referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomír
Utorok, 16. júla 2019
Ústava Slovenskej republiky
Dátum pridania: 17.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 407
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 15.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 26m 0s
Pomalé čítanie: 39m 0s
 
ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (jej novelizácia)

Napriek kladnému hodnoteniu pôvodného textu Ústavy SR sa ukázali aj niektoré slabé miesta, ktoré bolo potrebné postupom času zmeniť, resp. doplniť. V tejto súvislosti Milan Čič a Ľu- mír Fogaš ako poprední tvorcovia Ústavy SR vo svojej knihe Ústava Slovenskej republiky, ktorá vyšla v roku 1992, okrem iného napísali: „ Niet ústavy, ktorá nemá chyby, chybičky a ktorú by nebolo možné kritizovať za to, čo obsahuje, čo vyjadruje a čo všetko by mala ešte zakotviť. Platí to aj o našej novej ústave.“ Ďalej píšu: „Tak ako každý zákon, aj ústava má nárok na svoj vývoj. Najlepším korektorom je život. Nová politická, štátoprávna, ekonomická a zahraničná situácia ukáže, kde sa žiada urobiť zmeny, formovať isté inštitúty tak, aby lepšie zodpovedali súčasným I budúcim potrebám celej spoločnosti.“

V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že I keď postupne štátoveda, ako i ústavnoprávna prax poznala konkrétne slabé miesta Ústavy SR, v prvých dvoch funkčných obdobiach NR SR ešte nebol vhodný čas, aby ústavodarca – Národná rada SR – mohla zmeniť a doplniť Ústavu SR. To predovšetkým preto, že v Národnej rade SR počas prvých dvoch funkčných období bol taký pomer politických síl, že by žiadne, čo aj len čiastkové zmeny a doplnky Ústavy SR neboli schválené, t.j. nebol možný politický konsenzus. Až po šiestich, resp. deviatich rokoch uplatňovania Ústavy SR v ústavnoprávnej praxi, t.j. v treťom volebnom období, dosiahla vládna koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky ústavnú väčšinu a politický konsenzus, aby mohla uskutočniť zmeny a doplnky Ústavy SR, a to bez opozície.

Pred schválením veľkej novely Ústavy SR sa uskutočnila novelizácia Ústavy SR dvoma ústavnými zákonmi. Obidve tieto novely sa dotýkali právomoci a voľby prezidenta SR. Boli vlastne vynútené skutočnosťou, že po ukončení funkčného obdobia prezidenta SR Michala Kováča v roku 1998 bolo potrebné zvoliť nového prezidenta SR. To sa však nepodarilo ani po niekoľkokrát opakovanej voľbe viacerých kandidátov na prezidenta Národnou radou SR. Voľby sa uskutočnili v piatich kolách a o prezidentské kreslo sa uchádzalo desať kandidátov. Ani jeden z nich nezískal potrebnú ústavnú väčšinu deväťdesiat hlasov v Národnej rade SR. Tento stav chcela vládna koalícia zmeniť, preto prišla s návrhom novelizácie Ústavy SR.

Prvá novela Ústavy SR sa uskutočnila ústavným zákonom č.244/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 5. augusta 1998. Táto novela bola veľmi stručná. Zakotvila, že prezidenta SR volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh najmenej ôsmich poslancov tajným hlasovaním na päť rokov. Zároveň táto novela zakotvila, že v prípade, keď je uvoľnený úrad prezidenta SR niektoré jeho právomoci sa presunú na predsedu NR SR. Ide o tieto právomoci: právo vymenovať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády SR, právo vymenovať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov ustanovených zákonom, ako aj právo vymenúvať profesorov a rektorov vysokých škôl a povyšovať generálov.

