za účelom odhalenia korupčných platieb by mali byť na audítorov kladené osobitné požiadavky týkajúce sa špeciálnych právomocí. Mali by sa uskutočňovať špeciálne školenia audítorov, aby sa zabezpečila ich schopnosť splniť túto náročnú úlohu.
Okrem vyššie uvedeného auditu môže byť nápomocným inštitútom aj forenzný audit. Forenzný audit, forenzné účtovníctvo je v porovnaní s auditom viac kriminalistická disciplína. Pojem “forenzný" znamená “týkajúci sa práva”. Forenzný audit alebo širšie forenzné služby sa definujú ako používanie účtovných, audítorských, finančných, daňových, štatistických a iných kvantitatívnych znalostí. Jeho cieľom je účinné poradenstvo v najrôznejších odvetviach pre riešenie záležitostí, ktoré by mohli mať súdnu dohru. Forenzní vedci preverujú a vysvetľujú fakty a dôkazy v právnych sporoch a poskytujú súdom alebo svojim klientom znalecké posudky o svojich zisteniach.
Medzi výstupy forenzného auditu patrí napríklad odhalenie mimoriadnych okolností ako aj pomoc pri zavádzaní systémov a postupov slúžiacich k prevencii výskytu nežiadúcich záležitostí. Ide o:
- vyšetrovanie podvodov najrôznejšej povahy (napríklad krádeže finančných prostriedkov a odcudzenie majetku, “tunelovanie”, konanie v rozpore so záujmami zamestnancov v prípade zmlúv s externými dodávateľmi alebo úplatkárstvo v sprostredkovateľskej oblasti);
- previerky dodržiavania regulačných požiadaviek (napríklad zisťovanie, či zákazníci vyhovujú požiadavkám legislatívy, regulačných nariadení a vyhlášok, či finančné inštitúcie spĺňajú zákonné požiadavky pri predchádzaní legalizácii výnosov z trestnej činnosti);
- vyhľadávanie a získavanie prostriedkov odcudzených jednotlivcami a subjektami. V rámci tejto aktivity sú uskutočňované podrobné rozbory peňažných tokov a zhromažďované dôkazové materiály;
- pátranie po aktivitách - zisťovanie stavu a pohybu hmotného majetku;
- navrhnutie a zavedenie postupov zameraných na prevenciu podvodov.
Verejný ochranca ľudských práv a slobôd (ombudsman) je nezávislý apolitický inštitút zameraný na všeobecnú ochranu ľudských práv. Jeho hlavnou úlohou v oblasti boja proti korupcii by preto malo byť prijímanie podnetov a poznatkov od občana o korupčnom správaní predstaviteľov verejnej správy a zároveň aj ich odovzdávanie na prešetrenie príslušným orgánom.
Verejná kontrola — okrem štátom organizovaných foriem kontroly (vonkajšia a vnútorná), v demokracii prirodzeným nositeľom dohľadu a kontroly nad spravovaním vecí verejných sa stáva priamo občan zmocnený ústavným právom na informácie a právom podávania sťažností.
Priestor pre verejnú kontrolovateľnosť vytvára zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Kontrolnú činnosť v súčasnosti vykonávajú viaceré inštitúcie, správy z nej však spravidla doteraz neboli zverejňované, občania neboli informovaní o tom, aké opatrenia boli prijaté na nápravu. Tým sa veľmi limitovala občianska kontrola a tlak verejnej mienky na zmeny.
Za významnú pozitívnu zmenu preto možno považovať prijatie tohto zákona, v zmysle ktorého majú občania od 1. januára 2001 právo byť informovaní o veciach verejných, t. j. aj o výsledkoch vykonávaných kontrol.
