referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lýdia
Pondelok, 19. augusta 2019
Trestné právo v období raného feudalizmu v Uhorsku
Dátum pridania: 17.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 767
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
Právo a právne pamiatky

Samotná história trestného práva Slovákov a Čechov má korene už v príchode Slovanov na územie okolo Dunaja. Prevládala kmeňová hierarchia, kde družina, vojak, mali najvyššie postavenie a z toho odvodené aj práva a povinnosti. Smrťou sa trestala zrada a zbabelosť. Začali sa vytvárať prvé známky vnímania povahy zločinu a trestu.

V období ranného feudalizmu približne od 9. storočia bol hlavou štátu panovník, ktorého moc zahrnovala vojenskú, finančnú a zákonodarnú. Základom feudálneho štátu v Čechách boli aj tzv. dvorné snemy. Ich právomoci boli rozsiahle a jedným z trestania skutkov bol aj trest smrti. Ten bol uplatňovaný často a rozsah skutku, za ktorý ho bolo možné uložiť počína krádežou a končí vraždou.

V Uhorsku, ktoré zahrňovalo aj súčasné územie Slovenska a poznačilo identitu Slovákov, došlo k najpodstatnejším zmenám po nástupe Štefana I. Podľa zákonov Štefana I., ktoré sa skladajú z dvoch kníh a 55 článkov, bolo možné aj najmenšiu krádež trestať smrťou. Do vývoja trestného práva v Čechách zasiahlo aj husitské hnutie, ktoré dodnes symbolizuje odpor proti útlaku a svojvôli panovníkov. Husitské hnutie malo vplyv aj na upaľovanie čarodejníc a kacírov, ktoré vtedy spadalo jedine do právomoci cirkvi. Mimo iné sa ustálila v českých krajinách aj forma nakladania s porazeným protivníkom po uskutočnenom súboji. Bolo ním odseknutie hlavy.

Podobne skončil aj páchateľ únosu. Unesená alebo jej otec mali právo potrestať páchateľa sťatím, a rovnako mal právo manžel cudzoložnice zabiť jej milenca, pokiaľ ich prichytil pri čine. Cirkevné procesy s kacírmi a čarodejnicami, ktoré v prípade uznania viny, končili upálením vinníka, symbolizovali veľkú moc a mocenské postavenie vtedajšej cirkvi. Trest smrti za myšlienky a názor sa nestal odstrašujúcim príkladom a vonkoncom neznamenal zníženie počtu týchto ,,previnení“. Trest smrti bol dokonca vykonávaný aj na mŕtvom – za samovraždu. Trest smrti bolo možné udeliť za veľa skutkov, ešte ale neexistoval systém trestov, t.j neboli presne stanovené trestné činy za ktoré by bolo možné uložiť trest smrti.

V Uhorsku celé trestné právo nieslo prvky rodových zvyklostí. Obmedzovala sa postupne krvná pomsta, ale nezakazovala sa úplne. Tresty boli väčšinou odstrašujúce – vrah bol popravený mečom, zlodejovi odsekli ruku. Uhorské právo poznalo predovšetkým tieto tresty, pri ktorých sa ukladal trest smrti:

Nevernosť panovníkovi /jeho urážka, zrada.../
Násilie proti vrchnosti –hradský župan trestal podľa vlastného usúdenia
Trestné činy proti mravnosti – cudzoložstvo…
Trestné činy proti ľudskému životu
Trestné činy proti majetku –ak podaný ukradol sliepku bol potrestaný smrťou

Vývoj súdnej organizácie

V ranej feudálnej monarchii vykonával jurisdikciu ponovník na kráľovskom dvore alebo v kráľovských župách. Jeho zástupca na kráľovskom dvore bol palatín. Hradní župani, ich dvorský sudcovia a rychtáry súdili spočiatku iba hradný ľud.

Za vlády Ladislava boli v komitátoch zriadené zvláštne súdne orgány takzvané kráľovský sudcovia (iudices regii), bilochovia alebo biloti regales. Stíhali početné delikty proti súkromnému majetku (krádeže, lúpeže) a likvidovali pozostatky rodového súdnictva. Neskôr boli bilochovia podriadení županovi.

Za vlády Kolomana prestalo toto panovníkove súdnictvo existovať. Boli zriadené koncilové súdy, zvolávané dvakrát do roka za predsedníctva biskupa diecése. Riešili spory medzi županmi, opátmi, kniežatami a farármi. Tieto súdy pomerne rýchlo zanikli. Zároveň bola rozšírena moc palatína i na dedinské súdnictvo, kde palatín súdil vo vlastnej kúrii alebo na palatínskych kongregáciách.

Miesto palatína v tej dobe sa stal riadnym sudcom kráľovskej kúrie zemský sudca (krajský súd).

Kráľ súdil osobne v kráľovskej rade a od konca 12. storočia každoročne na súdnych dňoch v Stoličnom Belehrade.

Zvláštne súdy mali kolonisti (hospes teutonici et latini) s najstaršími privilégiami od 13. storočia.

Sluhovia (služobníci), otroci podliehali sudcovskej moci zemepána (feudála).
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.