Druhá novela Ústavy SR sa uskutočnila ústavným zákonom č.9/1999 Z. z., a nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 27. januára 1999. Táto novela oproti predchádzajúcej bola rozsiahlejšia. Priniesla dve základné zmeny dotýkajúce sa inštitúcie prezidenta SR. Zaviedla priamu voľbu prezidenta SR na päť rokov občanmi, a taktiež zaviedla právo odvolať prezidenta pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ďalej sa dotýkala niektorých právomocí predsedu NR SR a najmä právomocí prezidenta SR, ako aj procesu, resp. mechanizmu voľby prezidenta SR. Taktiež sa dotkla aj otázky právomoci Ústavného súdu SR vo vzťahu k voľbám prezidenta SR, k voľbám do NR SR a voľbám do orgánov územnej samosprávy, ako aj vo vzťahu k výsledkom referenda. Ústavný súd tu rozhoduje o ústavnosti a zákonitosti volieb a výsledku referenda.

Posledný návrh na veľkú novelu Ústavy SR predložila skupina poslancov NR SR Národnej rade Slovenskej republiky, bol zo dňa 25. mája 2000, pod číslom 740/2000-sekr.,tlač 643, Bratislava, máj 2000. Návrh veľkej novely Ústavy SR obsahoval všetky potrebné náležitosti. Za schválenie veľkej novely Ústavy SR zo 148 prítomných poslancov NR SR hlasovalo 90, proti 57 poslancov a jeden sa zdržal hlasovania a dvaja boli neprítomný. Proti hlasovala opozícia HZDS a SNS a podľa vyjadrenia v dennej tlači proti hlasoval i poslanec Róbert Fico, predseda neparlamentnej pomerne silnej politickej strany Smer, ktorá vystupuje voči vládnej koalícii opozične.

V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že Kancelária prezidenta SR oznámila, že prezident SR slávnostne podpíše schválenú veľkú novelu Ústavy SR. Potom od slávnostného podpísania prezident upustil a novelu podpísal obvyklým spôsobom. Aj predseda NR SR a predseda vlády SR novelu podpísali v tichosti bez akejkoľvek slávnosti. Schválená novela Ústavy SR nadobudla platnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, t.j. 17. marca 2001 a účinnosť dňom 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1, januára 2002.

V poradí tretia novela Ústavy SR, nazývaná aj veľká novela Ústavy SR, priniesla veľmi rozsiahle a významné zmeny. Možno povedať, že išlo o podstatné zmeny Ústavy SR. V prvej hlave je novým spôsobom upravený vzťah vnútroštátneho práva a medzinárodného práva. Novela ho zakotvuje širšie oproti pôvodnej úprave v čl. 11, ktorý bol zrušený. Novela Ústavy SR obsahuje i nový článok, a to čl. 7a, ktorý sa dotýka otázky podpory národného povedomia zahraničných Slovákov a ich inštitúcií. V druhej hlave Ústavy SR novela priniesla posilnenie základných práv a slobôd občanov. Článok 17 ods. 3 zakotvuje predĺženie lehoty pri zadržaní obvineného alebo podozrivého z trestného činu z 24 hodín na 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín. Sudca musí zadržanú osobu v uvedených lehotách vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustený na slobodu. Článok 17 odstavec 4, zakotvuje, že obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo jej prepustený na slobodu. Tu treba poukázať na to, že i v prípade zatknutie obvineného došlo k predĺženiu lehoty z 24 hodín na 48 hodín a 72 hodín. Novela Ústavy SR, čl. 44 ods. 4 rozširuje starostlivosť štátu o ochranu životného prostredia, kde sa hovorí, že štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcim rastlinám a voľne žijúcim živočíchom.