V slovenských podmienkach je dozorný mechanizmus jednou z menej rozvinutých foriem kontroly aj napriek skutočnosti, že jeho realizácia je dôležitá pre zabezpečenie fungovania verejných orgánov v súlade so zákonmi a vyžadovanými pravidlami. Vzhľadom na to sa prijatie Zákona 152/1998 Z. z. o sťažnostiach dá považovať za zdokonalenie sťažnostného systému na Slovensku. Prostredníctvom využívania spätných informácií rozširuje možnosti verejnosti vplývať na úroveň morálneho a etického správania pracovníkov verejného sektora a poukazovať na prípady, ktoré vyvolávajú pochybnosti alebo podozrenia z porušenia právnych predpisov, prípadne nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.
Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť sťažností je Úrad vlády SR, ktorý každoročne koncentruje a spracováva údaje o počte a vecnom zameraní sťažností, doručených na orgány štátnej správy. Výsledky, vrátane identifikácie najzávažnejších zistení, predkladá dvakrát ročne formou správy na rokovanie vlády. Vybavovanie podaní (sťažností) je cenným zdrojom signalizovania nedostatkov a najproblematickejších oblastí fungovania verejnej správy a zároveň je signálom pre vládu, na základe ktorého je možné hodnotiť mieru spokojnosti alebo nespokojnosti verejnosti s verejnými službami. Počet podaní, doručených na ústredné orgány štátnej správy mal, ako to ukazuje nasledujúca tabuľka, v rokoch 1993-1999 stúpajúcu tendenciu.Petície, sťažnosti, oznámenia v rokoch 1993-1999
Rok podania celkom z celkového počtu podaní:
1993 2 920 152 325
1994 2 530 41 696
1995 4 618 102 688
1996 7 991 2 2802 827
1997 60 688* 271 678
1998 5 275 212 515
1999 28 873 4 47324 400
Pozn.: * Uvedený počet všetkých podaní v roku 1997 zahŕňa 57 013 sťažností podaných formou hromadnej sťažnosti. Protestná akcia, ktorou sa občania obrátili na predsedu vlády, sa týkala vydávania vysvedčení v štátnom jazyku žiakom navštevujúcim školy s vyučovacím jazykom maďarským a tiež v nadväznosti na návrh školského zákona.
Zdroj: Správy o vybavovaní petícií a sťažností, Úrad vlády SR.
Z hľadiska obsahového zamerania sa sťažnosti najviac týkali nekonania orgánov štátnej správy a ich hospodárenia s finančnými prostriedkami. Vecné zameranie z hľadiska jednotlivých odborov verejnej správy smerovalo hlavne do oblasti sociálnej problematiky, samospráv, pôdohospodárstva, financií, verejného obstarávania, dopravy a privatizácie.
Najviac oprávnených sťažností v pôsobnosti ministerstiev dostali na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR - 1 161, z celkového počtu 2 997 sťažností. Predmetom oprávnených sťažností bolo správanie zamestnancov pôšt, ŽSR, vodičov SAD, kultúra cestovania na ŽSR, nedodržanie cestovného poriadku, nepriznanie zľavy a pod. V pôsobnosti ministerstva zdravotníctva bolo oprávnených 526 zo 1 841 sťažností. Tie sa týkali najmä liečebných postupov lekárov, neoprávneného inkasovania platieb za lieky a hospodárenia v zdravotníckych zariadeniach. Na rezort ministerstva vnútra bolo podaných 507 opodstatnených sťažností z celkovo najvyššieho počtu podaných sťažností 3 644. Sťažnosti boli zamerané na postupy policajného orgánu (nečinnosť policajtov, ich nevhodné konanie a správanie), postupy zamestnancov štátnej správy a samosprávy, hospodárenie s majetkom a správne konanie. Pri preukázaní opodstatnenosti sťažnosti sa na nápravu prijímajú opatrenia.
