Objekty a subjekty právneho vzťahu

Predpokladmi právneho vzťahu okrem právnych skutočností sú aj subjekty a objekty právneho vzťahu. Subjekty a objekty právneho vzťahu spolu s jeho obsahom tvoria spoločne to, že nazývame prvkami právneho vzťahu. Subjektmi práva sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré právo uznáva za osoby v právnom zmysle. Osobu v právnom zmysle nie je možné stotožňovať s chápaním človeka v biológii, sociológii či psychológii. Latinským ekvivalentom osoby je výraz persona, ktoré pôvodne znamenalo masku, vytvorenú z oprávnení a právnych povinností subjektu. Právo sa nezaoberá fyzickou osobou alebo právnickou osobou v ich úplnosti, ale len z hľadiska ich reflexie v práve, z hľadiska súhrnu oprávnení a právnych povinností, ktoré im priznáva.

Právna subjektivita fyzických osôb

Subjektmi práva sú fyzické osoby a právnické osoby. Fyzickým a právnickým osobám priznáva platné právo:

1.Spôsobilosť mať práva a právne povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Spôsobilosť mať práva a povinnosti môže byť širšia alebo užšia. Napríklad spôsobilosť právnických osôb na väčšinu oprávnení podľa rodinného práva je vylúčená.

2.Spôsobilosť vlastnými právnymi i protiprávnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká po dovŕšení zákonom ustanoveného veku. V občianskom práve majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré svojou povahou sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Právnou spôsobilosťou právne konať, ktorá sa nazýva aj právnou subjektivitou, rozumieme spôsobilosť vlastným konaním a vo vlastnom mene zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy.

Spôsobilosť fyzických osôb na oprávnenia a povinnosti môže byť plná alebo obmedzená. Spôsobilosť je obmedzená zákonom alebo rozhodnutím príslušného štátneho orgánu. Priamo zo zákona je spôsobilosť osôb obmedzená napríklad z hľadiska ich veku. O obmedzení spôsobilosti fyzických osôb na právne a protiprávne konanie na základe iných dôvodov, napríklad duševnej choroby, rozhoduje súd. Plnú spôsobilosť na právne a protiprávne konanie nadobúdajú fyzické osoby plnoletosťou. Takého osoby nazývame svojprávnymi, tiež plnoprávnymi, naopak osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne a protiprávne konanie osobami nesvojprávnymi, neplnoprávnymi, maloletými, mladistvými, právne nespôsobilými a pod.

Spôsobilosť fyzických osôb vlastným konaním nadobúdať práva a brať na seba povinnosti determinuje celý rad činiteľov. Sú to najmä vek, duševné zdravie, pohlavie, rodinný stav, štátne občianstvo a v minulosti tiež stavovská príslušnosť, povolanie, občianska česť a iné faktory.

Právna subjektivita právnických osôb

Právnu subjektivitu priznáva platné právo nielen fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám.

Právnickými osobami sú:

A/ združenia fyzických alebo právnických osôb,
B/ účelové združenia majetku,
C/ jednotky územnej samosprávy,
D/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, ku ktorým patrí najmä štát, reprezentovaný štátnymi orgánmi a inštitúciami s právnou subjektivitou.

Združenie fyzickým alebo právnických osôb nemusí mať vždy charakter právnickej osoby. Fyzické osoby sa môžu totiž združiť aj za účelom, ktorý je právne irelevantný a stretávať sa pravidelne pri pestovaní športu alebo pri filozofickej debate o zmysle života. Fyzická osoba sa narodí, právnická osoba sa zriaďuje a vzniká. Na zriadenie sa vyžaduje písomná zmluva alebo zakladacia listina, prípadne iná právna skutočnosť. Vznik právnickej osoby zriadenej zmluvou alebo zakladacou listinou nastáva jej registráciou. Zakladacia listina sa spravidla vyhotovuje vo forme notárskej zápisnice. V našich podmienkach je potrebné odlišovať založenie právnickej osoby od vzniku právnickej osoby. Právnická osoba môže vzniknúť aj priamo zo zákona.