V Ústave je ďalej zakotvené že:,, Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.“ Tretia hlava Ústavy SR obsahuje druhý oddiel:,, Najvyšším kontrolný úrad Slovenskej republiky.“ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly. Predmet jeho kontroly je presne vymedzený v novele ústavy a je vlastne totožný s obsahom jeho právomocí. Veľká novela sa významným spôsobom dotkla aj územnej samosprávy. Posilnila a prehĺbila sa ňou ústavná úprava samosprávy a jej prvkov. ,,Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územní celok.“ V čl. 64 zakotvuje, že: ,, Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky zdržujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt.“ Podrobnosti ustanoví zákon. Osobitné významné ustanovenie obsahuje čl. 67 ods. 3, ktoré hovorí, že: ,,Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.“

Piata hlava zakotvuje zákonodarnú moc, ktorá sa realizuje prostredníctvom ,,Národnej rady Slovenskej republiky a referendom.“ Novela ústavy sa dotkla i tejto hlavy. Zmenu novely Ústavy SR priniesla v oblasti imunity poslancov NR S, ktorú zúžila. Novela Ústavy umožňuje podať občiansko-právnu žalobu na poslanca NR SR v prípade urážlivých výrokov na svojich vystúpeniach. Novela ústavy priniesla i otázku podpisovania zákonov v prípade, keď ich prezident vráti s pripomienkami NR SR na opätovné prerokovanie. Po schválení zákona v NR SR sa zákon vyhlási i vtedy, ak ho prezident nepodpíše.

V šiestej hlave je zakotvená inštitúcia :,,Prezident SR.“ A ,,Vláda SR.“ Novela rozširuje napríklad právomoc prezidenta tým, že mení voliteľnosť sudcov Národnou radou SR na menovací systém prezidentom SR. Pritom návrh na menovanie sudcov podáva nový orgán – Súdna rada. Zúženie právomocí prezidenta novela urobila v oblasti udeľovania amnestie prezidentom SR, ktorú môže udeliť až vtedy, keď je ukončené trestné stíhanie, resp. keď je vynesený trestný rozsudok. Novela rozširuje a spresňuje právomoci vlády SR, o ktorých rozhoduje v zbore. Siedma hlava Ústavy SR zakotvuje súdnu moc. Prvý oddiel tvorí ,,Ústavný súd Slovenskej republiky a druhý oddiel tvoria: ,,Súdy Slovenskej republiky.“ Novela Ústavy zakotvila novú právomoc, ktorá umožňuje ústavnému súdu uskutočňovať kontrolu ústavnosti. Treba privítať právo Ústavného súdu SR, že môže priznať primerané zadosťučinenie v prípade porušenia ústavných práv občana. Novela priniesla aj zmenu v počte ústavných súdov.

V ôsmej hlave ústavy druhý oddiel zakotvuje opäť novú ústavnú inštitúciu, ktorú sme doteraz v SR nepoznali. Ide o zakotvenie verejného ochrancu práv. V ústavách niektorých štátov je zakotvený pod názvom ,,ombudsman.“ ,,Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.“ Deviata hlava Ústavy SR obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia. Ústava Slovenskej republiky je základným ústavno-právnym a politickým aktom zavŕšenia národno-emancipačných snáh a naplnení historických túžob slovenského národa po vlastnom štáte. Všetky tri uskutočnené novely Ústavy platia a majú svoju účinnosť, a preto ich treba s plnou dôslednosťou uplatňovať.

KLASIFIKÁCIA ÚSTAV

Ústavy štátov, ktoré zakotvujú formu štátu, klasifikuje teória práva. Písané a nepísané ústavy sú organickou súčasťou systému písaného a nepísaného práva. Systém nepísaného práva získal svoje pomenovanie preto, lebo prameňom platného práva sú výlučne právne obyčaje a akty (precedensy) justície a exekutívy, ako aj ústavné zvyklosti. Tie tvoria súčasť právnej a politickej kultúry krajiny. Nepísané ústavy aj ústavné zvyklosti sú výsledkom dohôd, zmlúv medzi rôznymi silami spoločnosti a štátu. Písaná ústava vzniká celkom odlišným spôsobom. Je výsledkom cieľavedomej zákonodarnej (ústavnodarnej) činnosti. V tom je dôležitý rozdiel medzi písanou a nepísanou ústavou. Písanú ústavu tvorí:

A)jeden ucelený právny dokument
B)jeden ucelený právny dokument spolu s jedným a viacerými zákonmi
C)viaceré zákony, z ktorých ani jeden nie je možné považovať za ústavu tak z hľadiska formálneho, ako aj materiálneho, to znamená z hľadiska štandardných požiadaviek na obsah ústavy a na ústavu ako ucelený právny dokument.

