Rodinné právo

Rodinné právo rieši a upravuje vzťahy vznikajúce v rodine,

– upravuje vznik a zánik manželstva,
– vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi , teda príbuznými v priamom rade,
– vzťahy v rámci náhradnej rodičovskej starostlivosti.

Rodinné právo pramení z ústavy, tá zahŕňa zákon o rodine a občiansky zákonník. Hlavná zásada o rodine je ochrana materstva, manželstva a rodiny štátom.

Právo upravuje len jadro rodiny tvorené spoločenstvom ženy, muža a detí obvykle žijúcich v jednej domácnosti – je to základná jednotka spoločnosti. Členovia rodiny si navzájom poskytujú citovú, morálnu a materiálnu pomoc a starajú sa jeden o druhého. Širšiu rodinu (deti súrodencov, švagrovia,…) zákon neupravuje. Rodina môže byť aj neúplná (úmrtie člena, rozvod). Rodina trvá aj vtedy, ak niektorý člen domácnosti býva mimo spoločnej domácnosti.

Rodina vzniká manželstvom.

Manželstvo je trvalé spoločenstvo ženy a muža založené zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného prehlásenia muža a ženy, ktorí sú následne, pokiaľ nie sú známe okolnosti vylučujúce manželstvo, prehlásení za manželov– musia to urobiť verejne za prítomnosti 2 svedkov a dohodnúť sa o spoločnom priezvisku. Každé manželstvo sa zapisuje do matriky.

V súčasnosti právnici odporúčajú uzavrieť predmanželskú zmluvu. Vstupom do manželstva sa vstupuje do bezpodielového zmluvného vlastníctva, kde sú obaja manželia oprávnení navzájom sa právne zastupovať, a kde získavajú rovnaké práva aj povinnosti.

Vznik manželstva:

- sú 2 formy:

1. občianska – prehlásenie pred štátnym orgánom (starosta, poverený člen zastupiteľstva)
2. cirkevná – pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi

Podmienky:

- snúbenci si vyberú priezvisko – buď spoločné alebo obe
- vek aspoň 18 rokov (kvôli fyzickej a morálnej vyspelosti) – výnimočne vek 16 rokov
- musia prehlásiť, že poznajú charakterové vlastnosti a zdravotný stav partnera a že im nie sú známe žiadne okolnosti vylučujúce manželstvo (predošlý manželský zväzok, príbuzenstvo – bratranci a sesternice môžu uzatvoriť manželstvo len občianskym sobášom...)
- opačné pohlavie, homosexuálne manželstvo – tzv. registrované partnerstvo nie je dovolené

Manželstvo sa uzatvára pred štátnym alebo cirkevným orgánom

-1.oznámenie –písomná žiadosť na matrike v mieste trvalého bydliska (platný občiansky preukaz + rodný list)
-cudzinec– pas + výpis o trestnej bezúhonnosti
-vdovec/vdova –+ úmrtný list
-rozvedený –+ doklad o rozvode

Manželstvo nemožno uzatvoriť:

-ak sú to príslušníci rovnakého pohlavia
-príbuzní v priamom rade
-už sú v stave manželstva
-nie sú plnoletí (výnimka je 16 rokov)

Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva i rovnaké povinnosti, ktoré Zákon o rodine špecifikuje. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Pokiaľ muž a žena žijú v spoločnej domácnosti, avšak bez uzavretia manželstva, označujú sa ako druh a družka, ich vzťah však nie je právne upravený, čo môže znamenať problémy napr. pri dedení majetku.Zánik manželstva:

- smrť jedného z partnerov, prípadne vyhlásenie manžela/manželky za mŕtveho
- vyhlásením za neplatné- ak sa zistia skutočnosti zamedzujúce manželstvo medzi dvoma jedincami
- rozvod – len ak jeden z manželov neplní svoje povinnosti a dá sa to aj právne dokázať.

Rozvod sa koná súdnou cestou, kde súd prihliada najmä na záujmy maloletých detí a rozhodne, ktorému z rodičov budú zverené do opatery a ako každý bude prispievať na ich výchovu. Ak sa rodičia sami dohodnú, súd môže túto dohodu schváliť.