Právnické osoby pôsobia jednak v oblasti súkromného práva – ide najmä o obchodné spoločnosti, - ide najmä o obchodné spoločnosti, napríklad o komanditnú spoločnosť, spoločnosť s ručním obmedzením, akciovú spoločnosť, a jednak v oblasti verejného práva, tu ide najmä o štát, jednotky územnej samosprávy, rôzne spolky, politické strany.Objekty právneho vzťahu

Objektom alebo predmetom právneho vzťahu je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov. Objektom právneho vzťahu sú:

A/ hnuteľné a nehnuteľné veci. Nehnuteľnosti sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Hnuteľnými vecami sú všetky veci, ktoré nemajú charakter nehnuteľných vecí. Veci sa tiež triedia na deliteľné a nedeliteľné. Súčasťou vecí je teda všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila.

B/ práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, napríklad pohľadávky vyplývajúce z poistnej zmluvy alebo zo zmluvy o pôžičke,

C/ práva oprávnené záujmy spojené s hodnotami ľudskej osobnosti, napríklad spojené s osobnou slobodou, dôstojnosťou a cťou človeka, s hodnotou života, zdravia, ako aj hodnoty spoločnosti a jej ústavné zriadenie,

D/ práva a oprávnené záujmy spojené s tvorivou ľudskou činnosťou, t.j. literárne, kinematografické, výtvarné či vedecké a iné diela.

Obsah právnych vzťahov

Obsahom právnych vzťahov sú oprávnenia a právne povinnosti. V záväzkových právnych vzťahoch sa oprávnenie veriteľa nazýva aj pohľadávka. Pohľadávke veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka. Oprávneniu jedného subjektu zodpovedá právna povinnosť druhého subjektu založená príkazom alebo zákazom. Pri komentovaní právnych povinností a oprávnení subjektu a pri vymedzení pojmu právna povinnosť a pojmu dovolenie, oprávnenie sa vychádza tak z aletickej logiky, ako aj deontickej logiky. Aletickými modalitami sú nutnosť a možnosť. Deontickými modalitami sú povinnosť a dovolenosť.

Záujmové združenia

Ich existencia a pôsobenie sú prejavom pluralizmu, vyjadrujú a slúžia realizácii záujmov. Ústavným základom ich vzniku je sloboda združovania. Kým politické strany zakladajú a združujú sa v nich občania daného štátu, môžu zakladať a združovať sa v nich všetky fyzické osoby. Záujmové združenia vznikajú na registračnom princípe, k ich vzniku sa teda nevyžaduje povolenie, či súhlas orgánu štátnej správy. Záujmové združenia – na rozdiel od – politických strán – sa neusilujú získať moc bezprostredne, ale vykonávajú nátlak na štátny aparát, politické strany i jednotlivých politikov s cieľom dosiahnuť prijatie takých rozhodnutí, ktoré sú pre ne výhodné. Ich činnosť teda nie je spätá bezprostredne s výkonom moci, ale s uplatňovaním vplyvu na centrá politického rozhodovania.


Stručne povedané snahou politických strán je získať moc, snahou záujmového združenia je získať vplyv. Záujmové združenia spravidla reprezentujú čiastkové záujmy – profesionálne, cirkevné, národnostné, rasové, kultúrne, regionálne a . p. Toto tvrdenie však nemožno absolutizovať, pretože prax prináša situácie, keď jedna záujmová organizácie reprezentuje viac záujmov, alebo niekoľko organizácií môže presadzovať zhodný záujem. Z hľadiska svojej vnútornej organizácie sú záujmové združenia voľným, resp. voľnejším zoskupením a požiadavka vnútornej disciplíny nie je zďaleka taká výrazná ako pri politických stranách.

Medzi najzhnámejšie záujmové združenia patria:

Záujmové združenia zamestnávateľov, odbory, združenia a organizácie roľníkov, organizácie tzv. slobodných povolaní, združenia regionálneho charakteru, organizácie cirkevné, združenia národnostného alebo rasového charakteru, združenia kultúrne, združenia profesionálne. 

Zdroje:

Prusák, J.: Teória práva, VO PF UK Bratislava 1995 -