Osobitným druhom ústavných zákonov alebo zákonov, ktoré s ústavou tvoria ústavný systém, sú dodatky. Ústavné dodatky sú ústavnými zákonmi, alebo zákonmi, ktoré ústavu ako ucelený dokument dopĺňajú.

ÚSTAVNÝ SYSTÉM

Ústavným systémom v najširšom chápaní rozumieme nielen ústavu a ústavné zákony a zákony, prípadne ústavné dodatky, ale aj judikatúru ústavného súdu a skutočnú prax ústavného života, čiže faktický ústavný život vytváraný dokumentmi, judikatúrou, ústavnými interpretáciami i faktickým stavom ústavného života.

RIGIDNÉ A FLEXIBILNÉ ÚSTAVY A ZMENA ÚSTAVY

Delenie ústav na rigidné a flexibilné vyjadruje mieru legislatívnej náročnosti zmeny ústavy. Ide o ústavy flexibilné čiže pružné. Na ich zmenu sa spravidla vyžaduje rovnaká procedúra a tá istá majorita, aká je predpísaná na zmenu obyčajného zákonu. Zmena iných ústav je viac alebo menej zložitá, predpisuje sa osobitná procedúra. Ide o ústavy rigidné, čiže tuhé. Zmena rigidnej sústavy si môže vyžiadať:

A)Návrh na zmenu ústavy predložený len určenými subjektami osobitným spôsobom a predpísanou majoritou.
B)Zákon alebo uznesenie skoršieho parlamentu o nutnosti zmeny ústavy a rokovanie a hlasovanie neskoršieho, novozvoleného parlamentu o zmene ústavy buď bezprostredne po voľbách, alebo po uplynutí stanovenej lehoty, ktorá nastupuje prijatím uznesenia parlamentu o potrebe zmeny ústavy
C)Niekoľko čítaní návrhu a stanovené časové limity medzi medzi nimi
D)Súhlas kvalifikovanej väčšiny parlamentu s návrhom, v prípade dvojkomorového systému buď na oddelenom alebo spoločnom zasadnutím oboch komôr
E)Nadpolovičné alebo kvalifikované kvórum
F)Suspenzívne veto hlavy štátu
G)Fakultatívne alebo obligatórne ratifikačné referendum
H)Osobitnú procedúru v zložených štátoch
I)Iné požiadavky

ŽIVÉ (FAKTICKÉ) A PÍSANÉ ÚSTAVY

Delenie ústav na živé a písané sa odlišuje od delenia ústav na písané a nepísané. Pri nepísaných a písaných ústavách je v popredí otázka spôsobu tvorby ústavy a jej výsledného tvaru. Pri živých a písaných ústavách je v centre pozornosti zhoda textu ústavy so skutočným ústavným životom. Delenie ústav na živé a písané vychádza z rozdelenia práva na právo deklarované a právo realizované.

OCHRANA ÚSTAVNEJ FORMY ŠTÁTU

Ústavnosťou rozumieme súlad postupu všetkých štátnych orgánov, orgánov samosprávy i ostatných právnických osôb a napokon aj fyzických osôb s ústavou. Ústavnosť znamená vládu ústavy. Ústava vládne aj forme štátu. Keďže moderná ústava zakotvuje tak základné práva a slobody, ako aj formy štátu, je potrebné pod ochranou ústavnosti rozumieť i ochranu demokratického poriadku, vytvoreného a fungujúceho na základe ústavy. Forma štátu určená ústavou je pod ochranou ústavy, ktorú zabezpečujú inštitúcie ochrany ústavnosti napr. súdna ochrana ústavnosti.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Ústava Slovenskej republiky SOŠ 2.9535 1465 slov
Ústava Slovenskej republiky SOŠ 2.9162 1506 slov
Ústava Slovenskej republiky GYM 2.9449 17834 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.