Zdokonalenie možností verejnosti poukazovať na nesprávne postupy a správanie pracovníkov verejnej správy a žiadať o prešetrenie oznámených javov prinieslo aj prijatie novely zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, v znení zákona č. 242/1998 Z. z. Pozitívnym praktickým efektom obidvoch vyššie uvedených zákonov je ich vypovedacia schopnosť o spokojnosti verejnosti z pohľadu spätnej väzby - na základe počtu i vecného zamerania sťažností a petícií je možné indikovať nevhodné a neetické správanie verejných zamestnancov a identifikovať tak najslabšie články štátneho aparátu.
OBČAN A SYSTÉM KONTROLY
Do systému kontroly má možnosť vstúpiť aj občan, napríklad prostredníctvom podávania sťažnosti. Vo väzbe na sťažnosť je potrebné preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy a prípadné vyvodenie zodpovednosti a nápravných opatrení.PODÁVANIE SŤAŽNOSTI
Ak má občan podozrenie, že pri činnosti orgánu verejnej správy došlo (dochádza) k porušeniu právnych predpisov, alebo má vedomosť o konkrétnych nedostatkoch v jeho činnosti, môže sa so svojím podnetom obrátiť na akýkoľvek orgán verejnej správy 21. Právnu záruku, že sa na základe jeho podnetu začne vyšetrovanie, občanovi dáva zákon č.152/1998 o sťažnostiach. Tento zákon ukladá orgánom verejnej správy povinnosť prijímať sťažnosti a povinnosť prijaté sťažnosti, na ktorých vybavenie alebo preverenie nie sú príslušné, postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.
Pri prijímaní podnetu orgán verejnej správy posudzuje obsah, nie je dôležitá forma (podnet na kontrolu, oznámenie), a rozhodne, či je daný podnet sťažnosťou. V zmysle § 3 zákona o sťažnostiach, sťažnosťou je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým:
a)sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
b)upozorňuje na nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 tohto istého zákona, za sťažnosť sa nepovažuje podanie:
a)fyzickej alebo právnickej osoby ako “dopyt”, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
b)orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
c)ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom - napríklad Trestný poriadok, zákon o sídlach a obvodoch súdov, zákon o správe daní a poplatkov,
d)proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaví v správnom konaní - teda rozhodnutia orgánov verejnej správy.
Podľa písm. b) sťažnosťou možno poukázať na nedostatky v konaní orgánov verejnej správy. Podľa tohto ustanovenia sťažnosť môže mať aj charakter oznámenia, ktoré sa nevzťahuje priamo na osobu podávajúceho a jeho práva. Takáto formulácia je prevzatá z pôvodnej právnej úpravy Vyhlášky vlády č.150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov. Aby podanie nebolo dopytom § 4 ods. 1 písm. a), formulácia musí byť presná, oznámenie konkrétne a podozrenie odôvodnené.
Ak podanie nie je sťažnosťou, orgán verejnej správy je povinný do piatich dní podnet vrátiť tomu, kto ho podal s vysvetlením. V prípade, ak sťažnosť nespĺňa požadované náležitosti, požiada sťažovateľa o doplnenie.
Z podania však musí byť zrejmý najmä predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha, meno, priezvisko a adresa sťažovateľ.
Zákon o sťažnostiach umožňuje podať aj anonymnú sťažnosť alebo požiadanie o zachovanie anonymity. Anonymná sťažnosť sa v zmysle zákona vybavuje, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis. Sťažnosť možno podať ústne alebo písomne. Pri ústnej sťažnosti sa vyhotoví záznam, ktorý sa predloží sťažovateľovi na prečítanie a podpis. Podanie sťažnosti sa nesmie stať dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by spôsobili sťažovateľovi akúkoľvek ujmu.
Zákon o sťažnostiach orgánom verejnej správy ďalej ukladá:
- príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď mu bola sťažnosť doručená. Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci tohto orgánu predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení vybavovania sťažnosti a o dôvodoch jej predĺženia je orgán povinný písomne informovať sťažovateľa bez zbytočného odkladu (§ 13);
- výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo nie. V prípade, že je opodstatnená, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov (§ 19);
- ak sťažovateľ opakuje sťažnosť v tej istej veci, orgán verejnej správy prekontroluje, či pôvodná sťažnosť bola správne vybavená. Výsledok kontroly oznámi sťažovateľovi písomne obdobne podľa § 19.