Práva a povinnosti účastníkov rodinnoprávnych vzťahov

Zákon o rodine stanovuje práva a povinnosti rodičov i detí. Členovia rodiny majú predovšetkým vyživovaciu povinnosť, ktorá spočíva v poskytovaní finančných a iných prostriedkov tomu, kto nie je schopný zabezpečiť si základné životné potreby sám.

Je to najmä vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, pokiaľ sa neživia samé – tzn., že aj plnoletým(napr. študujúcim, nezamestnaným,..). Aj deti majú vyživovaciu povinnosť voči rodičom, ak si nedokážu svoje potreby zabezpečiť sami. Vyživovacia povinnosť existuje aj medzi manželmi navzájom. Pokiaľ si dotyčný neplní vyživovaciu povinnosť, môže byť súdne vymáhaná.

Rodičovská zodpovednosť ďalej zahŕňa:

- starostlivosť o zdravie, citový, rozumový a mravný vývoj maloletého dieťaťa
- zastupovanie maloletého dieťaťa pri právnych úkonoch, aj trestná zodpovednosť
- riadne spravovanie majetku dieťaťa

Dieťa žijúce v domácnosti s rodičmi je povinné v rámci svojich možností pomáhať im, ctiť ich, rešpektovať a prispievať na úhradu domácnosti, ak má vlastný príjem.
Ak si rodičia neplnia svoje povinnosti voči deťom a riadna výchova dieťaťa je ohrozená, môže orgán sociálno-právnej ochrany detí alebo súd vykonať opatrenia, aby sa stav napravil:

- napomenie dieťa, rodičov a osoby, ktoré riadnu výchovu narušujú
- stanoví dohľad nad dieťaťom a určí mu obmedzenia(zákaz návštevy nevhodných podnikov a zábav,....)
- zverí dieťa do výchovy inej osoby.

Náhradná rodinná starostlivosť:

-ak sa rodičia zavinene alebo nezavinene nedokážu postarať o dieťa, starostlivosť preberá štát:

-Opatrovníctvo – vymedzené súdom v prípade tragickej smrti rodičov, výkone trestu, alebo dlhodobej choroby rodiča. Opatrovník, najčastejšie príbuzný, má práva a povinnosti, len v záležitostiach, ktoré mu určí súd a je právnym zástupcom dieťaťa. Po dosiahnutí 18. roku dieťaťa opatrovníctvo zaniká.

-Pestúnstvo – dieťa je zverené do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá dostáva od štátu príspevok na potreby dieťaťa a odmenu za prácu pestúna. Pestún je oprávnený rozhodovať o bežných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Pestúnstvo trvá až do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa. Dieťa neprijíma priezvisko pestúna.

-Ústavná výchova – využíva sa v prípade, keď je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená (dieťa nemá rodinu ani žijúceho príbuzného) a nie je možné nájsť iné výchovné opatrenia. Musí byť nariadená súdom a trvá do plnoletosti dieťaťa.

-Osvojenie (adopcia) – právne vytvorené rodinné puto. Medzi osvojiteľom a osvojencom platí rovnaký pomer, aký je medzi rodičmi a deťmi a zanikajú príbuzenské vzťahy k pôvodnej rodine. Dieťa musí byť staršie ako jeden rok a s adopciou musia súhlasiť aj jeho pokrvní rodičia. Súhlas nie je nutný, pokiaľ o starostlivosť o dieťa neprejavovali záujem najmenej 6 mesiacov. Adoptívni rodičia preberajú rodičovskú zodpovednosť pri výchove osvojeného dieťaťa. Dieťa priberá priezvisko rodičov. Zrušiť sa dá dohodou, keď má dieťa 18 rokov alebo žiadosťou o zrušení adopcie osvojiteľom aj osvojencom, súd rozhodne.

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi:

-právny vzťah vzniká narodením alebo osvojením
-materstvo- určuje sa na základe pôrodu
-otcovstvo- právny otec je manžel matky (ešte 300dní po rozvode)