referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfréd
Streda, 19. júna 2019
Európske dohody
Dátum pridania: 18.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 911
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
Európske dohody (často interpretované ako zvláštny druh asociačných dohôd), ktoré sa uzatvárali podľa článku 310 a 300 zmluvy o ES v nicejskom znení, sú právnym inštrumentom zakladajúcim vzťahy medzi EÚ a asociovanou krajinou a sú podmienené súhlasom európskej rady, Európskeho parlamentu a podliehajú ratifikácii všetkými členskými štátmi. Ich obsahom je riešenie politických otázok, zaoberajú s obchodnými podmienkami a obsahujú inštitucionálne ustanovenia.

Za hlavné ciele európskych dohôd sa považujú:

nastolenie atmosféry dôvery a stability v politickom a ekonomickom zmysle,
podpora investícii,
zlepšenie podmienok pre rozvoj manažmentu zaoberajúceho sa prechodom od centrálneho plánovania k trhovej ekonomike,
podpora transparentnosti a koherencii ekonomík 
psychologický dosah nadviazania stykov s krajinami EÚ

Podľa článku 238 Zmluvy o Európskej únii Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo viacerými štátmi, alebo s medzinárodnými organizáciami dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, spoločné aktivity a osobitné postupy. Všeobecným cieľom asociačných dohôd je upevniť a rozšíriť ekonomické a iné zmluvné vzťahy a postupne odbúravať prekážky vzájomne výhodného partnerstva. Ich obsah je spravidla rozdelený na dve časovo rozdielne, a zároveň na seba nadväzujúce etapy, v prvej ide o postupné odbúravanie obchodných prekážok, v druhej o vytvorenie colnej únie. Obsah zmlúv a ich realizácia sa prispôsobovali novým podmienkam, t. j. postupne sa vyvíjal a modifikoval. Pojem Asociačná dohoda je preto pomerne flexibilný a jeho zmysel závisí od špecifického obsahu každej dohody. Asociačné dohody uzatvárané s Európskou úniou sa delia na tri druhy:

1. Európske dohody so štátmi strednej a východnej Európy obsahujú jasné ustanovenia o možnom plnom členstve v EÚ, ale nezaručujú ho. Ku krajinám, ktoré uzavreli s Európskym spoločenstvom túto asociačnú dohodu, patrí Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus a Malta. Obsahujú ustanovenia o politickej i ekonomickej integrácii a jej základných cieľoch.
2. Rozvojové asociačné dohody ako napríklad dohody s krajinami Maghrebu, dohody z Lomé a iné.
3. Dohoda o Európskom hospodárskom priestore so štátmi patriacimi do EZVO. Podobne ako európske dohody, aj táto má podporiť plné členstvo tých štátov, ktoré sa chcú pripojiť k Únii. Zmluvné vzťahy medzi SR a Európskou úniou.

Asociačná zmluva upravuje najmä tieto hlavné oblasti vzájomnej spolupráce:

1. vytvorenie zóny voľného obchodu
2. priemyselnú, vedeckú, technickú a kultúrnu spoluprácu
3. viacročný program finančnej pomoci
4. sformovanie mechanizmov na politický dialóg

Ratifikáciou Európskej dohody sa pre SR začala nová éra vo vzťahoch s hlavným západoeurópskym integračným zoskupením, ktorá by mala byť zavŕšená riadnym členstvom SR v EÚ. Hlavným garantom uplatňovania ED v SR je Ministerstvo zahraničných vecí SR, do ktorého kompetencie spadá uzavretie a vykonávanie medzinárodných zmlúv. Koordinačný orgán pre všetky oblasti uplatňovania ED je poradný orgán vlády SR – Rada vlády SR pre integráciu SR do EÚ.

Preambula vymedzuje ciele tejto ED nasledujúcim spôsobom:

• poskytovať vhodný rámec na politický dialóg, umožňujúci rozvoj úzkych politických vzťahov medzi zmluvnými stranami,
• podporovať rozvoj obchodu a harmonické ekonomické vzťahy medzi stranami a tým podporovať aj dynamický hospodársky rozvoj a prosperitu v Slovenskej republike,
• poskytovať základňu na finančnú a technickú pomoc Spoločenstva Slovenskej republike,
• poskytovať vhodný rámec na postupnú integráciu Slovenskej republiky do Spoločenstva. Slovenská republika bude na tento účel vyvíjať úsilie, aby sa plnili potrebné podmienky,
• podporovať spoluprácu v kultúrnych otázkach.

