referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
Objekty a subjekty právneho vzťahu
Dátum pridania: 18.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 457
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 0s
Pomalé čítanie: 10m 30s
 
Objekty právneho vzťahu

Objektom alebo predmetom právneho vzťahu je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov. Objektom právneho vzťahu sú:

A/ hnuteľné a nehnuteľné veci. Nehnuteľnosti sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Hnuteľnými vecami sú všetky veci, ktoré nemajú charakter nehnuteľných vecí. Veci sa tiež triedia na deliteľné a nedeliteľné. Súčasťou vecí je teda všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila.

B/ práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, napríklad pohľadávky vyplývajúce z poistnej zmluvy alebo zo zmluvy o pôžičke,

C/ práva oprávnené záujmy spojené s hodnotami ľudskej osobnosti, napríklad spojené s osobnou slobodou, dôstojnosťou a cťou človeka, s hodnotou života, zdravia, ako aj hodnoty spoločnosti a jej ústavné zriadenie,

D/ práva a oprávnené záujmy spojené s tvorivou ľudskou činnosťou, t.j. literárne, kinematografické, výtvarné či vedecké a iné diela.

Obsah právnych vzťahov

Obsahom právnych vzťahov sú oprávnenia a právne povinnosti. V záväzkových právnych vzťahoch sa oprávnenie veriteľa nazýva aj pohľadávka. Pohľadávke veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka. Oprávneniu jedného subjektu zodpovedá právna povinnosť druhého subjektu založená príkazom alebo zákazom. Pri komentovaní právnych povinností a oprávnení subjektu a pri vymedzení pojmu právna povinnosť a pojmu dovolenie, oprávnenie sa vychádza tak z aletickej logiky, ako aj deontickej logiky. Aletickými modalitami sú nutnosť a možnosť. Deontickými modalitami sú povinnosť a dovolenosť.

Záujmové združenia

Ich existencia a pôsobenie sú prejavom pluralizmu, vyjadrujú a slúžia realizácii záujmov. Ústavným základom ich vzniku je sloboda združovania. Kým politické strany zakladajú a združujú sa v nich občania daného štátu, môžu zakladať a združovať sa v nich všetky fyzické osoby. Záujmové združenia vznikajú na registračnom princípe, k ich vzniku sa teda nevyžaduje povolenie, či súhlas orgánu štátnej správy. Záujmové združenia – na rozdiel od – politických strán – sa neusilujú získať moc bezprostredne, ale vykonávajú nátlak na štátny aparát, politické strany i jednotlivých politikov s cieľom dosiahnuť prijatie takých rozhodnutí, ktoré sú pre ne výhodné. Ich činnosť teda nie je spätá bezprostredne s výkonom moci, ale s uplatňovaním vplyvu na centrá politického rozhodovania.


Stručne povedané snahou politických strán je získať moc, snahou záujmového združenia je získať vplyv. Záujmové združenia spravidla reprezentujú čiastkové záujmy – profesionálne, cirkevné, národnostné, rasové, kultúrne, regionálne a . p. Toto tvrdenie však nemožno absolutizovať, pretože prax prináša situácie, keď jedna záujmová organizácie reprezentuje viac záujmov, alebo niekoľko organizácií môže presadzovať zhodný záujem. Z hľadiska svojej vnútornej organizácie sú záujmové združenia voľným, resp. voľnejším zoskupením a požiadavka vnútornej disciplíny nie je zďaleka taká výrazná ako pri politických stranách.

Medzi najzhnámejšie záujmové združenia patria:

Záujmové združenia zamestnávateľov, odbory, združenia a organizácie roľníkov, organizácie tzv. slobodných povolaní, združenia regionálneho charakteru, organizácie cirkevné, združenia národnostného alebo rasového charakteru, združenia kultúrne, združenia profesionálne. 
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Prusák, J.: Teória práva, VO PF UK Bratislava 1995
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.