Všetky orgány verejnej správy sú povinné prijímať sťažnosti, avšak v záujme čo jej najrýchlejšieho vybavenia možno odporučiť, aby sa občan priamo obrátil na orgány vykonávajúce kontrolu s povinnosťou prešetrovať sťažnosti (príslušné orgány). Každý z týchto orgánov má zákonom určenú pôsobnosť, v rámci ktorej vykonáva svoju kontrolnú činnosť (kde a čo). Príslušnými orgánmi verejnej správy vykonávajúcimi kontrolu nad činnosťou ostatných orgánov verejnej správy, najmä dodržiavaním zákonných pravidiel pri hospodárení s majetkom štátu sú najmä:
- útvary kontroly jednotlivých orgánov štátnej správy,
- útvary kontroly ministerstiev,
- Ministerstvo financií SR, prípadne správy finančnej kontroly. Do pôsobnosti Ministerstva financií SR patria:
- Správa finančnej kontroly, Bratislava - s územnou pôsobnosťou pre bratislavský, trnavský a nitriansky kraj,
- Správa finančnej kontroly, Zvolen - s územnou pôsobnosťou pre banskobystrický, žilinský a Trenčiansky kraj,
- Správa finančnej kontroly, Košice - s územnou pôsobnosťou pre prešovský a košický kraj,
- Úrad vlády SR - ako ústredný orgán štátnej správy,
- Prokuratúra SR - ako orgán ochrany práva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti.
V prípade, ak by občan mal nejasnosti, resp. nevedel, ako má pri podávaní sťažnosti postupovať, potrebné informácie alebo rady môže dostať aj na informačných, tlačových, prípadne priamo na kontrolných útvaroch vyššie spomenutých orgánov. Informácie týkajúce sa kontrolnej činnosti a pôsobnosti jednotlivých orgánov môže občan nájsť aj na internetových stránkach týchto orgánov.
Kontrolu prijímania, evidencie, prešetrovania a vybavovania sťažností a plnenia opatrení prijatých na nápravu vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba. Orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavoval, je povinný kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku riadne plnia. Za nesprávne prešetrenie sťažnosti alebo jej nesprávne vybavenie, je vedúci orgánu verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, povinný vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám alebo uplatniť právnu zodpovednosť (Zákonník práce, zákon o priestupkoch) za porušenie povinnosti.ZODPOVEDNOSŤ VO VEREJNEJ SPRÁVE
Vo verejnej správe poznáme nasledujúce druhy zodpovednosti:
- zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov štátnej správy alebo ich nesprávnym úradným postupom,
- trestno-právna zodpovednosť,
- disciplinárna zodpovednosť.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov štátnej správy alebo ich nesprávnym úradným postupom.
Podľa ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, štátneho orgánu či iného orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Za škodu spôsobenú orgánom verejnej správy zodpovedá štát. Zodpovednosť štátu sa zakladá na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti. Štát sa jej nemôže zbaviť. O nárokoch na náhradu škody rozhodujú súdy. Uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné len v prípade, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky (napríklad odvolanie, rozklad), právoplatné rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a ak vzniknutá škoda bola spôsobená v súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
Štát je zodpovedný aj za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci plnenia úloh štátnej správy, ktorým môže byť konanie ale aj nečinnosť.
Trestno-právna zodpovednosť
Funkcionári a zamestnanci verejnej správy majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestno-právnu zodpovednosť, čím sa má predchádzať zneužívaniu právomocí,
ktorými disponujú pri výkone verejnej moci.
Trestno-právnu zodpovednosť vyvodzujú súdy na základe Trestného zákonníka, ktorý stanovuje skutkové podstaty trestného činu
-zneužívanie právomocí verejného činiteľa,
-marenia úlohy verejného činiteľa,
-prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody,
-podplácania,
-nepriamej korupcie.