Európska dohoda o pridružení sa skladá z preambuly, 119 článkov a záverečných ustanovení.

Články sú rozdelené na deväť oddielov:

Politický dialóg – medzi zmluvnými partnermi sa ustanovuje pravidelný politický dialóg ako účinný prostriedok, ktorý má sprevádzať zbližovanie medzi zmluvnými stranami a podporovať politické a ekonomické zmeny v SR.

Všeobecné zásady – rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv, zakotvených v Heslinskom záverečnom akte a Parížskej charte pre novú Európu, ako aj zásad trhovej ekonomiky.

Voľný pohyb tovaru – Európska dohoda predpokladá vytvorenie zóny voľného obchodu medzi Slovenskou republikou a krajinami Európskej únie v priebehu stanoveného prechodného obdobia. Vývozy zo Slovenskej republiky do krajín Európskej únie budú liberalizované v závislosti od druhu tovaru maximálne do piatich rokov od vstupu dohody do platnosti. Liberalizácia sa bude dotýkať tarifných (colných) aj netarifných (kvantitatívnych) nástrojov.

Pohyb pracovníkov, etablovanie sa, poskytovanie služieb – v každom členskom štáte bude zaobchádzanie s pracovníkmi, ktorí sú občanmi SR a ktorí sú legálne zamestnaní na území členského štátu bez akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnom občianstve, pokiaľ ide o pracovné podmienky mzdu alebo prepustenie. SR sa zaväzuje počas prechodného obdobia uľahčiť etablovanie firiem a občanov Spoločenstva na svojom území pri zahajovaní ich pôsobenia.

Platby, kapitál, hospodárska súťaž, zbližovanie právnych úprav – pri bežných platbách a pohybe kapitálu sa zmluvné strany zaväzujú povoliť vo voľne zameniteľnej mene akékoľvek platby, ktoré sa týkajú pohybu tovaru, služieb alebo osôb medzi zmluvnými stranami, ktoré boli liberalizované podľa asociačnej dohody. Všetky dohody medzi podnikateľskými subjektami, ktoré obmedzujú konkurenciu, sú nezlučiteľné s riadnym pôsobením Dohody. Hlavnou podmienkou na hospodársku integráciu SR do Spoločenstva je zbližovanie legislatívnych predpisov SR s komunitárnym právom Spoločenstva. SR vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej legislatívnych predpisov s predpismi Spoločenstva.

Hospodárska spolupráca – sa vzťahuje na priemysel, podporu a ochranu investícií, priemyselné normy a hodnotenie ich zhodnosti, spoluprácu vo vede a technike, vzdelávanie a odbornú prípravu, poľnohospodárstvo a poľnohospodársko-priemyselný sektor, energetiku, jadrovú bezpečnosť, životné prostredie, dopravu, telekomunikácie, bankovníctvo, poisťovníctvo, ostatné finančné služby a audítorstvo, na menovú spoluprácu, regionálny rozvoj, spoluprácu v sociálnej oblasti, cestovný ruch, malé a stredné podniky, ochranu spotrebiteľa a pod.

Kultúrna spolupráca – zmluvné strany sa zaväzujú podporovať kultúrnu spoluprácu predovšetkým - preklady literárnych diel, ochranu a obnovu pamiatok a lokalít, odbornú prípravu, organizovanie európsky orientovaných kultúrnych podujatí.

Finančná spolupráca – Slovenská republika dostane dočasnú finančnú pomoc od Spoločenstva vo forme grantov a pôžičiek vrátane pôžičiek Európskej investičnej banky.

