Európsky parlament je jediný priamo volený zastupiteľský orgán Európskej únie a je ich priamym sprostredkovateľom v európskych záležitostiach. Každý občan sa vždy môže obrátiť priamo na poslanca. Európsky parlament má kancelárie vo všetkých členských krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho činnosti.
Európsky parlament sa priamo zúčastňuje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ. Má právomoci vo vzťahu k rozpočtu, musí dať svoj súhlas pri podpísaní medzinárodných zmlúv a zohráva rozhodujúcu úlohu pri vymenovaní Európskej komisie. Kontroluje prácu Európskej komisie. Parlament nemá právomoc predkladať vlastné legislatívne návrhy, pretože právom iniciatívy disponuje iba Európska komisia, no môže požiadať Európsku komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh, ktorý pokladá za potrebný. Parlament prerokúva spolu s Radou ministrov EÚ návrh rozpočtu predložený EK a schvaľuje ho. Ďalšími významnými právomocami EP sú jeho kontrolné funkcie.

Každých 5 rokov menuje prezidenta a členov Európskej komisie. Komisia predkladá EP mesačné a ročné správy o činnosti a poslanci môžu Komisii predkladať písomné alebo ústne otázky. EP môže Komisii vysloviť nedôveru a donútiť ju k rezignácii. Rada EÚ, predseda Rady predkladá EP program činnosti na začiatku svojho predsedníctva a správu o činnosti Rady na záver. Informuje EP o vývoji zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Ministri Rady sa zúčastňujú na plenárnych zasadaniach.

Členovia Európskeho parlamentu sú volení priamo občanmi členských štátov EÚ každých päť rokov pomerným zastúpením. Európsky parlament má 786 členov. Počet zástupcov členských krajín v Európskom parlamente závisí od veľkosti krajiny. Na čele parlamentu stojí predsedníctvo parlamentu, ktoré sa skladá z predsedu a 14 podpredsedov. Sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu. Počas parlamentného roku sa konajú raz za mesiac týždňové plenárne zasadania v Štrasburgu. Parlament na rokovaniach prijíma stanoviská a rezolúcie. Predsedom Európskeho parlamentu je Hans-Gert PÖTTERING (Nemecko).

Legitímnosť Európskeho parlamentu zabezpečujú voľby na základe priameho všeobecného volebného práva. Prvé voľby do EP sa uskutočnili v roku 1979, posledné v roku 2004. Každý občan sa môže obrátiť na ktoréhokoľvek poslanca Európskeho parlamentu so svojimi očakávaniami a starosťami. Občania európskych štátov môžu uplatňovať svoje petičné právo individuálne alebo v skupine tak, že predložia predsedovi Európskeho parlamentu svoje požiadavky alebo sťažnosti, rešpektujúc jurisdikciu Európskej únie.

Európsky parlament zastupuje záujmy občanov a je ich priamym sprostredkovateľom v európskych záležitostiach. Každý občan ktorý si myslí, že došlo k porušeniu európskeho práva, má dve možnosti – obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament alebo ombudsmana.

Posledné (a na Slovensku vôbec prvé) voľby do Európskeho parlamentu sa konali v dňoch 10. – 13. júna 2004. Sklamaním bola historicky najnižšia volebná účasť. Volieb sa zúčastnilo iba 155 miliónov voličov, teda len 44, 2 percenta oprávnených voličov EÚ. Politické strany vyspelých európskych demokracií sa spoliehali hlavne na nové členské krajiny, kde však bola paradoxne účasť voličov najnižšia. Vyššia účasť, než sa očakávala, bola v Holandsku, Írsku, Fínsku a Veľkej Británii. Od prvých volieb má účasť voličov konštantne klesajúcu tendenciu (r. 1979 bola účasť 63 %, v r. 1984 61 %, r. 1989 58,5 %, r. 1994 56,8 %, r. 1999 49,8 %).

S nárastom počtu poslancov na 876 sa zmenil aj potrebný počet hlasov (kvalifikovaná väčšina) pri schvaľovaní legislatívy v EP. Najčastejšie využívanú kvalifikovanú väčšinu teda vytvára v súčasnom EP 393 europoslancov.

Po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 by sa mal počet poslancov znížit na 736. Od roku 2009 tak bude Bulharsko v EP zastupovať namiesto 18 iba 17 europoslancov a Rumunsko namiesto 35 iba 33.

Počet poslaneckých mandátov sa z pôvodne zvolených 732 poslancov rozšíril po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ od 1. 1. 2007 na 786 europoslancov. Dovtedy Bulharsko a Rumunsko ako kandidátske krajiny zastupovali v EP pozorovatelia. Tí sa, aj keď nezvolení v riadnych eurovoľbách, stali po vstupe svojích krajín do EÚ riadnymi poslancami Európskeho parlamentu. V lete roku 2007 by sa mali uskutočniť voľby europoslancov aj v Rumunsku a Bulharsku.

Plenárne zasadania parlamentu pripravuje 20 výborov:

Výbor pre rozpočet
Výbor pre poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj
Výbor pre zahraničné veci, bezpečnosť a obrannú politiku
Výbor pre kontrolu rozpočtu
Výbor pre ekonomické a menové záležitosti a priemyselnú politiku
Výbor pre výskum, technologický rozvoj a energiu
Výbor pre vonkajšie ekonomické vzťahy
Výbor pre právne záležitosti a práva občanov
Výbor pre sociálne záležitosti a zamestnanosť
Výbor pre regionálnu politiku
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Výbor pre životné prostredie, zdravie obyvateľstva a ochranu spotrebiteľov
Výbor pre kultúru, mládež, vzdelávanie a médiá
Výbor pre rozvoj a spoluprácu
Výbor pre občianske slobody a vnútorné záležitosti
Petičný výbor
Výbor pre inštitucionálne záležitosti
Výbor pre rybolov
Výbor pre procedurálne pravidlá, overovanie poverovacích listín a imunity
Výbor pre práva žien

Prerozdelenie mandátov v EP po rozšírení únie

Belgicko 24
Dánsko 14
Fínsko 14
Francúzsko 78
Grécko 24
Holandsko 27
Írsko 13
Luxembursko 6
Nemecko 99
Portugalsko 24
Rakúsko 18
Španielsko 54
Švédsko 19
Taliansko 78
Veľká Británia 78
Nové členské štáty:
Cyprus 6
Česká republika 24
Estónsko 6
Litva 13
Lotyšsko 13
Maďarsko 24
Malta 5
Poľsko 54
Slovensko 14
Slovinsko 7
Bulharsko 18
Rumunsko 35