Disciplinárna zodpovednosť
Vzniká porušením služobných povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a interných normatívnych aktov. Komplexná právna úprava verejnej (štátnej) služby a zodpovednosti zamestnancov verejnej správy upresňuje zákon o štátnej službe. Zákonník práce rozširuje zamestnancom štátnej správy okruh pracovných povinností, ktoré okrem základných povinností zamestnancov zahŕňajú aj povinnosť:
- konať a rozhodovať nestranne,
- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone zamestnania,
- neprijímať v súvislosti s výkonom zamestnania dary alebo iné výhody,
- zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu verejného a osobného záujmu.
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce oprávnený okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Zamestnávateľ môže dať pracovníkovi výpoveď iba pre:
- závažné porušenie pracovnej disciplíny,
- sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny len vtedy ak bol zamestnanec v posledných 6 mesiacoch písomne upozornený na možnosť výpovede,
- ak zamestnanec nespĺňa požiadavky pre riadny výkon práce a nespĺňanie požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch len vtedy, ak ho zamestnávateľ v posledných 12 mesiacoch písomne vyzval na ich odstránenie a zamestnanec ich neodstránil.VÝSLEDKY KONTROLNEJ ČINNOSTI NKÚ SR
Podľa správy NKÚ SR z roku 1999 kontrolované subjekty porušili zákony v 10 471 prípadoch.
Najčastejšie porušované sú zákony o:
- rozpočtových pravidlách (1 937),
- účtovníctve (1 581),
- verejnom obstarávaní (776),
- Štátnom fonde rozvoja bývania (2 601),
- správe majetku štátu (1 101),
- štátnom podniku (71).
NKÚ SR je súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní prostredníctvom plnenia oznamovacej povinnosti týmto orgánom v prípadoch podozrenia z trestnej činnosti.
Informácia o stave riešenia podaní NKÚ SR od roku 1995 k 31. marcu 2000:
Generálna prokuratúra SR (spolu podaní):
- ukončené prípady (1),
- neukončené prípady (4),
- odložené (3),
- odložené prípady, v ktorých nebolo zistené, že ide o podozrenie z trestného činu a ani nebol dôvod vybaviť veci inak (3).
Ministerstvo vnútra SR (spolu 14 podaní):
- v súčasnosti sa vykonáva šetrenie (4),
- v súčasnosti sa vykonáva dokumentovanie (1),
- vyšetrovateľ vrátil prípad na doplnenie príslušnému odboru kriminálnej polície (1),
- zastavené trestné stíhanie (1),
- odstúpené vojenskej polícii (1),
- vyšetrovateľ vec odložil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie, alebo zrušil ako nezákonné uznesenie vyšetrovateľa, resp. preverovanie nepotvrdilo spáchanie trestného činu (6).
ZÁVER
Bez aktívnej účasti občana si efektívny systém kontroly ani nemožno predstaviť. Aj z pohľadu boja proti korupcii je preto dôležité, aby občan mohol - či už formou petícií alebo sťažností - reálne vstupovať do kontrolných činností. Sťažnostný systém stále zápasí s dvomi zásadnými problémami. Prvým je samotná právna úprava, ako aj administratívna nepriehľadnosť. Konkrétne v prípade uplatňovania zákona o sťažnostiach je to nejednoznačný výklad niektorých ustanovení a pre postupy zamestnancov verejnej správy najmä absencia metodických pokynov. Druhým problémom je nízka úroveň informovanosti, ako aj všeobecne nízke právne vedomie občanov. Systém vybavovania sťažností na Slovensku tak plní čiastočne aj funkciu poradcu pre občana. Zároveň s informáciou o prešetrení sťažnosti obyvatelia zväčša dostanú aj právne rady a informácie, ako ďalej postupovať.
|