Inštitucionálne, všeobecné a záverečné ustanovenia – zriaďuje sa Asociačná rada, ktorá bude dohliadať na plnenie Dohody. Bude sa schádzať na ministerskej úrovni raz do roka a vtedy, keď si to vyžiadajú okolnosti. Bude posudzovať akékoľvek významné otázky vyplývajúce z rámca Dohody a akékoľvek iné dvojstranné alebo medzinárodné otázky spoločného záujmu. V Dohode sa uplatňuje princíp asymetrie, napríklad v časti Voľný pohyb. Asymetria v prospech SR znamenala, že dňom vstupu zmluvy do platnosti Spoločenstvo liberalizovalo asi 70% slovenských dovozov, zo strany SR tento podiel predstavoval asi 20 – 25%. ES sa zaviazli liberalizovať ostatné komodity do 5 – 6 rokov, SR pri najzávažnejších do 9 rokov.

Zmluva presne stanovuje pre jednotlivé kategórie tovarov colné sadzby alebo iné špecifické opatrenia – zoznam výrobkov podľa kódov kombinovanej nomenklatúry je uvedený v prílohách I až XVII Asociačnej zmluvy.

Pri rokovaniach o Asociačnej zmluve sa objavili i názory, že asymetria v prospech SR je pre nízku konkurencieschopnosť slovenských výrobkov nedostatočná. Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a EÚ v rokoch 1991 – 1998 ukazuje na tendenciu prehĺbenia záporného salda zahraničného obchodu SR so štátmi EÚ.

Vláda Slovenskej republiky podala 27. 6. 1995 žiadosť o vstup do EÚ. Vtedy neboli pochybnosti, že začleňovanie SR bude prebiehať v rovnakom čase a podobným tempom ako v susedných krajinách V 4. No vnútropolitický vývoj na Slovensku a jeho hodnotenie zo strany EÚ v konečnom dôsledku viedli k tomu, že v Posudku Európskej komisie na žiadosť SR o vstup do únie z júla 1997 bolo Slovensko ako jediné označené za krajinu, ktorá nespĺňa politickú časť kodanských kritérií (demokracia, ľudské práva, rešpektovanie práv menšín a právny štát). Luxemburský summit Európskej rady v decembri 1997 síce nevylúčil Slovensko z procesu rozšírenia EÚ, ale nepozval ho na vstupné negociácie.

K premene vo vzájomných vzťahoch došlo po voľbách v roku 1998. V pomerne krátkom čase došlo k zmenám v postoji EÚ, ktorá konštatovala splnenie kodanských politických kritérií, čím sa otvorila možnosť začať rokovania o vstupe. Pravidelná správa EK o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do EÚ konštatovala, že v priebehu roku 1999 Slovensko prijalo kroky na zníženie vnútornej a vonkajšej nerovnováhy, ktorých výsledky sú povzbudivé. Zároveň správa obsahovala niekoľko výhrad v nasledujúcich oblastiach: postavenie rómskej menšiny, obavy o nezávislosť súdnictva, zefektívnenie boja proti korupcii, potreba reformy a posilnenia verejnej správy, potreba zvyšovania úsilia pri uplatnení už harmonizovaných právnych predpisov, ochrana životného prostredia, nedostatočne slobodný pohyb kapitálu, poľnohospodárstvo.

V súlade so závermi Helsinského summitu v decembri 1999 predstavitelia 15 členských krajín EÚ otvorili so Slovenskou republikou Medzivládnu konferenciu o pristúpení. 15. február 2000 sa tak stal významným medzníkom v procese integrácie Slovenska do európskych štruktúr. Konkrétne rokovania k prvým ôsmim – z celkového počtu 29 – negociačným kapitolám sa začali 28. marca 2000.

Významným medzníkom v politike východného rozšírenia EÚ sa stal summit Európskej rady v Nice (7. – 10. decembra 2000), kde sa pod predsedníctvom Francúzska podarilo nájsť kompromis v otázke inštitucionálnej reformy EÚ. Na jeho základe kandidátske krajiny získali prísľub, že EÚ bude pripravená na rozšírenie k 1. januáru 2003, čo však nemožno vnímať ako záväzok Európskej únie k tomu dátumu prijať prvých záujemcov. Zároveň EÚ potvrdila ochotu v rámci najbližších troch polrokov (švédskeho, belgického a španielskeho predsedníctva) tak akcelerovať negociácie, aby u tých najpokročilejších asociovaných krajín mohli skončiť do 31. decembra 2002.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.